You can't avoid fate ||Daniel Ricciardo ||SK

7

Ráno

Zobudila som sa s trochu boľavou hlavou. Urobila som jedno dychové cvičenie, aby to prešlo. Pomohlo to. Išla som urobiť bežnú rannú rutinu.

Najedla som sa. O mobil som ani nezavadila. Nabetón mi rodina niekoľkokrát volala a Michelle takisto. Nemala som chuť sa rozprávať. Nachvíľu sa odstrihnem od sveta. Nikomu to neuškodí.

Čo budem dnes robiť? Včera som urobila všetku robotu, čiže na dnes mám voľno. Veď predsa kilometer odo mňa je pláž... Pozisťovala som si čo, kde a ako. Išla som si zobrať veci na pláž.

Nemohla som nájsť tie jediné plavky, ktoré som si tu zobrala. To som si vážne nezobrala druhé plavky? Na čo som ja myslela, keď som sa balila? Joj, musím si ich ísť kúpiť. Čo mi iné ostáva? Do tašky som si rovno zobrala osušku, nejakú tú vodu a ovocie. Dala som si slnečné okuliare a išla som priamo na pláž. Tam určite budú obchody s plavkami.

Prišla som na pláž a opýtala som sa miestnych, kde nájdem nejaké obchody. Väčšina mi odporučila jeden a ten istý obchod, no jedna pani mi odporučila úplne iný. Povedala, že tam chodí málo ľudí, ale je veľmi lacný. Samozrejme, ja som išla do toho druhého.

Vošla som dovnútra a ovalil ma príjemný chládok. ,,Dobrý deň" pozdravila som sa. Nikto sa neozýval, tak som podišla ďalej. Poobzerala som sa. Nebol tu nikto. Pokrčila som plecami a začala sa prehrabovať v plavkách.

Niečo mi zasvietilo do očí. Pozrela som sa smerom, odkiaľ to išlo. Zrkadlo a hneď vedľa...Nádherné plavky. Spojenie kráľovskej modrej a neónovej zelenej. Áno, budem vyzerať ako papagáj, no ja milujem tieto farby. Musím ich mať.

Zobrala som ich a išla k pultu. Zrazu sa zboku niekto ozval: ,,Dobrý deň, ako pomôžem?" Staršia pani. Zrejme predavačka. Tak som sa zľakla, že som až nadskočila ,,Och, prepáč moja, nechcela som ťa vystrašiť" zasmiala sa pani. Tiež som sa zasmiala a povedala: ,,Dobrý, chcela by som si kúpiť tieto plavky...",,Poď" kývla mi rukou nech ju nasledujem k pultu.

Po ceste som ešte schmatla klobúčik. Bol hrozne pekný. Béžový a k tomu batikovaný. Položila som veci na pult a vyťahovala som peniaze. ,,No takže to budee...15 eur. Máš to za polovicu" povedala predavačka a žmurkla na mňa. Vyvalila som na ňu oči. ,,Ďakujem teda" zdráhavo som povedala a podala som jej peniaze. ,,Pekný deň prajem! Dovidenia!"

Zobrala som si veci a odišla som. Usmiala som sa. Aj tak som jej nechala o 5 eur viac. Bola veľmi zlatá, že mi urobila takú akciu. Pobrala som sa na pláž.

Išla som si do kabínky dať plavky. Keď som si ich obliekala, vrátila sa mi spomienka, ako sme sa s Danielom prvýkrát stretli.

Ešte som nepoznala formulu, takže ani Daniela. Vtedy som bola na pláži a mala som na sebe kráľovsky modré plavky, keď na mňa niekto zakričal: ,,Slečna, môžte nám ísť pomôcť?" Pozrela som sa smerom, odkiaľ ten hlas prichádzal. Bol to Daniel so svojimi dvomi kamarátmi, skoro celí zahrabaní do piesku.

Podišla som k nim a naklonila som hlavu nabok. ,,Mám vám pomôcť vyhrabať sa?"
,,Nieee. Potrebujem, aby ste ma zahrabali...a potom keby ste boli taká dobrá, tak nás aj odfotila." zasmial sa Daniel.

Boli úplne ako malé deti. Jeho kamaráti boli až po krk zahrabaní do piesku, no on potreboval ešte zahrabať ruky. Najprv som zaváhala, no potom som si povedala, prečo nie?

Kľakla som si k nemu a zahrabala ho. Popritom sme sa zoznámili. Povedal mi, kde má mobil a keď som skončila, tak som ich išla odfotiť. ,,Sýýýýr" povedala som. Všetci ako na povel vycerili zuby. Zasmiala som sa a odfotila ich.

Pomohla som im dostať sa z piesku von. Jeho kamaráti sa išli umyť do mora, no on sa pristavil pri mne a povedal: ,,Večer by tu bolo krásne, nemyslíš?" Prikývla som. ,,Ale s tebou by to bolo krajšie" dodal.

Vtedy ma pozval prvýkrát na rande. Nádherná spomienka. Vzdychla som a išla sa uložiť na pláž. Hmm, na túto pláž si nespomínam. Tu sme asi nechodili. Mám celý deň, aspoň si ju prezriem.

Chvíľu som čítala knihu, chvíľu som chodila po pláži, chvíľu som bola v mori alebo sa opaľovala. Stále som mala čo robiť. Spravila som si celodenný 'self date'.

No mala som dojem, že ma stále niekto fotil. Alebo keď niekto prešiel okolo mňa, tak som videla, ako po mne pozeral. Poznajú ma. Veď kto by ma nepoznal v Austrálii, keďže som bývalá priateľka Daniela Ricciarda. Trochu mi to liezlo na nervy.

Išla som z pláže rovno do malého bistra sa najesť. Samozrejme, že som vedela, že tu majú úžasne jedlo, keďže sme tu kedysi často s Danielom chodili.

Našťastie nebolo veľmi plno. Sadla som si a objednala si jedlo. Kým som jedla, prišiel tam Daniel. Skoro som sa zadrhla, keď som ho zahliadla. No tak to je presne to, čo som chcela! Vidieť toho idiota. On ma sleduje? Nechápem, ako je to možné že sa stále niekde stretneme.

Zamieril ku mne. Nie, vypadni! Choď preč! Prešiel okolo mňa a venoval mi krátky pohľad. Skoro som si vydýchla od úľavy, že tu neprišiel. Aj keď neviem, či to je vôbec dobré. Veď predsa stále tu je!

Myslela som si, že sa v kľude najem, no nie. Nikto mi nedá pokoj. Rýchlo som dojedla, zaplatila účet a vypadla odtiaľ. Práve som bočila na ďalšiu ulicu, keď ma Daniel chytil za pažu a zastavil ma. ,,No?" otrávene som sa opýtala. ,,Luisha, prosím vypočuj ma" povedal smutne.

Vytrhla som sa mu. ,,Prečo by som mala? Celý čas ste ma ťahali za nos!"
,,To nebolo tak mienené!"
,,A ako potom?!"
Stíchol. Odfrkla som si ,,Čo som si mohla myslieť" a odišla som. Ani sa nesnažil ma zastaviť. Veľmi dobre vedel, že ma tak ľahko nepresvedčí. Že mu tak ľahko neodpustím.