Keď sa nízke opätky mojich kožených topánok dotkli zeme školskej chodby, akoby som sa prebudil z tranzu. Poobzeral som sa okolo seba a zastal v kroku.
„Harry.. No tak, ideš?" spýtal sa podráždene Liam a ťahal ma za sebou hlbšie a hlbšie do útrob školy.
Ani som sa nenazdal a dotiahol ma až do triedy, kde som nechápavo vošiel cez prah, nechápavo som sledoval, ako ma opúšťa a sadá si do zadnej lavice, a nechápavo som to po ňom zopakoval.
„Ako som sa sem dostal?" zašepkal som si popod nos tak, že to nikto nemohol počuť. Spomienka na peklo, na mŕtveho Louisa v mojom objatí na všetky slzy, ktoré som vyronil, ma robila ešte nechápavejším.
Zvonček ma neprebral z hlbokých myšlienok, ani škrípanie dvier. To len ten hlas:
„Dobrý deň trieda. Volám sa Louis Tomlinson, ale môžete mi tykať. Som tu na praxi z vysokej školy. Dúfam, že si ten mesiac spolu užijeme."
Hľadel som na neho ako na prízrak. Modré oči na jeho tvári znova svietili ako zafíry a musel som sa usmiať nad tým dokonalým živým úsmevom.
Toto všetko sa už raz stalo, pomyslel som si a tak som sa radšej pozrel preč. Diablove slová patriace mne: „To aby si si zapamätal, že zmluvy s Diablom sa neporušujú.", mi dohovárali, aby som sa na tú chodiacu dokonalosť predomnou nepozeral.
A tak, keď Louis vyslovil: „Budem vás učiť angličtinu a... H-hej počúva ma tu niekto?", keď ho nikto absolútne nepočúval, nepostavil som sa a nezreval som na celú triedu, aby boli ticho. Neusmial som sa na neho a ani som nezostal po hodine v triede, aby som sa s ním porozprával.
Aj keď to rozhodne bude ťažké, musím ho tu pretrpieť celý mesiac. No potom budem žiť normálne, ako predtým a nič alebo nikto mi to neprekazí.
Už nedovolím, aby mi taký hlúpy ľudský cit ako láska, znova ublížil.
YOU ARE READING
Rejuvenation│l.s.│
FanfictionJeho panenstvo bolo preč, rovnako ako moje vrásky a ja som prišiel na spôsob, ako zostať navždy mladý. A páčilo sa mi to. (Rejuvenation= omladenie)
