,,Ako vyzerám ?" spýtam sa Ari, mojej sesternici. Premerala si ma pohľadom a zastavila na mojich krátkych nohách. Uboho a žalostne v krátkych nohách.
,,Nemôžeš si dať vysoké topánky ? Mám pocit, že ťa po príchode alebo počas koncertu všetci udupú."
Neviem, čo je horšie. Ísť na rockový koncert alebo obuť si vražedné topánky, pri ktorých moja chôdza vyvolá buď smiech ostatných alebo moju vlastnú smrť ?
,,Žiadne som si so sebou nezobrala."
Ari pokrčila ramenom a začala si vyzúvať tie svoje, stavím sa, že je pripravená ma zabiť a aj napriek tomu ma prevyšovala svojou výškou.
,,Zbláznila si sa ? Máš väčšiu nohu od tej mojej !"
Znova mykla plecom. Zvyky sú občas pekne na úrovni mizerstva.
,,No tak si ju niečím vyplníš !"
Ďalší hlúpy nápad.
,,Prečo som sem vlastne prišla ?"
Slová vypustila skôr ako ich vôbec stihla premyslieť. To je v našej rodine niečo, čo nás definuje. A ak príde na Ari, v skutočnosti je presne taká, aké slová vypustí v tejto chvíli, ale pri ľuďoch, ktorých má rada, pocíti, že to nie je správne, tak by sa predsa správať nemala.
,,Zomrela ti matka, nemáš nikoho."
Au.
Keď videla môj pohľad, chytila sa za srdce. Nie som si istá či jej aj naozaj poskočilo, ale aj to je dobré znamenie.
,,Prepáč mi to, Bley.. Ja .."
Prikývla som. Vedela som, čo chce povedať. Že jednoducho to vypustila bez rozmýšľania a že ju to mrzí a už vôbec to nechcela.
Presťahovať sa a ísť bývať k Ari bol veľký krok. Na mňa bol až príliš veľký. Mám rada pomalé. Také, pri ktorých sa budem pozerať dookola, aby som nemala žiadne problémy a aby som si bola istá, že mi ani žiadne nehrozia. A nesmiem zabudnúť na komfort. Ten bude pre mňa vždy dôležitý. Akonáhle pocítim, že je čas odísť, strácam samú seba alebo prichádzam o niečo v sebe, bežím preč. Či už je to človek alebo čokoľvek iné.
,,Dnes sa zabavíme, dobre ?"
Prikývnem znovu aj napriek tomu, že tomu neverím. Sedieť v bare, kde sa to hemží rockermi ? Nie, ďakujem. Nič proti vkusu, to naozaj, ale nie, vážne vďaka.
,,Už by sme mali ísť, chalani budú hrať za necelú hodinu."
Po tretíkrát prikývem, nie som tá zhovorčivá medzi nami ja. Žiadne prekvapenie, je to očividné, moja povahová vlastnosť, ktorá niekomu dokáže liezť na nervy.
,,Dan, J.B., Jeff, Landry a Wiley sú skvelí. Prehnane svojskí, ale zvykneš si."
Nemyslím si. Nie som z tých, ktorý odcudzujú. To rozhodne nie. Ale pocity sú pocity, nie ? Nie je to tak, že ich môžem odhodiť čo najďalej alebo ich ovplyvniť. Či dokonca sa tváriť, že to, čo v skutočnosti cítim, nič neznamená. To, že sú to jej kamaráti a vychádza s nimi, ešte pre mňa či pre nich, neznamená, že aj my budeme na spoločnej lodi. Ak na to príde, nemusíme sa tváriť, že vzťahy fungujú.
,,Hlavne si dávaj pozor na Dana. Zbožňujem toho chlapca a dala by som zaňho ruku do ohňa, ale drž sa od neho čo ďalej. Až prehnane flirtuje, čo je ako prirodzená vlastnosť, ale ženy si to berú príliš k sebe, mysliac si, že to znamená viac."
Prikývnem. Dan ma rozhodne vyšliapanú cestu, po ktorej sa nemôžem pustiť. Ani sa na nej stratiť či skrátiť si ju. Absolútne nie.
