You can't avoid fate ||Daniel Ricciardo ||SK

5

Prešiel týždeň. Ja som sa zoznamovala s Perthom a aj s ľuďmi. Mala som tu už pár známych, čo mi veľmi pomohlo. O jeden a pol týždňa mi už pošlú skupinu, ktorú budem sprevádzať. No zatiaľ iba na jeden deň.

S Michelle som bola stále v kontakte. Keď sme mohli, stretávali sme sa. Neustále mi ďakovala za to, že som vtedy pomohla Danielovi.

No a Daniel...s ním som sa už niekoľkokrát stretla v meste alebo u nich doma. F1 mala letnú prestávku, ale myslela som si, že on pôjde niekam na dovolenku. Nuž, ostal doma.

Odvtedy čo mu bolo zle to bolo medzi nami všelijaké. Jednu chvíľu sme po sebe vražedne zazerali a ďalšiu sme boli ako dobrí kamaráti (aj keď som mala pocit, že to bolo len divadlo pre Michelle). Práve teraz sme sa neznášali. Áno, ešte stále. Aj keď...bolo medzi nami menšie napätie ako predtým.

Dnes bolo v jednom bare predstavenie. Jazzová hudba. Práve som sa chystala, že tam idem, keď zazvonil zvonček. Išla som sa pozrieť, kto tam je. Otvorila som dvere. ,,Dobrý deň, mám pre vás zásielku." povedal kuriér a podal mi veľkú krabicu. ,,Ale ja som si nič neobjednávala..." povedala som zarazene. ,,Ste Luisha Ceppeli?" opýtal sa. Prikývla som. ,,No, tak to je pre vás. Pekný deň." povedal a rýchlo utekal preč.

Chvíľu som zarazene stála vo dverách. Potom som sa spamätala a išla som dnu. Položila som balíček na stôl a išla po nožík na otvorenie. Začala som otvárať krabicu. ,,Pozrime sa, čo je vnút..." povedala som sama pre seba a v nemom úžase som sa zastavila.

Nádherná kytica kvetov. Orchidey a ruže. Presne tie, ktoré najviac milujem. Privoňala som k nim. Panebože, to je úžasná vôňa. Išla som sa roztopiť.

,,Poďte, dám vás do vody." povedala som a išla po nejakú nádobu dosť veľkú aby mohla slúžiť ako váza. Vytiahla som ich a niečo z nich vypadlo. Papierik? Dala som ich do vody a zdvihla papierik. Otvorila som ho. Hmmm, odkaz.

Tieto máš rada, však Lu?
PS: pamätaj, osudu sa nevyhneš, orchidejka moja

Anonym

Keď som to prečítala, mala som dojem, že mi to už niekto raz povedal...znovu som si nevedela spomenúť kto. Pred očami mi prebehol obraz. Sedela som v niekoho lone pod holým nebom. To bolo všetko. Zavrčala som: ,,DO PSEJ MATERE AJ S MOJOU PAMÄŤOU!"

Nemohla som nad tým veľmi dumať, keďže som sa musela nachystať na predstavenie. No nedalo mi to. Celý čas čo som sa chystala a cestou do baru som nad tým premýšľala. Kto mi mohol poslať kvety? A ako mohol vedieť, aké mám najradšej? Na nič nové som neprišla.

Sadla som si za voľný stôl. O chvíľu prišiel aj Daniel s Michelle. Že ja sa čudujem, že ho všade stretávam! Ako naschvál! Ale bola som rada, že tu je Michelle.

,,Aj ty si tu?" opýtala sa Michelle a prisadli si. ,,Všade kde je hudba, som ja... Nečakala som, že vás tu stretnem." odpovedala som. ,,Sme rovnaký prípad ako ty. Kde je hudba, tam musíme byť." povedal Daniel.

Päť minút sme sa rozprávali, keď sa stíšili svetlá. Predstavenie začalo. Začali hrať tóny saxofónu a hneď na to sa pridal klavír. Oddala som sa hudbe. Doslova som snívala, keď ma 'prebudil' dotyk pod stolom.

Uvedomila som si, že to je Daniel. Očkom som naňho pozrela. Vyzeral, že si to ani neuvedomil. Pozrel na mňa, ale všimol si, že ho sledujem, tak sa rýchlo otočil. Aha! Takže to robí naschvál. Veľmi dobre vie, ako ma vyviesť z miery.

Chvíľu sa nedialo nič. Potom som mu to vrátila. Pod stolom som mu chytila koleno. Stuhol, no hneď sa spamätal. Odsunul mi ruku a prekrížil si so mnou prsty. Toto som nečakala. Stále musí vyhrať on!

