Chystala som sa na prednášku, utekala po chodníku a už by som tam skoro bola a držala ťažké dvere, keby ma niekto nechytil za ruku a prudko nepotiahol k sebe.
Vykríkla som a chcela dotyčného buchnúť do ramena alebo tváre. Jednoducho kamkoľvek, kde by ho to bolelo. Avšak, akonáhle som zbadala Landryho, moje srdce podskočilo od radosti.
,,Prepáč," šepol potichu a natiahol ruku, aby mi mohol odtrhnúť vlasy z tváre.
,,Nechcel som ťa vystrašiť. Potreboval som ťa vidieť."
Chápavo som prikývla. Aj ja som potrebovala vidieť jeho. Lebo, dopekla, Dan ma rozhodil viac ako si sám mohol myslieť. Alebo ja.
Pritúlila som sa k nemu a nos obšuchala o látku trička. Znova sa zasmial a zaplietol mi ruky do vlasov, do ktorých má následne pobozkal.
,,Nádherné voniaš," šepol a pritiahol si ma k sebe. Presne to teraz potrebujem. Túliť sa a cítiť ho. A cítiť jeho ruky vo svojich vlasoch.
,,Ty tiež," zamrmla som do jeho hrude, ktorá sa otriasla smiechom.
,,Utekaj na prednášku. Prídeš neskoro."
Lenže ja som sa od neho otrhnúť nechcela. A nedala som sa ani po tom, čo sa ma jemne pokúšal od seba odtlačiť.
,,No tak, poklad."
No, chlapče, po tomto sa od seba už vôbec neodtiahneš.
Chystala som sa znova nasať jeho vôňu, keď som zrazu za Landrym započula známy hlas.
,,Všetky ženy sú ako žuvačky."
Landry sa otočil a nevedome ma stihol ešte viac. A možno to bolo vedome, to vie len on sám.
Dan sa postavil vedľa nás a díval sa na mňa. Pohľadom mi vysielal slová, ktoré mu vravela tesne pred tým, ako som odišla z kaviarne.
,,Človek by to na ňu netipoval, však ?"
Spýtal sa ho Landry a ja som ho pustila. Pod Danovym pohľadom sa cítila ako hlupaňa, ktorá Landryho len využíva.
,,To máš pravdu. Je ten typ, ktorá potrebuje totálne žiarové hovno, ktoré vrazí každému, kto sa iba na ňu pozrie."
V tej chvíli som mala chuť vraziť mu a zatočiť ním. Nie som však žiadny hrdina z Avengers, takže mi ostáva iba vrazenie.
,,Niekoho ako teba ?" Spýtal sa Landry napoly vážne, napoly pobavene.
Dan sa zasmial a chytil svojho najlepšieho kamaráta okolo pliec.
,,Myslím, že potrebuje niekoho, kto ma oboch z nás. Čo myslíš, Bley ?"
Pozrel sa na mňa a smial sa mi do očí. Skôr ako Landry mohol čokoľvek povedať a vedela som, že sa chystá povedať niečo kruté, ozvala som sa.
,,Zdá sa, že aj tvoj vták ma viac rozumu ako ty. Vytiahni ho a vyhoď mozog."
Viem. Suché a detské. Ale, dopekla, úplne ma dostal do siete. Moje srdce sa naťahovalo za Landrym a mozog ho prosí, aby si nedal dokopy to, o čo ide Danovi.
,,Mala by si ísť na prednášku," ozval sa sucho Landry a zhodil zo svojich pliec Danovu ruku. Bez toho, aby sa na mňa pozrel, odišiel.
Dopekla.
Moje bunky už prestali na dnes fungovať, prepáčte.