You can't avoid fate ||Daniel Ricciardo ||SK

2

Asi minútu sme sedeli v tichu. Nakoniec ticho prelomil prvý Daniel: ,,Hovorila si, že si stratila pamäť a že miluješ formulu. Prišla si k formule až po strate pamäti alebo si ju mala rada ešte predtým a rodina ti povedala čo si mala rada?"

Teraz som sa naozaj musela poriadne zamyslieť. Rodina mi nič nepovedala. Toto bolo niečo, čo som mala vryté v pamäti... Ale nie dosť na to aby som si na to spomenula.

,,Ja neviem. Vážne." pokrčila som plecami a hovorila ďalej ,,Proste ja som to brala ako súčasť života. Chápeš, niečo ako to, že musíš jesť. Jeden deň som si zapla Formulu a bolo to pre mňa úplne normálne." V jeho očiach som zahliadla niečo ako radosť ale hneď ako sa to objavilo, tak to aj zmizlo.

Len mĺkvo prikývol. Zdá sa, že tu sa debata skončila. No tak, rozmýšľaj Lu. Povedz, opýtaj sa niečo.

Skúsila som to: ,,A ty? Odmala si chcel jazdiť v F1?" Oprel sa, založil si ruky za hlavu a pozrel sa na oblohu. Akoby spomínal na staré dobré časy. Po chvíli sa usmial a povedal: ,,Raz v televízii som videl Schumachera a veľmi sa mi to zapáčilo. Chcel som byť ako on, tiež som chcel jazdiť. Povedal som to rodičom a potom sa to nejako zvrtlo a odrazu som jazdil v F1..." Nič som mu na to nepovedala, len som sa usmiala do tmy.

Ako sme tam tak sedeli, tak som sa po chvíli postavila zo stoličky a išla som si ľahnúť do trávy, aby som mohla pozorovať hviezdy. Daniel sa ani nepozrel čo robím... akoby vedel že to spravím.

Asi po piatich minútach prišla Michelle. Nevšimla si ma a zakopla o mňa. Našťastie nespadla ale začala nadávať ako pohan. Daniel vyprskol do smiechu a ja tiež. ,,Preboha, Lu! Prepáč! Dúfam že som ti nič nespravila? To si sa nemohla ani ozvať že si tu?!"

,,Hej som v pohode," odpovedala som jej, zatiaľ čo som sa stavala na nohy. Vydýchla si s úľavou: ,,Nooo dobre... Poď, ukážem ti izbu."

Michelle mi urobila komplet prehliadku domu. Zaviedla ma do izby kde som mala spať. Vyzerala ako izba, kde odkladajú veci. V rohu bola posteľ a pri nej nočný stolík. V druhom rohu pár krabíc, malý ošúchaný stolík, dve fotelky atď. ,,Prepáč, je tu trošku bordel. Málokedy využívame túto izbu" ospravedlnila sa mi. Mávla som rukou. ,,Pff. Myslíš, že mi to vadí?"

Usmiala sa a ukázala na posteľ. ,,Chceš nejaké voľné tričko alebo normálne pyžamo?",,Mne to je jedno... Ale keď si mám vybrať tak skôr to voľné tričko" pokrčila som plecami. Uškrnula sa na mňa a povedala: ,,Myslela som si. Hneď ti ho donesiem."

Išla do vedľajšej izby a odtiaľ mi doniesla veľké tričko. Nadvihla som obočie. ,,Nebude sa Daniel hnevať?" ,,Aaale čo si." Michelle si odfrkla. ,,Okhej..." Takže to znamená že Daniel spí hneď vedľa. No... To bude zaujímavé.

Išla som sa umyť. Vyšla som z kúpeľky, popriala všetkým dobrú noc a išla som spať.

Ráno

Zobudil ma akýsi šramot. Pootvorila som jedno oko a zistila som že pozerám do steny. Naspäť som ho zatvorila a otočila sa na druhý bok.

,,Verím, že si sa cez noc poriadne nadýchala mojej vône." povedal Daniel. ,,Čo?" opýtala som sa. Najprv som nechápala na čo naráža, ale potom som si spomenula na tričko. Prudko som otvorila oči a zbadala ho ako robí zhyby na žrdi, ktorú som si včera vôbec nevšimla. Len v kraťasoch.

Zasmial sa. ,,Až tak dobre voniam, že si stratila pamäť?",,Nie...teda áno..." odpovedala som v pomykove. Vyznela som ako úplný hlupák. Znovu sa len na mne zasmial.

Všimla som si, že slnko je celkom nízko. Vybehla som naňho:,,Čo tu vlastne robíš o..." kým som pozrela na hodinky, stihol ma predbehnúť. ,,O siedmej ráno? Ospravedlňujem sa vám, výsosť, že som doma a robím to čo každý deň."