A ako sa zdá, tiež mám jeden pekne mizerný zvyk. Prikyvovať hlavou je rovnako hlúpe ako mykať plecom. Alebo pretáčať očami, ak príde na to.
,,Tak a sme tu."
Frenkie.
,,Divný názov klubu, nie ?"
Ari sa zasmiala.
,,Tak sa volá majteľ podniku. Kedysi mal svoju vlastnú rockovú bandu."
V skutku zaujímavé. Vážne.
Čo sa musí uznať je fakt, že sa v klube nefajčí. Za to ma u mňa Frenkie obrovské plus.
Ari ma chytila za ruku a potiahla ma k stolu, kde sedel chalan a dievča. Chalan na prvý pohľad pekný a dievča ešte krajšie. A obaja sympatický, vyzerá to, že majú medzi sebou chémiu, ktorú možno ani nechcú.
,,Toto je Nowel a Morgan."
Usmiala som sa na nich a zakývala im ako školáčka, ktorá sa celkom dosť teší zo svojho nového a prvého dňa. A to naozaj neviem, aký je pocit. Vždy som bola zvláštne dieťa. Samotár, ktorý rád bežal pred svojimi myšlienkami, vediac, že najlepšie je niekde sa schovať a ľudia vždy vycítili, čo si ku mne môžu dovoliť a každý vedel, že nie som typ, ktorý dostane každého, je nezaujímavý a nič veľkého v živote nedosiahne.
A ak som sa konečne odhodlala zdieľať názor alebo napísať v školskej skupinovej konverzáciu len slovo, všetko dopadlo na jedno kopyto. Bola som ignorovaná. Občas sa aj z obyčajného komentára vykľulo niečo, z čoho som akurát tak cítila, že v spoločnosti padám čoraz nižšie.
,,Ľudia, toto je Carla, ale volajte ju Bley."
Nowel sa široko usmial, zatiaľ čo si ma Morgan premeriala pohľadom. Pokojne to rob a zváž, za čo stojím. Tiež ma to zaujíma.
Bley je moje priezvisko. Chcela som byť jednoducho ako každé dieťa, ktoré si rado vymýšľa prezývky, pretože všetci ich dostávali, len na mňa sa, úprimne, všetci pekne vysrali. Takže iste, čo iné mi zostáva ? Pomenovať sa trucovito sama.
,,Takže ty si tá slávna neslávna Bley ?"
Spýta sa Nowel s úsmevom. Takým širokým až to bolo zvláštne. Z jedného kúta na druhý a s jamkami.
Otočila som sa k Ari, ktorá s úsmevom pokrčila ramenom. Rozhodne o mne povedala dosť vecí. A stavím sa, že ich bolo toľko, koľko ich sama nepoznám.
,,Rozhodne si Dana podmaní."
S Ari sme sa otočili k hovoriacej Morgan, ktorá si ma ešte stále premeriavala.
Dana snáď lákajú zúfalé dievčatá, ktoré radi bežia pred problémami ? A to pokojne môžu byť aj tie najmenšie či stresujú aj v situáciách, ktoré absolútne nie sú stresujúce? Okrem hrania a spievania alebo čokoľvek on robí, obľubuje beh ?
Nowel sa usmial ešte širšie, bolí ma to aj zaňho a nespustil zo mňa zrak. Je roztomilo chlapecký. Viete, že už je to dospelý chlap, ktorý už žije sám a pracuje, ale jeho tvár si k sebe potúlite a budete na ňu hovoriť tónom, ktorý používate na malé deti a zvieratá.
,,Mám rovnaký pocit. Neboj, dievča, beriem si ťa pod svoje krídlo."
Môj názor očividne vážne nikoho nezaujíma.
Morgan ho šťuchla do rebra on si ju k sebe pritiahol. Následne jej brnkol po pehatom nose. Usmiala sa naňho a pozrela sa mu do očí. Tak priamo a tak ľahko ako sa len dá. Páni.
,,Chodia spolu ?" Zašepkala som Ari do ucha a cítila jej vôňu. Pokrútila hlavou, obe dívajúc sa na obraz roztomilosti pred nami.
,,Sú to najlepší kamaráti."
Sadli sme si za stôl a Morgan nám podala alkohol.
