Krajina sa začala pomaly ochladzovať, stromy stratili svoju čisto zelenú farbu a začali sa meniť. Zelená tráva sa zmenila na suchú a zožltnutú a na tráve pribudli červené, oranžové, žlté a hnedé listy. Way, Tor a samozrejme Obláčik boli už staršími učňami a stačila už len táto zima a stali by sa novými lovcami. Hun bol v skutku pyšný na svojich učňov, a najmä na Waya. Tento hnedý vĺčok bol veľmi učenlivý a všetko čo ich učiteľ povedal bral veľmi vážne. V jeden jesenný deň boli na stopách srny. Bola to asi dvojročná srnka, veľmi opatrná a bojazlivá. Way bol ako prvý pri nej, nasledoval ho Obláčik. Way sa skryl za malú skalku a Obláčik ho nasledoval. Hun vydal povel na to aby vybehli a Way bol medzi prvými ktorý vybehli. Svojimi rýchlymi nohami bol už čoskoro srnke tesne za jej krátkym chvostíkom keď do neho vrazil Ares.
"To je moja korisť Way!"
"To si len myslíš!" odpovedal mu na to Way a ďalej bežal za srnkou. Ares sa ho už už chystal kusnúť do chvosta ale Way bol rýchlejší a skôr ako to stihol Ares urobiť Way skočil na skrnku a zahryzol sa jej do chrbta. Srnka pod ťarchou Starého učňa spadla na zem kde o ňu Ares zakopol. Way ju držal a nechal Obláčika aby ju schytil pod krk a zahrdúsil. Ares a pozdvíhal a už sa chystal udeliť Wayovi a Obláčikovi jednu náučnú ale nestihol to pretože k nim dobehol Hun. Starý vlk bežal na konci aby nechal mladých nech si sami vyskúšajú lov. Ares sa zamračil na svojho učiteľa a ten ho len labou trocha postrčil a pochválil chlapcov. Sám potom vzal do tlamy srnku a s pomocou Tora a Waya ju zobrali do tábora kde už čakali starší na svoje raňajky a ihneď ako tam došli Obláčik utekal za Valu. Valu liečila poranenú Suri. Na jej poslednom love stúpila na ostrý kameň a ten ju teraz hrozne pichal do jej laby. Valu, ako ju učil Ozi, pomaly vytiahla kamienok a ranu riadne vypláchla. Nakoniec na ňu vyliala zmes bylín, ktoré pred tým riadne premenila na kašu a vliala ich jej do Surinej labky. Obláčik len tak tak preliezol cez otvor do úkrytu, pretože bol griffin a to znamenalo že bol oveľa väčší ako jeho rovesníci, a oblízal Valu na čele.
"Ako ste sa mali?" spýtala sa Valu Obláčika a ukázala na modré bobule, ktoré jej Obláčik poslušne podal a odpovedal.
"Dobre, starcom sme ulovili asi dvojročnú srnku, a Ares sa znova naštval."
"Zase? Však ten je celý život...vieš taký. Raz niekomu ublíži, ako mne." povedala Valu a smutne sa zahľadela na Surinu labku. "Môžeš ísť ale nelov tak jeden až dva dni a to znamená že na tú labku ani nešliap. Ale malo by sa ti to zahojiť a zhruba tak večer daj tú masť dole aby sa ti to prevzdušnilo." Suri potom prikývla na znak súhlasu a odišla. Valu si ľahla na hniezdočko kde predtým ležala Suri a potichu povedala:
"Kiežby som mohla loviť s vami. Rada by som celé dni behala s priateľmi, naháňala zver a smiala sa."
"Ale však si mi tvrdila že ťa baví liečiť vlkov, a že ti takýto život nechýba." povedal jej Obláčik a pritisol svoj nos o jej.
"Raz chcem tak žiť a inokedy zasa nie, len by som si priala...vlastne už ani neviem. Asi chcem od života priveľmi."
"Valu, je to moja vina, ja to viem. Mal som ťa viac ochrániť." odpovedal jej Obláčik a zavrel oči.
