Rejuvenation│l.s.│

3. kapitola

Pootočil som hlavou doľava, z tade pochádzala tá neodolateľná aróma. Vedľa mňa stál Liam, ktorý nechápavo sledoval môj pohľad stočený k dverám.

Najprv som si myslel, že išlo o dvere nejakej triedy, no keď som podišiel bližšie, zistil som, že je to zborovňa. Miestnosť, kde sa všetci učitelia cez prestávky schovávajú pred svetom a skoro žiadny žiak tam zatiaľ nebol. Je to ako zdroj ich tajnej sily, ktorý funguje na každej škole rovnako.

Ale zrejme sa tam jeden šťastlivec dostal. Možno je to nový žiak a podľa pachu je to panic. Hah! Tak si dlho neužije navštevovanie tejto školy.

Posledný krát som sa zhlboka nadýchol omamnej sladkej vône, ktorá sa mi pretkala cez všetky kosti v tele. Veď ja osobu s takouto vôňou určite dostanem! Viem, že o chvíľu sa už budeš podo mnou zvíjať v milostnej kŕči. Budeš môj!

Zatriasol som hlavou nad všetkými zvrhlými myšlienkami, ktoré pomaly prebúdzali môjho kamaráta k životu a pootočil som hlavu naspäť dopredu. Zhlboka som dýchal a sústredil sa na svoje prsty na nohách, aby som zahnal erekciu tlačiacu sa na svet.

Liam doteraz poslušne stál vedľa, no odkašľal si a upozornil tak na svoju prítomnosť. Už som v jeho očiach ani nevidel zmätenosť, určite pochopil, čo za vôňu som zacítil.

A tak nechávajúc arómu zo zborovne za sebou, sme sa pomalým tempom doplazili k triede. Liam si sadol k partičke pri okne, pretože vie, že cez hodiny mám na ušiach sluchátka a aj tak by som mu neodpovedal.

Ja som si sadol do prvej lavice, pretože tam vedľa mňa nikto nesedával. Kto by si predsa chcel sadnúť do prvej lavice aby mu učitelia našli ťaháky? Nikto. A preto tu sedím sám.

Už už som sa naťahoval do tašky po sluchátka, no vycítil som niekoho prítomnosť. Zodvihol som teda svoje oči a v tej chvíli na mojom lone pristálo cudzie telo. Dievča s dlhými hnedými vlasmi obkročne sedelo na mne a ruky malo spojené za mojim krkom.

Prišlo mi to veľmi nechutné, hlavne keď jej sukňa bola tak krátka, že ako na mne sedela, odhaľovala svoju spodnú bielizeň. Aj keby som nemal čuch, ktorý mi to prezradí, vedel by som, že jej telo bolo použité viackrát ako moja zubná kefka.

Vyzerala, že by ma chcela zjesť a pretiahnuť zároveň. Jej hnedé oči blúdili po mojej tvári a keď sa premiestnili na oči, zastavila a na jej tvári sa usídlil diabolský úškrn.

Pomocou dlaní založených za mojim krkom, si ma zaň pritiahla bližšie a ja som tak jej dych mohol cítiť na svojej tvári. Na chvíľu sa zamračila a odtiahla sa, no potom pokrčila plecami a pritiahla sa naspäť. Cítil som sa naozaj nepríjemne a najradšej by som ju zo seba zhodil aj keď boli všetky oči z triedy upreté práve na nás.

„Dlho sme sa nevideli kocúrik," zašepkala mi do ucha, ktoré následne olizla. Striasol som sa pod jej nechutným gestom. Čo všetko takto oblizovala?

„Bol by som radšej, keby sme sa nevideli vôbec," povedal som nahlas a venoval jej milý úsmev, ktorý však nad jej perfektne premaľovaným obočím vytvoril malú ustaranú vrásku.

„Nevystrkuj drápky! Nechceš ísť so mnou dnes von? Len tak... Poprechádzať sa a možno nachvíľu skočiť ku mne domov?" povedala znova s tým diabolským úškrnom a oblizla si dolnú peru.

Tak toto nie! Ona mi tu naozaj ponúka jej telo? Veď sa by som sa v tej prejazdenej dierke stratil a ani jeden príraz by som si poriadne neužil! A ani zadok poriadny to nemá! Je mi jedno, že prsia jej idú z výstrihu vypadnúť, moju orientáciu nezmení jedna radodajka.

Odfrkol som si a pohľadom stočil do jej nadržaných tmavých očí. „Nechcem. A bol by som ti vďačný, keby si zo mňa zliezla. Nie som ani barová stolička ani tyč, aby si sa okolo mňa takto krútila," vyštekol som na ňu a dúfal, že ju to konečne odradí.

Našťastie to zabralo a konečne pustila môj krk. No stále sedela na mne, aby mi mohla ešte niečo povedať. „Daj si nabudúce trocha toho dezodorantu," odfrkla si a ja som konečne nemusel cítiť ten malý zadok na svojom lone.

Určite sa budem riadiť tvojimi radami, pomyslel som si a natiahol som sa po sluchátka, čo bol môj prvotný plán.

„Odmietol ma. Určite to je buzik," počul som ešte vzdialený hlas mojej spolužiačky a iba som sa krátko zasmial nad tým, ako veľmi má pravdu. Myslím, že je meno je Lendall, či Kendall? Niečo také.

Zasadil som si malé čierne kamarátky do uší a moje ušné bubienky v tej chvíli začali okupovať prvé tóny pesničky. Prekrížil som si ruky na prsiach ako to robím každý deň a rozmýšľal som, ako znetvorím najbližšiu obeť. Vždy to tak robím, aby bol každý spôsob čo najoriginálnejší.

Matne som cez sluchátka počul zvonček, no nevnímal som to a ďalej rozmýšľal. Moje myšlienky však pretrhla tá neskonale úžasná vôňa, ktorú som cítil na chodbe. Vybral som si sluchátka z uší, aby som počul predstavenie nového žiaka a pohľadom som zablúdil ku katedre. Môj úsmev však vtedy zamrzol.

„Dobrý deň trieda. Volám sa Louis Tomlinson, ale môžete mi tykať. Som tu na praxi z vysokej školy. Dúfam, že si ten mesiac spolu užijeme."