,,Vitaj v našom klube, teší ma."
A je to pravda ? Naozaj ťa teší ?
Aj keď mi je medzi nimi naozaj dobre, vôbec mi tu nebolo príjemné. Polonahé, kričacie ženské, chudí, v čiernom oblečení chlapci s potetovanými telami a hudba je naozaj mizerná. Na pódium hrali piati chalani a skakali akoby im horelo za zadkom aj napriek tomu, že ich pieseň je pomalá.
Ak sú to tí piati, kvôli ktorým sme sem dnes prišli, odchádzam späť domov.
,,Neboj sa, to nie sú oni. Majú ešte päť minút."
Ari je Ari. Vždy všetko vycíti a je to presne tá sesternica, ktorú si obľúbite spomedzi všetkých svojich sesterníc. U mňa by to tak bolo, ak by ich bolo viac.
,,Poď tancovať, myš," ozval sa Nowel. Musel som sa zasmiať. Skutočne ma nazval myšou ? Je to ten druh smiechu, ktorý nemôže uveriť, že vás nazýva myšou lebo ak by použil potkan, je očividné ako veľmi sa ma to dotkne.
Ale áno, som malá a ak príde na to, ako ma ľudia berú, aj šedá myška. Pretože vedia, že zo mňa veľa konverzácie nedostanú, príliš sa so mnou neporozprávajú a zábavy sa tiež príliš nedočkajú.
Postavím sa a Nowel ma následoval. Vypila som toho skutočne málo, ale tanec je niečo, čo nadovšetko milujem. Kedykoľvek si zatancujem aj za triezva. Kdekoľvek, kedykoľvek a je jedno, aká je práve hodina.
Ako sa ukázalo, Nowel je super tanečník. Hýbal sa ako profík. Až som na malý moment pocítila závisť.
Zrazu, keď si to začínam konečne užívať, sa celý podnik ponoril do tmy. Takej, až nemám šancu poznať, kde ľudia stoja.
,,Poď, ideme si sadnúť, chalani sú na scéne."
,,Choď, ja prídem, idem si len kúpiť vodu."
Usmial sa na mňa s dierami v líci a vybral sa k Ari a Morgan.
Bolo obtiažné prejsť na bar, ale nakoniec sa to podarilo a sadla si pri bar v momente, kedy sa ozval chrapľavý, príjemný a nebezpečný hlas.
Nabehli mi zimomriavky, ktoré som ihneď musela schladiť vodou. Vypiť celú na prvý šup nikdy nebolo ľahšie.
Všetci, úplne všetci, boli ticho a všimla som si, že nikto ani nedýchal. Vôbec som nezaostávala. Pocit, že mi voda skamenala v žalúdku, bol smrteľný.
Reflektory ukázali na spievajúcého a musela som zadržať dych. Rozhodne som vedela, že je to Dan.
Oh môj..
Vysoký, neskutočne príťazlivý, s ústami prahnucími po nekonečných bozkoch. Ešte viac smrteľných, nekonečne živých a vružujúcich. Dostanú vás dopekla a zároveň do neba v rankom úžasnom momente. Ako jazda hore a dole horskou dráhou len s tým, že sa to deje za sekundu.
Prechádzal pohľadom po ľuďoch až zastavil na mne. Musel som prehĺtnuť. Jeho intenzívny pohľad prechádzal po celom mojom tele a ja som ľutovala, že moje čierne, krátke nohavice zostali v izbe. Rozhodne som teraz necítila, že mám krátke, úbohé a mizerné nohy. Cítila som, že stojím za všetko na svete.
Ten spalujúci pohľad ma totálne prikoval. Až tak, že som musela znova prehĺtnuť. Všimol si to.
Usmial sa.
A ja viem, že mi venoval pohľad práve preto lebo vedel, že ako šedá myš padnem hlbšie ako ktorákoľvek prítomná. Vedel, že sa mu oplatí dávať pozornosť niekomu, kto si o sebe málo myslí. Vedel, že typy ako ja, padajú hlbšie. A rozhodne vedel, že najviac slávy mu dajú presne tie, ktoré vždy budú chcieť kúsky pozornosti.