Ako Kemži spal sníval sa mu tento sen:
Kemži sa ocitol na krásnej zelenej lúke, kde sa hrali dve vĺčatká. Jedno bolo celé čierne zatiaľ čo jeho súrodenec bol šedo-hnedý. Skúšali si bojovanie a ten kto vyhral víťazoslávne položil na zem toho druhého. Kemži sa usmial a namieril si to rovno k tým vĺčatám ale nedostal sa k nim. Vĺčatá akoby sa vzďaľovali od Kemžiho a tak Kemži zastal a zadíval na nich. Vĺčatá prestali bojovať a sadli si jedno vedľa druhého pretože započuli zvuky v kroví, ktoré rástlo neďaleko nich. Z krovia vyšla čierna vlčica, ktorá mala na konci chvosta bieli konček rovnako ako Tailtail. Olízala mláďatá, jedno vzala do úst a odišla. Kemži sa za nimi rozbehol ale ony sa naďalej vzďaľovali. V tom sa tento krásny dej skončil a on sa znova ocitol pri Vysokej skale. Na Vysokej skale sedeli Nol a Shadow, ktorý na neho rovnako nepriateľsky zazerali tak ako ostatný vlci, ktorý sedeli pod Vysokou skalou. V ten moment si Kemži uvedomil že tam není sám ale stojí vedľa Tailtail. Nol na nich niečo kričí ale Kemži nič nepočuje. Za nimi kričia niečo aj vlci zo svorky ale tak isto nič nepočuje. Chce sa pohnúť ale jeho sen mu nič nedovolí. Ako stojí uvidí čierno-červenú siluetu, ktorá sa k nemu blíži. Je takmer priehľadná, teda až na jej červené oči a vznáša sa priamo k nemu. Kemži na ňu zazerá ako na výjav keď tu tá silueta prehovorí: "Ahoj braček, rozhodol si sa pre nás. Si síce vyhostený ale necíť sa beznádejný. Tvoje činy ti budú odmenené v Ľadovej pláni kde budeš bývať do konca večnosti. Budeš sa vysmievať Hviezdnym vlkom a tvojim bratom a sestrám, ktorý v nich neustále veria. Darujem ti život po akom túžiš: budeš šťastný, budeš vodcom svorky kde nebudú zradcovia a najmä si založíš svoju vlastnú rodinu, ktorá bude mať ďalšiu a tá ďalšiu. Stačí len prikývnuť a ja ti splním všetky tvoje túžby." Kemži len prikývol a čierno-červená silueta sa vytratila rovnako ako sa vytratil aj svet pred jeho očami. Zrazu uvidel holú krajinu bez stromov, bez úkrytu pred silným vetrom, bez potravy. Ležali na nej vychudnutí vlci volajúci o pomoc a dúfajúci v ich smrť, ktorá ale už nikdy nenastane. Labami sa naťahovali za skupinku vlkov, ktorý sedeli o pár laních skokov pred nimi a jedli čo im hrdlo ráčilo. Smiali sa a zabávali. Bolo ich oveľa menej než vychudnutých vlkov. Kemžiho od hrôzy striaslo a chcel sa čo najrýchlejšie vrátiť domov no sen ešte neskončil. Zrazu Kemži zatvoril oči a už nepočul zúfalé náreky chudých vlkov ale šťastné vytie. Otvoril oči a uvidel nočnú oblohu pod ktorou boli samé mraky. Na mrakoch žili šťastní vlci všetkého veku. Starí, mladý i šteniatka, ktoré sa spolu hrali. Boli tam matky, ktoré dávali mlieko malým šteniatkam, boli tam lovci, ktorý lovili a jedli po boku ostatných a bol tam aj Isis. Šedá vlčia silueta sedela na veľkom šedom kameni a radila, pomáhala, zabávala sa a jedla s ostatnými. Isis sa zahľadel na Kemžiho a prehovoril že má ešte šancu. Kemži ničomu nechápal a tak len vykročil pomedzi šťastných vlkov. Uvidel niekoho známeho, svojho učiteľa Kota a tak sa za ním rozbehol. Ten mu niečo vravel ale on nič nepočul. Potom išiel za svojou sestrou Dem, ktorá bola narozdiel od neho ešte malá. Potom išiel za svojim bratom Salosom, ktorý bol už trocha starší. Chcel ísť pozdraviť ešte ďalších vlkov keď v tom sa sen skončil.
