Rejuvenation│l.s.│

12. kapitola

Obrátil som sa na pravý bok.

A potom zas na ľavý.

Po desiatich minútach menenia svojej polohy som skončil na chrbte, upierajúc svoj zrak na až príliš biely strop. Ale nevydržal som to dlho. Bol som z toho pretáčania celý spotený a veľké biele tričko na spanie sa mi lepilo na telo.

Znudene a hlavne nevyspato som odkryl obliečky, ktoré boli mimochodom stále pokryté krvou Jacoba a ja som bol len príliš lenivý ich vymeniť, a položil som obe bosé nohy na studenú dlážku. Každým krokom som cítil väčší chlad.

Na chodbe som už išiel po špičkách, pretože drevená podlaha vŕzgala čoraz viac a ja som nechcel zobudiť svojho najlepšieho kamaráta Liama. Vlastne ani neviem, či sa vrátil domov. Možno išiel znova na rande s tým blondiakom, ktorého stretol v klube.

Skončil som v kúpeľni, ktorej okrem sprchovacieho kútu dominovalo obrovské zrkadlo. Aj keď mám miestnosť vyhradenú len pre zrkadlá, nikdy ich predsa nie je dosť. Jedným ťahom som si prevliekol cez hlavu tričko a nahý sa som znova postavil pred odraz zrkadla.

A nemôžem povedať, že som nevyzeral dobre. Vlastne som vyzeral mlado. Bodaj by nie, keď som kvôli tomu pred dvoma dňami pripravil o život nevinného chlapca.

Toto má byť zmysel môjho života? Jednoducho sa pretvarovať za to, čo nie som a potom zabiť nevinného človeka? Nemôžem donekonečna predstierať a nikdy si nenájsť lásku. Našiel som Louisa... A aj tak som ho musel nechať ísť.

Vzdychol som.

V sprchovacom kúte som na seba pustil najprv teplú, a potom studenú vodu na prebudenie a osvieženie svojej pokožky. Zablokoval som prísun myšlienok.

Nie je najlepšie rozmýšľať nad zmyslom života o tretej ráno.

Po osviežujúcej sprche som samozrejme už nezaspal. Vlastne som sa ani nesnažil.

Obtočil som si fialový uterák okolo mokrých vlasov a vytvoril dokonalý turban. Ďalším uterákom som si zahalil „nádobíčko" a iba v ňom som, znova po špičkách, odkráčal do spálne.

Zavrel som dvere a prezliekol som sa do čistých trenírok, zatiaľ čo som pásikový uterák z môjho tela hodil na posteľ a dúfal, že sa z neho nezamokria obliečky. Alebo by aspoň mohol vyčistiť tú krv.

Iba v boxerkách a fialovým uterákom obtočeným na vlasoch som si sadol k počítaču. Na obrazovke svietil čas 3:28. Normálne by som vstával tak za štyri hodiny. Nemohol som ale spať.

Myslím, že za moju nespavosť mohol ten incident s Louisom. Premýšľam nad tým stále. Nemôžem prestať. Stále myslím na to, či som nemohol spraviť niečo, aby som mu tak neublížil.

Dokonca aj teraz, keď tak neprítomne prechádzam zákutiami stránky Twitter. Prechádzal som tie krátke správy, ktoré boli až tak neskutočne „hlboké", že som im ani nerozumel, a nemyslel som na nič iné len na Louisa.

Pri fotke jedného dievčaťa ma, ani neviem ako, nápad vytvorený v hlave priam bombardoval.

Napadlo ma mu všetko vysvetliť.

Je to možno blbosť a možno ani neviem, či by som mu povedal celú čistú pravdu, ale musím to skúsiť. Ak teda budem mať dosť odvahy na pohľad do jeho zlomených modrých očí.

Pretože som mu chcel ublížiť, aby sa odomňa držal ďalej. Teraz ale nevydržím ani pomyslenie na to, že ho bolí iba spomienka na mňa.

Pri vyberaní outfitu na dnes do školy som sa neprítomne pousmial na zistení, že biele tričko zo včera je celé napáchnuté Louisovou neodolateľnou vôňou. A bodaj by nie, keď sme ležali telo na tele a tisli sme sa na seba ako sardinky v konzerve.