Princova nevesta (dokončené)

Ben

„Výsosť," oslovila som ho chvejúcim sa hlasom. Už len jeho prítomnosť na mňa mala vplyv, po ktorom som vôbec netúžila. Bola som vo vytržení, ktoré som sa márne snažila potlačiť. Snažila som sa samej sebe pripomenúť, že je nemožné, aby som na tomto mieste bola šťastná.

To jediné mi napokon pomohlo aspoň čiastočne sa obrniť chladom.

„Chcela by som vás ešte raz požiadať, aby ste zvážili svoje rozhodnutie."

„Nemám žiadny dôvod čokoľvek zvažovať. Si prekrásna a veľmi ťa chcem, azíz," pošepol mi spôsobom, ktorý ešte viac rozpútal vo mne ten dobre známy vnútorný boj.

„Prosím, nepokračujte, výsosť," žiadala som ho zúfalo a s posledných síl.

Ako som mohla uniknúť jeho dotyku, keď som po ňom tak veľmi túžila?

Nedokázala som to a on to vedel. Cítila som ako jeho sebaistota ešte o niečo vzrástla.

„Prečo s tebou nemôžem hovoriť takto. Si predsa moje nevesta. Jediná, ktorú som si skutočne vybral sám a z vlastnej vôle."

Zozadu ma objal a privinul si ma k sebe. Chcela som sa opatrne vymaniť z jeho objatia, no cítila som teplo, ktoré som nikdy predtým nepoznala.

Prudko som dýchala a celé moje telo bolo vo vytržení, ktoré som sa márne pokúšala ovládnuť.

Milujem ho? To čo k nemu cítim je láska alebo len prechodná vášeň, na ktorú veľmi rýchlo zabudnem?

To som ešte nevedela posúdiť. Jediné čo som s istotou vedela, bolo že túžba po ňom ohrozuje moju slobodu.

„Nemusíš sa ma báť," jeho hlas ma lákal do zajatia sladkej rozkoše, ktorú som si však nemohla dovoliť cítiť. Nie teraz. Nie na tomto mieste, kde sa môže všetko veľmi rýchlo skomplikovať.

Snažila som sa dostať pod kontrolu všetky moje emócie, no bolo to čoraz ťažšie.

Bozkával moje plecia aj krk, jeho ruky ma jemne hladkali, spôsobom, ktorý vo mne prebúdzal všetky zakázané túžby.

Vzlykla som, keď jemne pohladil moje prsia. Láskyplne ich masíroval a ja som pomaly zabúdala na všetky dobré predsavzatia. Len cez šaty, no stačilo to na to, aby som stratila kontrolu. Otvorene som sa k nemu privinula ešte tesnejšie a celé moje telo prežívalo napätie, ktoré som nedokázala potlačiť.

Priala som si mu patriť, aj napriek svojim pochybnostiam. A bola som pripravená takmer padnúť do jeho pasce.

Začula som akési kroky, ktoré sa pomaly približovali. Princ ma pomaly pustil zo svojho objatia, práve keď po zaklopaní dovnútra vošla pani Hande.

Niečo mu povedala po arabsky a on zrazu zvážnej. Odpovedal jej rýchlym a prudkým tónom.

Keď za sebou opäť zavrela dvere, pozrel na mňa akoby sa vôbec nič nestalo. Akoby ho nenahnevalo to, čo povedala tá žena. Doslova na ňu kričal dosť nepríjemným spôsobom a ona to len pokorne prijala.

„Žiaľ budeme už musieť ísť. Moja matka už zvolala celú rodinu do jedálne."

Ak mal teraz takú zlú náladu len kvôli tomu prišiel čas na to, aby sa ju pokúsila ešte viac zhoršiť.

„Prosím, Ben ešte raz zvážte to, či nebude predsa len najlepšie poslať ma späť domov."

Použila som to meno, ktoré podľa svojej matky tak veľmi neznášal. Vedela som, že riskujem, no nemala som na výber, len pripomenúť mu minulosť.

„Si jediná osoba, okrem matky, ktorej dovolím toto meno používať, Eryn."

Výraz jeho tváre sa nezmenil, stále pôsobil láskavo a uvoľnene dokonca šťastne. To ako dokonale sa zrejme vedel pretvarovať ma utvrdilo v tom, že si musím dávať pozor na každý ďalší krok.

„Ja si nie som istá, či to môžem urobiť."

„Isteže áno, možno práve ty mi pomôžeš navždy uzavrieť túto kapitolu. Rozhodol som sa, že ti dovolím pozhovárať sa s tvojou rodinou. Potom ako ťa oficiálne predstavím tvojej rodine, ich budeš môcť kontaktovať."

Vzal ma za ruku a ja som v jeho prítomnosti cítila istotu. Bola som v bezpečí, no na ako dlho? Jediné čo mi dávalo nádej, bolo že sa rozhodol mi dovoliť, aby som zmiernila obavy a strach svojich blízkych.