Keď vyšlo slnko začal sa tábor prebúdzať. Nočnú hliadku vymenila denná, lovci šli na lov, učni šli so svojim učiteľom na lov a ostatný, ktorý ostali v tábore šli vykonávať ostatné práce. Kemži sa zobudil až keď boli Ozi a Valu hore a tak sa postavil na štyri a mieril rovno k Tailtail, ktorá sa taktiež zobúdzala. Bola prekvapená kde sa ocitla a tak jej Kemži všetko cestou vysveľoval. Tailtail mierila spolu s Kemžim k malému potôčiku, ktorý tiekol pri liečiteľskom úkrytu. Umyla si tam kožuštek od liečivých bylín a potom nechala priestor Kemžimu. Tailtail sa potom vydala ku kope s jedlom kde si našla zdochlinu vrany, ktorú niekto priniesol z nočného lovu. Ako jedla dobehla k nej Bi a šťastne ju oblízala na čele. Začala vrtieť chvostíkom a tisla sa k svojej sestre. Tailtail jej olíznutie opätovala a posunula vranu k nej. Ona sa do nej pustila a šťastne jedla.
"Tailtail, nepôjdeme niekam?"
"A kam?"
"Neviem napríklad k Rozbúrenej rieke kde ma vtedy Por zachránil, rada by som ti niečo povedala. Vieš išli by sme iba mi dve."
"Nemám z toho dobrý pocit...ale keď tak hovoríš poďme!" zvolala Tailtail a vstala. Trocha ju ešte boleli jej zranenia ale nechcela odmietnuť svoju sestru. "Kemži, ideme preč." zakričala Tailtail na Kemžiho keď sa na ňu zadíval.
"Môžeš bežať?"
"Ja môžem bežať vždy! Skús ma dohoniť!" začala závod Tailtail a rozbehla sa k rieke. Kvôli jej zraneniam ju však Bi dohonila a ako prvá bola pri rieke. "No dobre uznávam, vyhrala si ale bolo to len preto že mám ešte zranenia."
"Áno sestrička. Haha." zasmiala sa Bi a zadívala sa do rieky. Potom sa jej pohľad odtrhol od rieky a smeroval k Tailtail. "Vieš chcela som ti niečo povedať..." začala a nasadila vážny výraz. "ja už som svoju svorku našla." povedala a Tailtail sa začudovane a zároveň nahnevane na ňu zadívala.
"Čo? Zase ťa to chytilo? Mama v nás dúfa a mi ju nemôžeme sklamať!"
"Nie ja nemôžem...mama si za to môže sama, nemala útočiť na alfu za nejakú blbosť. A navyše ja už som spoznala zmysel života." povedala a zasnene sa pozrela do rieky.
"Aký zmysel?!" naštvane s na ňu pozrela a po chvíľke dodala:" Aha jasné, láska...ha! Tak toto je ten tvoj zmysel života? Láska?!Láska ti popletie hlavu! Láska ti nepomôže tá ti len ublíži, tak ako matke." povedalal Tailtail a Bi sa k nej otočila aby jej hľadela do očí.
"Ale on je iný, ver mi! A čo ty a Kemži! Hm?"
"To je niečo úplne iné, nie je to láska!"
"Ale je! Nebráň sa tomu." povedala Bi a začala hlboko dýchať aby sa upokojila. "Ja už sem patrím celým svojim telom, srdcom i hlavou. Všetci sú moja rodina a ja za nich položím svoj život tak ako by oni položili svoje životy za mňa."
