Princova nevesta (dokončené)

Stretnutie s osudom

Na druhý deň, tesne po bohatých raňajkách som požiadala Hazal, aby mi dohodla stretnutie s kráľovnou.

Dievča sa okamžite nadšene ujalo svojej úlohy a ja som len čakala na to, kedy sa ku mne vráti s dobrou správou.

Princ odišiel na akúsi kratšiu návštevu spojenú s blížiacimi sa sviatkami.

Po celý čas som bola mimoriadne opatrná, aby ma z ničoho nepodozrieval.

Neurobila som nič neuvážené ani som nespôsobovala žiadny ďalší rozruch.

Bola som priam ukážkový hosť, so všetkým čo k tomu patrí.

Princ zrejme nemal veľmi dobrú náladu, večer ma na šťastie nenavštívil, čo som práve teraz považovala skôr za výhodu. Po rozhovore s Alexou a tetou ma späť do izby odprevadila nie práve najlepšie naladená Hande.

Tvárila sa, akoby mi tým robila obrovskú láskavosť a ja som sa jej viac tak či tak neodvážila na nič opýtať.

Pekne som sa upravila a obliekla celkom sama, aj napriek protestom mojich ďalších dvoch slúžok, ktorým to pripadalo veľmi zvláštne.

Rozhovor s kráľovnou som považovala za kľúčový okamih, kedy sa snáď šťastena konečne nakloní na moju stranu.

Len som dúfala, že Johnatan bude mať dostatok rozumu a nepustí mojich rodičov do tohto kráľovstva.

Bola by to ďalšia zbytočná komplikácia, ktorá by skôr hrala v môj neprospech.

Tak či tak mi už neostávalo veľa času, chcela som mať čím skôr za sebou všetky tie nepríjemnosti, ktorým sa bezpochyby nebudem môcť vyhnúť.

Aspoň tak som sa cítila, keď sa Hazal, celá rozžiarená vrátila od kráľovnej.

„Pani, jej veličenstvo vás očakáva vo svojom súkromnom salóniku."

Srdce sa mi rozbúchalo a telom mi prešlo nepríjemne chvenie. Teraz to musím vybaviť. Konečne pozbierať odvahu a postaviť sa proti celému tomu nezmyslu.

Snažila som sa dodať si odvahu, po celý čas, kým ma Hazal viedla tým bludiskom chodieb a ja som len automaticky kráčala za ňou. Snažila som sa pokojne dýchať a nedávať najavo strach. Cítila som sa už omnoho lepšie, keď mi Hazal otvorila dvere a ja som vošla do kráľovninho salónika.

Hneď sa na mňa uprelo najmenej desať párov očí. Stuhla som a znepokojene som sa obzerala okolo seba.

Kráľovnú obklopovali akési ženy, niektoré mladšie, iné v jej veku. Všetky elegantne oblečené a dokonale upravené.

Rozoznala som medzi nimi aj dvojčatá, netere môjho princa, ktoré okamžite pristúpili ku mne.

Nevedela som, čo by som mala urobiť, no rozhodne nie, povedať kráľovnej celú pravdu pred jej váženými hosťami.

Predpokladala som, že chce svoju nevestu ukázať, vzdialenej rodine alebo priateľkám a ich rodinám, čo vôbec nebola situácia, po ktorej by som túžila.

„Vitaj medzi nami," povedala jedna z princezien a netvárila sa až tak nepriateľsky, ako predtým.

Ešte som ich nedokázala rozoznať a pochybovala som, či to vôbec niekedy dokážem.

„Ďakujem," hlesla som potichu, absolútne vykoľajená tým, čo sa teraz stane.

„Aj ja som veľmi šťastná, že si prišla," povedala tá druhá s úsmevom, ktorý vôbec nevyzeral, akoby bol hraný.

Princezné ma odviedli k svojej starej matke, ženy sa pred nami rozostúpili po oboch stranách.

Salónik bol skutočne obrovský, aj napriek tomu koľko tam bolo ľudí stále tam bolo dosť miesta pre ďalších.

Cítila som, ako si ma pozorne obzerajú a márne potláčala túžbu na niečo sa vyhovoriť a zmiznúť im z očí.

„Vitaj dcérka," kráľovná ma pokynom ruky pozvala, aby som si sadla k nej.

Poďakovala som jej tichým a rozochveným hlasom, keďže všetky ženy si ma stále premeriavali, akoby som bola nejakou zahraničnou celebritou.

Nebola som na to zvyknutá a nevedela som, čo mám robiť, aby som sa necítila tak zvláštne a možno až príliš pod drobnohľadom.

Na stole boli sladkosti aj akési nápoje, v poslednom čase však bolo veľmi ťažké myslieť na jedlo.

„Ponúkni sa dcérka, sú to tie najlepšie sladkosti zo Zeme nikoho, vyber si čo len budeš chcieť."

Opatrne som ochutnala jedinú vec, ktorú som aspoň čiastočne poznala. Lokum. Doma sme to párkrát len tak zo zvedavosti kúpili, no to, ktoré podávala kráľovná bolo skutočne vynikajúcej kvality. Aj princezné si vzali, každá po jednom kúsku.

Potom mi postupne predstavila svoje najlepšie priateľky, a takisto všetky ostatné ženy v miestnosti. Povedala niečo po arabsky, čomu som našťastie samozrejme vôbec nerozumela.

Všetky mi blahoželali a priali mi šťastný a dlhý život. Kráľovná mi ich odpovede preložila. Ja som všetkým len ďakovala a snažila som sa potlačiť sklamanie.