Ďalší deň kedy mali hliadku Kemži a Čil na východnej a severnej hranici stretli niekoho koho nemali v pláne vôbec stretnúť. Ako tak šli okolo východnej hranice Kemži vo vetru zacítil pach neznámych vlkov. Čilovi dal signál nech ho nasleduje a počupiačky sa čoraz bližšie približoval k zdroju toho pachu. No Čil sa naraz stratil a Kemži sa tam ocitol sám ale nevadilo mu to pretože sa mu uľavilo že už nemusí byť s tou otravou. Potichu sa priblíž k votrelcom až sa takmer svojim ňufák dotýkal chvosta jedného z nich. Kemži vyskočil na votrelca a ihneď ho položil na zem. Na zem pritlačil pieskovo-hnedú vlčicu a prekvapene sa na ňu díval tak ako ona na neho. No ale nedívali sa na seba moc dlho pretože na Kemžiho zaútočila čierna vlčica. Odhodila ho od pieskovo-hnedej vlčice jedným úderom a pomohla jej na labky. Potom sa pred ňu postavila a začala vrčať aby odohnala súpera. Bola vychudnutá narozdiel od svojej priateľky ale za to bojovnosť jej nechýbala. Kemži urobil zakaždým to isté čo ona, ona sa prikrčila a aj on sa prikrčil, ešte viac začala vrčať a aj on ešte viac začal vrčať. Ona sa po chvíľke narovnala a nechápavo začala pozerať a jej čierny chvost zakončený bielou špičkou a narovnal a prestal ježiť tak ako celá srsť na jej tele. Kemži to po nej znova zopakoval a potom vykročil smerom k nej aby ju oňuchal no ona sa len oddialila a nechápavo sa na neho zahľadela. A keď to nepomohlo zodvihla packu a ňou ho udrela. Trocha zavrčala aby vzbudila jeho reflexy ale on sa ani len nepohol a zavyl. Čierna vlčica mrkla okom na svoju priateľku, obidve sa prikrčili a vyskočili na Kemžiho. Zhodili ho pritom na zem a sadli si na neho tak že sa nemohol pohnúť a ležal si na chrbte otočený zraniteľným bruchom smerom k vlčiciam. Oni iba zavrčali, trocha sa zasmiali a chystali sa niečo povedať no nestihli to pretože dorazil Čil a obidve ich jedným skokom zrazil z Kemžiho tela. Postavil sa ponad jeho telo a začal vrčať ale prestal v tej chvíli keď uvidel pieskovo-hnedú vlčicu. Jeho srsť sa prestala ježiť, chvost sa mu rovno položil a celý sa upokojil. Čierna vlčica sa rozzúrila a vyskočila na Čila a už sa mu chystala zahryznúť do krku keď v tom ju za chvost stiahla jej priateľka a labami ju položila ne zem a jemne jej kusla do ucha. No dlho ju neudržala pretože čierna vlčica bola omnoho silnejšia ako jej priateľka a vytrhla sa spod jej láb. Kemži na nich začal vrčať a čierna vlčica mu to opätovala.
"Ou, ou čo je, prečo na seba vrčíte? Dá sa to predsa vyriešiť aj inak." pokojne povedal Čil akoby sa nič nedialo a pieskovo-hnedá vlčica mu prikývla na súhlas. Kemži v ten moment prestal vrčať a zahľadel sa hlboko do očí čiernej vlčici. V jej očiach sa odrážal smútok, hnev a bolesť. Jej žlté oči sa stretli s tými jeho a jej postoj sa ihneď zmenil, narovnala sa, položila chvost dole, prestala ježiť srsť a z jej vrčiacej tváre odišiel všetok hnev a dokonca sa trocha pousmiala. Kemži urobil to isté s tým rozdielom že sa k nej priblížil o dva kroky a spýtal sa:
"Ako sa voláte a prečo ste sem prišli?" pieskovo-hnedá vlčica sa zadívala na svoju priateľku a ona prikývla na súhlas aby pieskovo-hnedá vlčica prehovorila.
