Rejuvenation│l.s.│

8. kapitola

Ospravedlňujem sa za nadávky :) Príjemné čítanie :)

--------------------------------------------

„Kurva!" zakričal som hladiac do zrkadla. Áno, už je to tu zas. Moja tvár je znova pokrytá nie práve hlbokými vráskami. Pod očami sú kruhy vyfarbené farbou cucfleku a kučery spadajúce na mojich ramenách, majú šedivé korienky.

Ale okrem toho, že moje telo nezdobí pár svalov naviac, ma najviac trápi tvár. Pretože tú neskryjem pod oblečenie ani pod čiapku. A to prešiel len týždeň. Čo prešiel? Prebehol akoby mal nohy vyšportovaného bežca.

No najhoršie je, že za celý týždeň si ma nebesky modré oči ani raz nevyhľadali. Ich pohľad na mne nespočinul. A ich majiteľ, Louis, sa mi vyhýbal tak ako ony môjmu pohľadu. Uvedomil som si, že som po ňom chcel len sex. A aj keď som si myslel, že na to skočí ako všetci ostatní, on sa urazil.

Ale vždy to bola pravda. Nikdy som od neho nechcel nič viac. Síce keď si spomeniem na hanblivý úsmev, ktorý zalieval celú jeho tvár pri pohľade na mňa, sa mi zakaždým rozbúcha srdce rýchlejšie.

A možno je to len živou spomienkou.

„Kurva! Kurva! Kurva!" zanadával som znova odrazu v zrkadle a zamračil som sa. To však na mojom čele vytvorilo ešte viac vrások a ja som kvôli tomu vo vnútri vybuchol. Moja ruka automaticky vyletela k odrážajúcemu predmetu.

Zrkadlo ležalo rozbité na zemi a okolo rámu sa trblietali čriepky z neho. Na čriepkoch zrkadla sa ale odrážala moja tvár rovnako. Keď som tú starú zvráskavenú tvár videl, vybuchol som ešte viac a intenzívnejšie.

Zrkadlová miestnosť sa za okamih zmenila na sklené jazero, na ktorom plávali iba rámy zrkadiel. Všetky boli rozbité. Nezostalo ani jedno, ktoré by mohlo odraziť tú škaredú tvár. Na zemi ležalo toľko rozbitého skla, že keby vystúpim z kruhu, ktorý sa okolo mňa vytvoril z čriepkov, dorežem si chodidlá.

Zniesol som sa na zem a rukami som si objal kolená. Hlavu spolu so šedými korienkami vlasov som skrýval ukryté v stehnách pred zrkadlami a pred svetom.

Kašlem na nejakých sedem rokov nešťastia. Ja mám nešťastie už odvtedy, čo som prikývol na diablovo našepkávanie. Bol som zúfalý. Nenávidím pohľad na seba v takomto stave. Nenávidím.

Po chvíli rozjímania nad odtieňmi šedej vyrastajúcej z mojej hlavy, stratenou svalovou hmotou a jemnými črtami na čele, ktoré ale pre mňa vytvárali priekopy, som po špičkách vyšiel z miestnosti.

Nalepovací zelený papierik pre nezabudnutie, som ako pripomienku prilepil na chladničku lebo viem, že do kuchyne Liam často chodí.

Treba kúpiť zrkadlá. Znova.

Večer sme sa aj s hnedoočkom rozhodli ísť si zatancovať do klubu. Obaja sme však vedeli, že nejde o tancovanie. Moje sebavedomie upokojovalo len to, že nás bude zahaľovať tma a nikto neuvidí moju zvráskavenú tvár. A šedé korienky, spolu s hnedými vlasmi, som skryl pod obrovský čierny klobúk. Nemôžem predsa nič riskovať.

Hneď ako sme vošli dovnútra vysvietenými dverami a nad našimi hlavami sa začali objavovať nafúkané balóniky v tvare pivových fliaš a neónové svetlá, sa môj nos išiel zblázniť. Zvnútra sa liala vôňa nepoškvrnených.

Vďaka sladko-kyslej vôni, pripomínajúcej pálivý lesk na pery chlapca v praxi na našej škole, mi telom prebehol tak vynikajúci pocit až mi to spôsobovalo muky. Tóny hlasnej hudby mi rozbubnovali bubienky v ušiach a moje telo sa rázom začalo vlniť v rytme.

Liam a ja sme obzerali každý detail podniku, v ktorom sme nikdy predtým neboli. V celku obyčajný klub s vynikajúcou hudbou a tancujúcimi ľuďmi. A práve tých tancujúcich ľudí som si začal obzerať.

Pach vône sa šíril z parketu, z baru a dokonca aj zo záchodu. Všade boli podľa môjho nosa neskúsení. Pohľadom som trielil ako šialený, no zrak mi nepadol na nikoho jedinečného.