"Dobre. Asi od teraz nie sme sestry. Rada by som ti niečo povedala: vlci z tvojej svorky mi vyhostili moju matku! Bola to alfa a napriek tomu dostala život ako zajatec a neskôr vyhnanec! Som tu aby som pomstila jej smrť, zabila Winna, ktorý krivo svedčil proti nej. Nemôžem už zabiť Fanga ale zabijem aspoň jeho pretože on si zaslúži zhniť spolu s ním a Jénom. (Kto si pamätá Jén je vládca zlých zomretých duší). Vy ste ju vyhnali a kvôli vám zomrela! Prosila ma aby som ju zabila! Vieš aké je to prísť o vlastných rodičov z ktorých jedného si zabila a jeho krv ti schla na tvojich labách? Vieš aké je to vidieť tie malé ako zúfalo sa snažia zohriať sa pri svojej matke, ktorá je už mŕtva? Ako sa zúfalo snažia vycecať poslednú kvapku mlieka?" zakričala Tailtail a začala plakať. Keď sa ju snažila Bi, ktorej taktiež tiekli slzy po tvári objať a utešiť len zakričala: "Prac sa mi z očí ty zradkyňa a opováž moje meno vysloviť v jednej vete spolu so slovom sestra!" Bi sa rozbehla preč lesom a Tailtail spadla do snehu. Tailtail začala ešte viac nariekať a zvrela oči aby nevidela rozmazaný svet okolo seba. Ležala vedľa rieky pri ktorej z jednej starny bol ihličnatý les zatiaľ čo z druhej lúka, z ktorej sa behom zimy stala nehostinná pustina. Zrazu sa zo zasneženého lesa približovala šedá postava, ktorá sa neustále približovala k Tailtail. Tailtail to však bolo jedno a neustále mala zavreté oči až nakoniec zakričala: "Povedala som ti Bi, choď preč!"
"Tailtail, ja ťa nezpoznávam." povedala tá postava a Tailtail ihneď otvorila oči.
"Kemži! Ja...ja...musíš byť zo mňa smutný a sklamaný." povedala Tailtail a smutne sa zahľadela do snehu.
"Je to pravda?"
"Je ale je mi to ľúto...je mi ľúto že som ti to nepovedala skôr."
"Tailtail, takže ty ma nemáš rada?"
"Ale Kemži ja ťa..." Tailtail nevedela čo má ďalej povedať."
"Ty ma miluješ ale nevieš si to priznať?"
"Ale Kemži láska zabíja a ničí. Nechcem niekoho milovať pretože potom..."
"Potom?"
"Potom si zraniteľný a každý ti môže ublížiť a najviac to zabolí keď ti ublíži ten koho máš najradšej." povedala Tailtail a odmlčala sa.
"Tailtail ty by si dokázala niekomu takto ublížiť?"
"Nie ja nie ale..."
"Tailtail snáď vieš že by som ti nikdy takto neublížil. Ja ťa milujem z celého svojho srdca, zabíjal by som pre teba!" povedal Kemži a posadil sa vedľa Tailtail. Ona sklonila hlavu a hľadela na sneh. Kemži sa k nej pritúlil aby ju utešil a prestala plakať. "Tailtail, kto ti tak veľmi ublížil?" Tailtail sa touto otázkou zarazila a po chvíľke rozmýšľania odpovedala:
"Winn mi najviac ublížil. Ublížil mojej matke a tak ublížil aj mne."
"Nikto ti nebude ubližovať dokým som tu ja. Zaslúži si zhniť s Jénom." vyhlásil Kemži a odtisol sa od Tailtail. "Neplač, lovec neplače." povedal a mieril do ihličnatého lesa. Tailtail ho nasledovala a po ceste sa zhovárali o svojom pláne pomsty.