"Nie Obláčik. Nie je to tvoja vina, môže za to Ares. Prečo si musí svoje komplexy riešiť na iných?" povedala Valu a pozrela sa na oblohu, ktorá sa len tak tak vmestila medzi konáre stromov.
"Valu, si moja najlepšia priateľka. Budeme navždy priateľmi, však?"
"Áno Obláčik,samozrejme." odpovedala Valu a oblizla Obláčika na tvári. Medzi tým bol Nol, Por, Kemži a Shadow na love. Boli v močiari, v bahnitom a studenom močiari. Bahno sa im lepilo všade po srsti až vyzerali ako veľké bahnité gule a to všetko len kvôli Kemžimu, ktorý stopoval lišiaka.
"Vážne musíme ísť po tom lišiakovi? A čo keď ti ukradol celého tvojho zajaca, však si chytíš ďalšieho."
"Nie, ja som ho chytil a tak si ho aj zjem." tvrdo odpovedal Kemži ďalej sa hnal za svojim nepriateľom. Preplával posledné zablatené kaluže až sa dostal k dutému stromu. "Ha, tu určite bude." povedal a vyštartoval k stromu. Začal hrabať aby sa vmestil do líščej nory ale čo uvidel ho ešte viac naštvalo. Nora bola riadne dlhá a na jej konci ležal tak vypasený lišiak že by sa ani neprepchal cez otvor ktorý vyhrabal Kemži. Kemži celý ublatený vytiahol hlavu z nory a naštvato povedal že ho nevytiahne. Shadow k nemu došla, usmiala sa a ľahko sa prepchala až na koniec nory. "No čo povedať, Shadow je ako mačka, kam strčí hlavu tam strčí aj telo." povedal Kemži a ďalej pozeral na Shadow. Tá za chvíľu vyšla z nory aj s lišiakom v papuli.
"Tu máš, pán pomstiteľ." povedal so smiechom Shadow a hodila lišiaka k nohám Kemžiho, ostatní sa tak začali smiať že popadali na zem. Kemži sa tváril urazene ale samému sa mu chcelo do smiechu. Shadow sa potichu zasmiala a dala signál na odchod. Nešli ale tou istou cestou ako predtým ale šli obklukou lebo nikomu sa nechcelo ísť znova cez močiare plné blata. Prešli cez brezový hájik v ktorom rástlo nespočetne veľa hríbov. Potom šli cez malú planinu, na ktorej nerástlo nič iné ako tráva ale občas nebolo nič na zemi okrem kameňov a blata.
Na planine videli stádo sobov, ktoré migrovalo za lepšími podmienkami na život. Kemži ale len pokrútil hlavou.
"Nie, nemali by sme loviť veď máme úlovok a k tomu je nás málo, sme len štyria. Ohlásime to vodcovi." povedal Kemži a šiel ďalej. Shadow sa pri slove vodca zamrazilo srdce a strnula na jednom mieste. Nol pri nej zastal a pritisol sa k nej.
"Čo sa stalo?"
"Ale nič, ja len stále si nie som istá či..."
"Shadow, ako tvoj priateľ ti hovorím že bude všetko dobré. Tvoj otec, tvoj otec...je to alfa a musí dodržovať rôzne pravidlá aby udržal svorku pokope, aj keď nechce robiť rôzne veci musí a toto obdobie je pre tvojho otca ťažké stratil manželku a myslím že už druhú mať nebude."
