Hockey

552 45 2
                                    

NASH´S POV

 Je to tu, deň lúčenia s mojou malou sestričkou. Nemám rád lúčenia. Ale kto má, však? „Skylynn poď, ideme ti pobaliť veci.“ Sarah volala Sky. Je ako jej mama. Skylynn pomaly vybehla schody a bežala za Sarah do izby. „Pomaly lebo spadneš!“ Upozorňoval som ju. Chcem, aby prišla domov celá. Fajn, tak tie dve rušiť nebudem. Idem za Mattom, pretože Cameron je určite s Lýdiou. Vyšiel som schody presne ako Sky a zaklopal na dvere izby. Nikto sa neozýval ani neotváral. Počul som len hlasitú hudbu, čo znamená, že dusí v sebe hnev. Otvoril som dvere, pretože by som sa Matta nedočkal. „No ták bro.“ „Aj ty si mi prišiel povedať, aby som sa nato vykašlal?“ Ležal na posteli a hľadel do stropu. Mal naštvaný výraz, presne ako som predpokladal. „Nie, ale mali by sme niekam zájsť.“ „Nemám náladu a aj tak či tak, ty ideš vystrojiť Skylynn.“ „Odchádza na obed a je 10:45.“ Pozrel som sa na čas na mobile. „Nevadí aj tak nikde nejdem.“ „Espinosa ideš aj keby ťa tam mám dotiahnuť.“ Pozrel sa na mňa so zvedavým pohľadom. „Kam ma chceš dotiahnuť?“ „Čo povieš taký hokej? Už sme si dlho neboli zahrať aj s chalani.“ Prevrátil očami. „S chalanmi? To znamená aj dievčatá. Cameron sa bez Lýdii ani nepohne a keď pôjde Lýdia pôjde aj Mia, no a nakoniec pôjde aj Sarah. To môžem rovno ostať doma.“ „Nevedel som, že ti prekáža Sarah a Lýdia.“ Zdvihol som ruky pred seba, ako keby sa vzdávam. „Vieš, že som to tak nemyslel, ale ide o tom, že tam bude Mia a určite aj Isaac.“ „To zvládneš, ideme si len zahrať, oni nech ťa netrápia. Mia bude ešte ľutovať, že si vybrala jeho namiesto teba.“ „Ako to robíš, že ma vždy dokážeš presvedčiť.“ Zasmiali sme sa a ja som odišiel, pretože za chvíľu musíme vyraziť na letisko. Vošiel som do mojej izby a videl tam Sarah a Skylynn, ako sa rozprávajú. „Dievčatá moje, ste pripravené?“ „My vždy.“ Odpovedala Sarah a Sky nahodila úsmev. Asi jej stále nedochádzalo, že odchádza. Teraz je to dobré, no horšie to bude, keď to zistí. Skylynn som vzal na ruky a Sarah do objatia. Museli sme vyzerať komicky. Tento pocit si budem musieť zapamätať na dlhú dobu. Neviem kedy zase príde Sky. „Rodinka! Ste podarení, ale za chvíľu jej to letí.“ Pripomínal nám Shawn. Dole sa všetci nastúpili a každý sa postupne s ňou rozlúčil. Bolo to milé. Ešte že je malá, pretože by som na ňu musel dávať pozor, ako Isaac na Miu. Nasadli sme do auta a o pol hodinu sme boli na letisku, presne ako pred týždňom. Chcel by som ho vrátiť a to hneď! „Tak sa maj slečna a poslúchaj.“ Lúčila sa Sarah. Sky len prikývla. Teraz je rada na mne. Ešte raz som ju vzal na ruky a zatočil ju ako princeznú. „Dúfam, že cez leto ešte prídeš!“ „Prídem!“ Prehlásila nadšene. Tak predsa sa jej tu páčilo. „Ahoj. A pusinku!“ Dala mi pusu na líce. Sarah sa len zasmiala. Objal som ju a hneď potom, bežala k letuške. Zakývala nám. To isté sme spravili aj my. Pozrel som sa na Sarah a videl som, ako jej slza steká po tvári. „Ale no ták, hádam nebudeš plakať.“ Usmiala sa so slzami v očiach. Toto je dôkaz, že má naozaj rada Skylynn. A dôkaz toho, že narážam do skvelých ľudí. „Ideme. Dnes máme už niečo na pláne.“ „Čo také?“ Spýtala sa už veselšie. „Zahráme si hokej. Teda vy nemusíte.“ Nie každé dievča baví hokej. „No ja asi ťažko s mojimi modrinami.“ Skoro by som zabudol. „Nevadí, budeš povzbudzovať.“ Objal som ju a cítil jej úsmev na tvári.

