cez veľké zlaté okná . Vlasy mal stále rozcuchané a obletovali mu nad tmavými mihalnicami .
,, A budeš mať ? Už si si vybral a strážiš si ju ?" Pred dverami prudko zabrzdil a romýšľal nad tým čo som mu povedala .
,, Tu nikto nikoho nestráži , každý ide svojou cestou. Ako som povedal spolieham sa na peniaze a keby mám niekoho nebola by si tu . " Ukázal na skriňu . Jeho prsty zdobili zlaté prstene . Každý jeden som si obzrela . Na palci mal veľmi hrubý a na prostredníku mal s čiernym kamienkom , nemal lesk . A na pravej ruke mal na ukazováku prsteníku a prostredníku všetky tenké okrem prostredníka . A všetky zlaté ako okná na dlhej bielej chodbe .
,,Ak už nechceš spať dole budú raňajky , ktoré nám Erika prichystala , len sa obleč . " zavrel dvere , ktoré sa ozvali v tomto krásnom dome a ja som pristúpila ku skrini .Do mojich očí vrazili perlové šaty so zeleným lemom pri krku . Bola to len ľahká látka . V ktorých som sa cítila voľne . Vedľa skrini ležali hnedé tenisky . Tie mi pripomínali les , ktorý nechcem . Obula som si len papuče , ktoré boli pri posteli a vyrazila na tie raňajky . Šaty odhaľovali moje svaly na krku a samotné ramená . Vlasy som si uviazala do drdolu . A pricupkala som do kuchyne k veľkému tmavohnedému stolu kde ležalo veľa jedla . Zostala som stáť ako obarená a sadla som si na stoličku . Bola som tu sama s Erikou , ktorá mi liala vodu . Vždy som si robila všetko sama a prečo ľudia slúžia ľudom . Asi Ruben je niečo ako Alfa . Fuj . Moja tvár sa zmračila .
,,Nemáš rada hrozno ?" spýtal sa ma Ruben keď si sadol oproti mňa .
,, Mäso mám rada. " Erika sa na mňa pobavene pozrela keď nalievala Rubenovi hnedú tekutinu .
,,Ochutnaj ho . " očami mi ponúkol hrozno . Do úst som si vložila hrozno . Bolo šťavnaté a trocha studené .
,, Je lepšie ako mäso ." zobrala som si ďalšie . Ruben sa na mňa široko usmial . Až som pozabudla na tú dobrú chuť hrozna .Dívala som sa naňho ešte pár sekúnd ale potom som sa karhala aby som prestala . Rubenovi zazvonil mobil . Chcel mi niečo povedať . Ale tváril sa nahnevane . Počula som ako mu niekto nadáva .
,,Nie , aké majú na ňu právo ? " mračil sa na pohár a ja som koštovala rôzne chute . Sladké , slané , horké . Ble .
Potom sa hlasno zasmial a zložil .
,, Tvoj kamoš má vraj na teba všetky práva . A vraj ma Declan zabije . Volal cez Miu . " nestihol dopovedať a mobil opäť zazvonil . Mobil šuchol na môj kraj stola . Priložila som si ho k uchu . Wyattov hlas som mala v celej hlave.
,, Adah?"
,, Povedz mu že som mŕtva , niečo si vymysli ale ja už neprídem. Wyatt tu to je lepšie . "
,, Všade ťa hľadá , zúri . Prosím vráť sa . Doplatíš nato . " tlačili sa mi do očí slzy .
,, Ten človek nato doplatí tiež . „" nevedela som čo mám spraviť . Opäť . Chcem ostať tu ale nemôžem ? Ruben pohodlne kusol do pečiva a vyzeral tak nenasýtene . Tak jeho oči pôsobia už od vtedy ako som ho zbadala .
,, Maj sa Wyatt. " zložila som ho . Chvíľu som sledovala stôl a potom ma vyrušil Rubenov hlas .
,,Tak čo povedal ?" vyzvedal. A ja som si to hlave prehodnotila .
,, Nauč ma žiť a potom odídem čo najďalej . " dlho premýšľal až som sa začala chvieť . Bolo to pridlho . Hrdlo mi vyschlo , zobrala som pohár a napila som sa.
,,Chceš požičať aj peniaze ?" táto otázka ma zaskočila . Pretože peniaze nepotrebujem zatiaľ .
,, Ja sa spolieham na seba , nie na peniaze ." vačšinou to tak bolo . Nepotrebovala som nikoho , nič aby som sa vedela o seba postarať . Trhlo mu kútiky .
,, Dobrý postreh Adah , ale vieš že peniaze sú dôležité aby si mala čo jesť , kde spať . Musíš si zarábať . Prečo mám taký pocit ako keby si nežila na tomto svete. " moje tajomstvo spôsobilo pálavu po tele . Je to pravda žijem v lese.
,,Alebo si taká hlúpa ?" Ja som hlúpa ? Pálava vo mne stúpla nad mieru . Až som prudko odkopla stoličku . Moja vlčia sila vo mne asi ostala . Ruben sa mykol a pozrel na stoličku na zemi . Erika tu naštastie už nebola . Bola som nebezpečná .