"Ja som Bi a toto je moja sestra Tailtail. Prišli sme z východu, kvôli..." nemohla už ďalej prerušovať pretože ju jej sestra prerušila:
"Kvôli tomu že na našom území vymizla všetká zver a naša svorka začala trpieť hladom, boli sme malá svorka. Otec, mama, Bi, ja a naši malí súrodenci. Nevydržali a zomreli keď ešte ani nerozlepili oči, a naši rodičia už tiež nežijú...otca zabila...ona a matka nás vyslala aby sme zachránili aspoň samých seba." povedala Tailtail a labou si utrela slzu, ktorá jej stekala po tvári. "Lovili sme po rôznych územiach aby sme nasýtili svoj hlad a čakali na to aby sme našli miesto kde môžeme spolu s inými vlkmi založiť novú svorku. Bola by to svorka so štyrmi alfami a bola by poriadne veľká."
"To znie pekne...ja som taktiež putoval krajinou dokým ma tu neprichýlili, možno aj vás prichýlia!" povedal Čil a celý bez seba začal skákať od radosti.
"To vážne! To by bolo naozaj úžasné, také niečo by sme potrebovali...je to pravda?" spýtala sa Tailtail a pozerala sa pritom na Kemžiho. "A navyše, chlapci ešte ste sa nám nepredstavili."
"Ja som Čil a toto je Kemži. A poďme rýchlo k našej svorke Kemži a doveďme tam aj Bi a Tailtail." povedal Čil a prosebne sa zahľadel na Kemžiho.
"Fajn ale nemôžeme tam tak vkráčať s neznámymi vlkmi, mohlo by to vyzerať ako keby sme už nechceli byť v ich svorke." povedal Kemži na chvíľu sa odmlčal a rozmýšľal a keď dorozmýšľal povedal:" Máš lano, mohli by sme ich zviazať a doviesť do tábora ako zajatcov. Oni by ich potom pustili, však si pamätáš na Shadow."
"Áno mám lano." odpovedal Čil a zviazal obe vlčice, lano si potom chytil do úst a vykročil smerom do tábora. Čil držal obidve vlčice zatiaľ čo oni sa pýtali:
"A vy ste bratia?" spýtala sa Bi a Kemži jej odpovedal:
"Nie, vyzerám snáď ako jeho brat? Keby to tak bolo tak je on buď vyššie v rebríčku svorky alebo ja nižšie." povedal a vzal si od Čila lano pretože chcel niečo povedať.
"Ako som hovoril, som z inej svorky a mal som aj brata ale ten zomrel pod kopytami karibu. Veľmi mi chýba." povedal Čil a vzal lano, ktoré patrilo Bi. Ďalej sa už nerozprávali aby ich náhodou nezapočuli vlci. Začalo trocha poprchávať a vyschnutá žltá tráva dostala konečne dostali trochu vody. Keď boli už pri severnom vchode do tábora zastavila ich stráž, ktorú tvorili Zen a Johr.
"Kamže kamže, kto sú to?" spýtal sa Johr hrubým hlasom a Čil sa mu už chystal odpovedať no Kemži ho prerušil a povedal:
"Zajatci, našli sme ich na východnej hranici. Nechceli sme ich na mieste zabiť kvôli vodkyni, nebola by z toho dva-krát nadšená."
"V poriadku, dajte mi ich a ja ich priviažem a dám do jaskyne, budú tam čakať na rozsudok." povedal Johr a spolu so Zenom uhli z cesty aby Kemži a Čil mohli so zajatcami prejsť. Johr ich nasledoval a potom si zobral lano do úst a odviedol ich tam kde vždy bývajú zajatci. Čil sa rozbehol to oznámiť k Vysokej skale a Kemži ho nasledoval. Vyskočili na Vysokú skalu a postavili sa pred jaskyňu.
"Doniesli sme zajatcov." povedal Čil a Nol sa zobudil. Ako alfa si mohol dopriať veľa spánku a tak až do teraz spal.
"Ahoj Čil, ahoj Kemži." povedal a zazíval, a potom pokračoval: " Čo, aký zajatci?"
"Dnes na stráži sme našli votrelcov a tak sme ich priniesli." pokojne povedal Kemži.
"Kde sú?"
"V jaskyni tak ako vždy, vodca." povedal Kemži a uklonil sa.
"Hahaha." Nol vybuchol smiechom. "Nehovor mi tak, som alfa asi len deň a už ma takto oslovuješ, haha hovor mi ako vždy braček." povedal so smiechom Nol a usmial sa.