 TAYLOR´S POV

 „No konečne, čo meškalo lietadlo? Všetci sú už nachystaní.“ „Vďaka za pekné privítanie.“ Odvetil mi Nash. Obidvaja prišli takí zničení. Kto vie, čo zase robili. „Sme tu všetci?“ Kontroloval Bryant. Ten nesmie chýbať na žiadnom výlete. Osobný fotograf. „Idú aj baby?“ Vyzvedá Johnson. „Áno Jack, idú aj dievčatá.“ Bryant mu slušne odpovie. „Fajn, sme všetci! Ide sa!“ Vyhlási a hneď nasadáme do áut. Štadión nie je moc ďaleko. Cca 20 minút. Máme všetko blízko. Keď sme dorazili, hneď sme išli skontrolovať klzisko. Musíme vedieť, načo sa máme pripraviť. Zaliezli sme do šatní a baby si sadli. Budú pravé fanúšičky! Prezlečení sme nabehli na klzisko. Už tam boli naši kamaráti, s ktorými sme hrávali. Oni sem chodia často. Aj my sme kedysi chodili. Teraz sa nám nechce. Teraz budeme hrať celkom v slušnom počte. Prikorčuľoval za mnou Kian. „Kámo, vyzerá to tak, že dnes tu máme publikum.“ Usmial som sa. „Nevieš ako sa volá tá bruneta v strede?“ „Tá je moja a volá sa Sarah!“ Ozval sa Nash. „Tak si počul.“ Povzdychol si. „A tá vľavo?“ „To je Mia. Chodí s Mattom. Teda neviem či spolu chodia, majú to komplikované.“ Prikývol a odišiel. Trošku som ho nepochopil. Čo zase chystá? „Hráme! Každý na svoje pozície!“ Bryant robí rozhodcu. Potom sa vystriedame, aby si aj on zahral a mohol fotiť.

 MIA´S POV

 Chalani hrajú a ja nemôžem spustiť oči z Matta. Samozrejme Isaac zase zo mňa. Niekedy si pripadám ako jeho majetok. Prečo musí byť Matthew tak príťažlivý? Hlavne keď vykonáva nejaký šport. Raz ma zabije! „Wooo! Poďme!“ Povzbudzovala Lýdia tým, v ktorom bol Cameron. Sarah sa len na nej smiala. Nash zakýval Sarah a tá mu hneď odkývala. Kiež by mne mal niekto zakývať. Matt mi nevenoval ani jeden pohľad za celú hru. Vlastne ani nemá kedy, keďže stále končí nalepený na mantineli. A vždy je to zásluhou nejakého bruneta. Je to asi ich kamarát. Teda, ako Mattov kamarát nevyzerá, ale čo už. Sú posledné minúty do konca ich hry. Neviem, či je posledná. Dúfam, že nie. Cítim sa tu celkom príjemne. Konečne niekde inde, ako doma. „Ouu nie! Matt zase!“ Vykríkla Lýdia. Aké prekvapivé, že tam zase skončil. To by som nečakala. „Vidím dobre? Tečie mu krv z hlavy!“ Informovala ma Sarah, pretože ja som sa už nato nemohla pozerať.  Pomáhajú mu dostať sa do šatne. Ale iba Bryant a Nash. Mám nehoráznu chuť ísť za ním a to aj spravím. Pretože ja keď si niečo zaumienim, nejde to z hlavy preč! „Idem na wc.“ Vyhovorila som sa a vstala som. Bežala som do jeho šatne. Opatrne som otvorila dvere. Na lavičke ležal Matt. Nash mu podával obklad a Bryant odchádzal späť na klzisko. Ukázala som Nashovi náznak, nech je ticho. Matt nemusí vedieť, že som pri ňom. Má zavreté oči, takže to taký problém nebude. Sadla som si vedľa neho. Viem, aké nenápadné. Nash na mňa kývol, že odchádza. Chytila som obklad a prikladala mu to na čelo. „Nash, netlač tak.“ Vychrlil zo seba. Trochu som sa zľakla. Našťastie som nevydala ani hlásku. Zrazu niekto otvoril dvere. Bol to Isaac. Čakala som to najhoršie. No on len zatvoril dvere späť a už ho nebolo. Teraz som mimo už totálne. Inokedy by vrieskal a neviem čo robil a teraz nič. „Mia?“ „Áno?“ Čo, počkať! Do riti, ako vie, že som to ja? „Nemusíš sa hrať na Nasha. Cítim tvoju vôňu. Viem, že si to ty.“ Tak ale toto ma nenapadlo. „Ja už radšej pôjdem.“ Nechcela som, aby začal po mne kričať, čo pri ňom robím, keď som si vybrala Isaaca. „Nie, počkaj.“ Povedal potichu. Nič som nepovedala, len som hľadela a čakala, čo povie. „Sadni si späť.“ Poslúchla som a sadla som si späť. On si sadol tiež. „Ľahni si!“ Rozkázala som mu. Ešte mi tu náhodou odpadne. „Chcem sedieť.“ „Jasné a potom ti tu budem musieť dávať umelé dýchanie.“ „Mne by to osobne nevadilo.“ Uškrnul sa. Bože, ten jeho krásny úsmev. Som v tranze. Ruší ma trošku jeho veľká blízkosť. Približuje sa čoraz viac. Mia, čo to robíš? Vybrala si si predsa Isaaca! Moje svedomie je otravné. Ešte že ho nikdy nepočúvam. Naše pery sa spojili. Konečne! No nejako sa nechceli rozpojiť. Ale komu by to vadilo, že? Keby sme v súťaži o rekordne dlhý bozk, vyhráme! „Prepáč, zabudol som, že si si vybrala Isaaca.“ Odpojil sa. Neverím! „Nie!“ Vykríkla som a prisala sa na jeho pery znovu. Milujem ten pocit.  

Konečne trošku dlhšia časť:) Dúfam, že sa páči. Každý koment a vote poteší! 

Thanks<3

Maybe SomedayWhere stories live. Discover now