Rejuvenation│l.s.│

9. kapitola

„Volám sa Jacob. Ak by si chcel vedieť," povedal tichým hlasom a prerušil tým také to trápne hrobové ticho, v ktorom sme kráčali. Iba som nad tým pokrčil plecami a ukradol si bozk. Len tak, bezdôvodne.

Jeho pery boli síce plné, no ani zďaleka nie tak sladké ako tie Louisove.

Keď som sa odtrhol, Jacob sa končekmi prstov dotkol svojich pier, zachichotal sa a žiarivo sa usmial tak, že to bolo vidieť aj v tme. Pretočil som nad tým očami. Toto gesto je roztomilé len od jedného človeka.

Bol možno pekný, no keby tu namiesto neho stál ten pre mňa jediný modrooký chlapec z našej školy, moje srdce by horelo vášňou intenzívnejšie.

„A tvoje meno?" opýtal sa omámene stále držiac svoje pery a druhou rukou moju dlaň. Pozrel som hore a cez klobúk som sa pozrel na múry môjho domu. Už sme stáli pred bránou.

„Nepotrebuješ ho vedieť," povedal som nezaujato a pritisol som ho svojim telom o stĺp vedľa brány. Skryl som ho pod svoj klobúk, keď som sa k nemu priblížil. Bozkával som ho s vervou a blúdil rukami po jeho tele. Išiel som na to rýchlo, no o nič iné mi ani nešlo a chcel som to mať čo najrýchlejšie za sebou. A on sa nebránil.

O pár chvíľ neskôr, keď sme si jazykmi vymieňali sliny a lepili sa na toho druhého, už bolo hore v spálni počuť cvakanie pút, ktorými som pútal jeho zápästia k mrežovému čelu postele.

Hneď ako mal pripútané zápästia, som dlaňami putoval po jeho krásnom čistom tele. Prešiel som od vystretých paží, cez jeho vypracované prsia až k podbrušku. Koža mu horela na každom mnou dotknutom mieste.

Rukami som ďalej prechádzal po jeho panve, kde som naschvál ignoroval miesto, ktoré o môj dotyk priam kričalo. Jeho erekcia musela byť bolestivá, keďže len z pár dotykov sa mohol zblázniť.

Od panvy som pokračoval k jeho bledým stehienkam, ktoré som čo najrýchlejšie oddelil od seba, aby odhalili malú ružovú dierku uprostred.

Skontroloval som Jacobovu tvár. Jeho líca horeli farbou vášne a aj keď na ňom bolo vidieť, že si príliš neužíva byť spútaný, nedočkavé modré oči si želali, aby už mohol byť tvrdo ošukaný. A tak som mu to s radosťou splnil.

Bez hocakej prípravy som ho vrazil do jeho vnútra až po koreň. Mohol som dokonale sledovať impulz bolesti, ktorý sa rozlial celým jeho telom a vyšiel z jeho úst v podobe výkriku.

„Bolí to?" spýtal som sa s hraným záujmom a počkal som na jeho odpoveď.

„Áno!" vykríkol znova a trhal rukami, aby ma mohol odstrčiť. Nič však nezmohol kvôli kovovým putám na jeho zápästiach.

„Výborne."

Povedal som neľútostne so škodoradostným úškrnom a zapohyboval som sa v ňom. Už som síce necítil neodolateľne príťažlivú vôňu, no cítil som skvelý pocit spôsobený jeho úzkym a vlhkým vnútrom.

On však vykríkol hneď po mojich vyrieknutých slovách a začal trhať rukami, akoby si myslel, že dokáže tie železné putá oddeliť. A kričal po každom čo i len najmenšom pohnutí môjho údu vnútri neho.

Ale ja som neprestával. Okrem krútenia panvy oproti tej jeho, som jeho boky pevne stláčal rukami. Keby sa dnes večer jeho život podomnou nekončil, zajtra by mal na tom mieste určite modriny v podobe odtlačkov mojich prstov.

Po každom ďalšom príraze moje telo mladlo. Jedinečne som cítil, ako sa tie vrásky na mojom čele vyplňujú a kruhy pod očami strácajú modro-fialovú farbu. Na rukách, ktorými som stláčal Jacobove boky, sa objavovali vystúpené žili. Dostalo sa to aj k hnedým kučerám vrtiacich sa v prstencoch na mojich ramenách a ich strieborné korienky sa opäť zafarbili na prirodzenú ebenovú farbu.