"Dobre ale máme tu iné veci na práci, tí zajatci."
"Jasné ako sa volajú a z akej sú svorky? Ale počkať, nehovor najprv musíme poslať hliadku na východnú hranicu. Poďte sem." prikázal dvom vlkom, ktorý šli okolo, a hneď ako sa Nolov príkaz dostal ku ich ušiam pribehli. Boli to asi trojročný vlci, jeden mal bielu srsť zatiaľ čo druhý šedú. Boli to bratia. "Vy dvaja, čo ste dnes robili?"
"My? No, my sme...ešte...hm..."
"Nič ste dnes nerobili však?" prehovoril na nich Kemži a zavrčal.
"Nie...ale ihneď pôjdeme na lov!" povedal jeden z nich ale Nol pokrútil hlavou že nie a prehovoril:
"Nepôjdete na lov, ale pôjdete strážiť severnú a východnú hranicu až do večera a keď sa zotmie prídu vás vystriedať nejaký iný vlci, žiadny lov." povedal Nol a vlci sa šťastne rozbehli k severnému východu. Boli šťastný že nedostali žiaden trest. "Tak, povedzte mi niečo o tých zajatcoch." prehovoril Nol a Čil mu všetko povedal a nakoniec dodal:
"Zavolaj ich vodca a potom povedz nech medzi nami žijú, sú fakt milé a sú to chúďatká, zomrela im celá svorka. Mňa ste prichýlili, môžete aj ich!"
"Počkáme kým sa vráti Shadow z lovu, ona je tu skutočná alfa a vodkyňa." povedal Nol a potom celý deň prečkali v tábore. Rôzne pomáhali, ako napríklad že porcovali starším mäso pretože oni mali už staré zuby a nezvládali by pohrýzť také tvrdé mäso a robili aj veľa iných vecí. Keď sa začalo zotmievať prikázal dvom šedým vlkom nech vystriedajú stráž na severe a východe, a na močiare, ktoré obklopovali celú južnú hranicu a tiež na západ povolal Hollyho a Anyho. So Shadow prišlo aj zopár jej vlkom, s ktorými bola na love. Priniesli starú jelenicu priamo do tábora kde sa všetci spokojne najedli. Samozrejme ako prvý jedli Shadow s Nolom, potom bety a tak to šlo ďalej. Posledný išli učni, ktorý však mali už bruchá plné pretože oni si na hliadke nalovili rôzne malé zvieratká ako myši, hraboše, lúčne kobylky, jašteričky a ostatné. Hun, ich učiteľ ulovil fľakatého zajačika a sám ho zjedol pretože mal už veľký hlad. Nol všetko potom ako sa najedli oznámil Shadow a ona ihneď zvolala schôdzu. Všetkých čo boli v ríši spánku zobudili a oni sa aj s ostatnými posadili okolo Vysokej skaly. "Zavolali sme vás sem kvôli zajatcom, ktorých naši priatelia priniesli." začal schôdzu Nol a pokračoval takými tými rečami o zajatcoch. Keď to dokončil začala Shadow rozprávať.
"Chcela by som dať týmto zajatkyniam čo najväčšiu šancu na nový život vo svorke. Nezaslúžia si ho potom čo si prežili?" spýtala sa Shadow okolitých vlkov a oni sa medzi sebou začali radiť. Čil to už nevydržal a rozbehol sa k jaskyni, Kemži to zbadal a rozbehol sa ho dohnať kým spraví nejakú chybu. Už boli pri jaskyni keď v tom započuli hlasy vlčíc.
Ja viem, toto vám nemôžem spraviť ale musím vám navnadiť tú nedočkavosť. Ak sa vydarí tak by mala ďalšia časť vyjsť o dva dni ale nesľubujem. Na prvom obrázku je Kemži a na druhom jeden z vlkov, ktorý šli strážiť východnú a severnú hranicu. Dúfam že sa vám časť páčila a ak áno podporte ju hviezdičkou, komentom alebo kliknite na tlačítko NASLEDOVAŤ. Som rada za každá zhliadnutie alebo koment takže kludne napíšte. Uvidíme sa pri ďalšej časti.