„Tak čo? Vidíš niekoho?" jemne sa opýtal Liam, tak ako to robí vždy. Myslím, že by som bez jeho psychickej aj fyzickej podpory nezvládal to, čo teraz zvládam úplne ľahučko. A aj keď sa k nemu občas správam ako ku sluhovi, je to môj najlepší priateľ. Vlastne aj jediný.

Je tu z čoho vyberať, no ja som len pokrútil hlavou ako odpoveď a ruky som nervózne trel o seba. Preplietol som si články prstov a hral som sa s nimi. Bol som nervózny z toho, že nikto vhodný tu pre mňa nie je. Potrebujem niekoho. A to čo najrýchlejšie.

„A čo tamten?" spýtal sa Liam so záujmom. Zahryzol si do spodnej pery pri pohľade na chlapca, ktorého mi ukazoval. Bol to vysmiaty blondiak, v ktorého ruke sa vynímal pohárik s priehľadnou tekutinou.

Podišiel som trocha bližšie k tomu chalanovi, ktorý hypnotizoval hnedoočkov pohľad. Už zďaleka som cítil jeho silne príťažlivú voňavku, no vôňu, ktorú som cítiť chcel, sa nepredierala od neho. Nenápadne som sa, s klesnutými plecami, tou istou cestou vrátil k Liamovi.

„Už je použitý," povedal som s povzdychom a sklamane som pokrútil hlavou. Liamove čokoládové oči však zahoreli a jazyk mu poláskal plnú spodnú peru. Zahryzol do vnútra svojho líca a potom vytvoril svoj flirtovací úškľabok.

„Tak potom si ho nechám ja," zasnene povedal a nevenoval mi už ani jeden pohľad. Už som videl len jeho vzďaľujúci sa chrbát, smerujúci k, pre neho neodolateľnému, chlapcovi pri bare.

„To si mi teda kamarát," zamrmlal som si popod nos keď som si uvedomil, že teraz svoju budúcu obeť musím hľadať sám.

Stál som tam opustený a jediné, čo mi robilo spoločnosť, bola hlasná hudba. Do rytmu som vrtel bokmi a zatvoril som oči. Šiel som za nosom. Doslova. Zhlboka som sa nadýchol a šiel som sa najintenzívnejšou vôňou. Tiahla ma cez pol parketu.

Otvoril som oči pri kontakte s iným telom. Do niekoho som narazil. Moje oči uvideli jeho. Nezneužitý chlapec s prekvapeným výrazom predomnou mal hnedé, podľa mňa až príliš krátke, vlasy, plné pery a jazvu cez pol tváre.

A samozrejme modré oči. Ale stále nie tak dokonalo hlboké ako má Louis. Znova na neho myslím!

Chlapec zrazu odtrhol pohľad od mojich zelených očí a pozrel na svoju hruď, ktorá bola pokrytá obsahom skleneného pohárika v jeho rukách. Vôňa alkoholu z jeho trička ale neprekrývala omamnú arómu, ktorá bola jediným dôvodom prečo sa teraz pozerám do týchto oceánových očí a nie do tých perfektne nebeských.

„Uhm... prepáč. Nevšimol som si ťa," zakričal som do jeho ucha, aby som prebil zvuky hlasnej rytmickej hudby. Do svojich slov som hrnul povýšenecký prízvuk, viem čo na takýchto ľudí platí.

„To je v poriadku," povedal a usmial sa. Jazva, ktorá sa vynímala od pravého spánku, cez líce až k brade ho robila neobyčajne nebezpečným. No úsmev, ktorý odhalil jeho zuby, mu priniesol pokojný vzhľad. Jeho tvár je ako Jing a Jang.

S povýšeneckým výrazom som sa otočil a čakal, kým si ma pritiahne naspäť. Vedel som, že mu to dlho nepotrvá a mal som pravdu, o sekundu ma zhrabol za ruku. Otočil som sa na neho s hraným prekvapením.

„Nechceš ma pozvať na drink?" pohral sa s hlasnými slovami, zatiaľ čo pevne držal moju ruku.

„Nie," odpovedal som chladne a vytrhol ruku z objatia jeho dlane. Spravil som pár krokov dopredu a zastal. Predstieral som, že rozmýšľam a potom som sa s trhaným nádychom otočil naspäť, pri čom moje kučery nadskočili, no čierny klobúk zostal na rovnakom mieste.

„Ale chcel by som s tebou odísť ku mne domov. Chcel by si aj ty?" opýtal som sa ho s nadvihnutým obočím a drzým úsmevom. Pozoroval som jeho reakciu, podľa ktorej môj plán dokonalo vyšiel. Dravo sa usmial a prikývol.

Ešte som hodil okom po Liamovi, ktorý bol totálne ohromený červenajúcim sa blondiakom pred ním. Usmial som sa nad jeho šťastím, zatiaľ čo chlapec odložil pohárik a vysunul si rukáv bieleho trička, aby ma znova mohol chytiť za ruku. A tak sme sa ruka v ruke pobrali ku mne domov.

Toto bude rušná noc.