"Bola to aj moja matka. A čo chceš povedať tým druhú mať nebude? Snáď nie to čo myslím." povedala Shadow ale Nol len prikývol na súhlas a Shadow sa akoby zamrazil pohľad. Po asi piatich sekundách sa ten pohľad vytratil a Shadow pokračoval v ceste rovnako ako ostatný. Kemži došiel hrdo do tábora akoby vykonal ktovie aký veľký skutok a lišiaka položil na kopu kde už ležali zbytky mŕtvej srnky. "Dobre si viedli keď ulovili srnku, Nol musíš svojho chlapca poriadne vychváliť." zvolala Shadow keď s Nolom vošli do tábora no Nol len smutne povedal:
"To už dávno nie je môj chlapec, rastie omnoho rýchlejšie než ostatný učni. Navyše, potom čo som mu spravil mi nikdy neodpustí a už ma znova nenazve rodinou či otcom." smutne odpovedal Nol a zvesil hlavu. Shadow sa úsmev zmenil na nemú tvár, pozdvihla Nolovu hlavu hore aby jej pozeral do očí a povedala:
"Ale noták, není to tvoja chyba. Má byť rád že žije a tak či tak by sa dozvedel pravdu. Nemáš byť čo smutný, beztak ťa má rád. I keď si mu ako on povedal zničil život alebo si najhorší otec, má ťa rád a vie že by si za neho položil život, ako ja." skromne povedala Shadow a oblizla svojho priateľa.
"Ďakujem Shadow. Som moc rád že mám takú priateľku." povedal Nol a pooblizoval jej celú tvár.
"Aha, pozri sa na Obláčika, vychádza z liečebného úkrytu a je tam aj Valu!" poznamenala Shadow a ňufákom ukázala na noru z ktorej vychádzal griffin aj s vlčou kamarátkou. Ako vyšiel z úkrytu ešte raz sa pritúlil k Valu a potom pomaly odkráčal smerom ku kope s jedlom. Tam si vzal kus srny, ktorú ráno s kamarátmi ulovili starcom. "Nol, mal by si ísť za ním." povedala Shadow a za pár chvíľ presviedčania Nol vyrazil a sadol si hneď vedľa Obláčika a chrúmal mäsko.
"Ako sa vám vodilo?" nesmelo sa spýtal Nol, Obláčik len pogúľal očami a odpovedal:
"Dobre, len Ares sa znova nahneval."
"Zase? Však on sa stále iba hnevá." potichu povedal Nol a zasmial sa. "A čo Valu, ako sa má?" táto otázka Obláčika trocha zarazila ale potom odpovedal:
"Čo ťa zrazu tak všetko zaujíma?"
"A nemalo by ma? Veď som..."
"Nie. Nie si moja rodina a aby som ti odpovedal na tvoju otázku, áno Valu sa má dobre len je trocha smutná že nemôže loviť tak ako ostatný. Je nešťastná lebo je iná." Nol trocha zneistel keď mu Obláčik povedal že nie je jeho rodina. To už celkom stratil svojho "syna"?
"Obláčik, prečo si tak nerozumieme?"
"Možno preto že si mi celý život klamal."
"Tak či tak by si sa to dozvedel, nie je to potom jedno?" povedal Nol a posunul sa trocha bližšie k Obláčikovi no ten sa postavil a odpovedal:
"Možno je ale už sme taký a to ty ani nikto iný nezmení." odpovedal a už sa chystal na odchod keď ho v tom Nol schytil za koniec chvostu a nakoniec sa spýtal:
"Máš rád Valu, však? Dávaj na ňu pozor pretože mi dnes do sna vstúpil môj brat a varoval ma že teba a Valu niekto alebo niečo rozdelí." Obláčik na chvíľu zastal ale potom pokračoval v ceste k svojim kamarátom. Shadow pribehla k Nolovi a spýtala sa čo sa stalo a on jej všetko vyrozprával. Potom sa spolu vybrali na lov a po ceste sa rozprávali o rôznych veciach.
Ahojte pri ďaľšej časti! Chcela by som sa vás opýtať či by ste chceli náčrt tábora kde bývajú. Predom ale upozurňujem že neviem tak dobre kresliť na počítači takže nečakajte žiadne umelecké dielo. A možno sa mi podarí spraviť aj hierarchiu vlkov vo svorke Lúnovcov kde by boli vlastne vypísaný všetci vlci. No ale nepreháňajme. A prosím ospravedlnte moje gramatické chyby.