Nechala som ruku tak. Nič som nerobila. Neuvedomila som si to, no pustili sme sa až na konci vystúpenia. Keď sme vstali, nič sme na sebe nedali znať pred Michelle.

Vychádzali sme von. Vymenili sme si s Danielom pohľady a rozlúčili sme sa. Keď obidvaja nastúpili do auta, niečo mi napadlo. Dnes nemám chuť byť sama večer. Síce, budem musieť pozvať aj Daniela...

Zaklopala som im na okienko. Otvorili ho. ,,Nechcete ísť ku mne? Nemám čo robiť..." povedala som. Daniel váhal, ale Michelle nadšene prikývla a vyhŕkla: ,,Jasné! Ešte som u teba vôbec nebola. Poď, sadaj!",,Si si istá?" opýtal sa Daniel Michelle. ,,Ale joj! Aj tak nemáme doma čo robiť." Len ticho prikývol a ja som nastúpila.

,,Tak...vitajte!" povedala som, keď som otvorila dvere do bytu. ,,Ježinku! To je nádherná kytica!" zvýskla Michelle. Kyticu som nechala na stole, tak keď sme vošli, hneď ju bolo vidno.

Zaraz k nej pribehla a ovoňala ju. ,,Priznaj sa, od koho ju máš?" opýtala sa Michelle. Pokrčila som plecami. ,,Ja neviem. Bol pri tom odkaz, ale bol anonymný..." Daniel sa jemne usmial. Je mu niečo smiešne?

Neuvedomila som si, že som odkaz nechala na stole. Už bolo neskoro. Michelle ho zobrala a prečítala ho. Vyvalila naň oči. ,,Čo? Je to normálny anonymný odkaz." povedala som. ,,Jasné...samozrejme že je. Len...je mi to divné, že ťa tak niekto volá a ty nevieš kto...",,No takto ma v živote nikto nenazval!" povedala som a zamračila sa.

Daniel sa usmial ešte viac. Nevydržala som to. ,,Čo?!" otočila som sa na neho. ,,Ako môžeš vedieť, že ťa tak nikto nenazval, keď si pamätáš iba posledný rok a pol?" zaškeril sa. Chcela som niečo povedať, no mal pravdu. Iba som naňho zagánila.

No dobre, nebudem to teraz riešiť. Išla som do kuchyne a po ceste som povedala: ,,Sadnite si. Ako doma. Čo si dáte?",,Máš červené víno? Mám šoféra, môžem si to dovoliť" povedala Michelle a zaškerila sa na svojho brata. Ten iba prevrátil oči a opýtal sa: ,,Máš nealko pivo?",,Jasné, mám obidva. Hneď to bude" odpovedala som. Aj ja som si dala pohár vína, no Michelle si dala trochu viac ako jeden.

Celý večer uplynul veľmi rýchlo. Dobre sme sa bavili. Ja som sa uvoľnila aj napriek tomu, že tam bol Daniel. Ani raz ma nepodpichol. Boli sme vo veľmi dobrej nálade.

Normálne sme sa rozprávali, keď Michelle z ničoho nič vyskočila z gauča a povedala: ,,Hejže sa tu dá ísť na strechu!",,Hej dá sa, ale je to tam biedne" odpovedala som a tiež som sa postavila. Presne som vedela, čo povie. ,,Poďme tam! Prosííííím" začala prosíkať.

,,Nie je to dobrý nápad" povedal Daniel. Pritakala som. Michelle namosúrene povedala: ,,Nebuďte suchári! Len sa pozrieme trochu na mesto. Veď poďte!" Chcela som namietať, no Daniel ma predbehol: ,,Tak fajn. Ale budeš sa držať tri metre od okrajov!",,Samozrejme" povedala Michelle. Už sa obúvala.

Pokrútila som hlavou. On iba pokrčil plecami. Vyšli sme na strechu. Hmm, je celkom teplo. Michelle hneď utekala k rohu a zvýskla. Rýchlo som išla za ňou, aby náhodou nespadla .

Asi 10 minút sme boli hore. Keď nikto z nás nedával pozor, zabuchli sa dvere. Tie išli otvoriť iba zvnútra. ,,Ó nie!" skríkla som a utekala k nim. Daniel zanadával a zavolal na Michelle. Nikde ju nebolo vidieť. Lenže ona sa ozvala spoza dverí: ,,Budem vás tu držať dovtedy, dokým si všetko nevysvetlíte!"