Započula som obrovský rachot a zrazu bum. Na hlave mi pristála explodujúca guľa plná žabieho slizu. Bola to jedna z najodpornejších vecí, ktoré som na sebe kedy cítila. Sliz sa mi pomaly dostával všade, kam sa len dalo. Dobre som vedela kto v tom má prsty. Naštvaná a pripravená mu vymlátiť mozog z hlavy som vbehla do domu. Za stolom sedel zamyslený James, ktorý bol ako vždy: ,,vo svojom svete"
,,Kde je ten odporný,arogantný,hlúpy,slizolinský....."?
,,Myslíš, Albusa?" skočil mi do reči James a s úsmevom ma nasmeroval hore schodmi. Zrejme si ani nevšimol ako vyzerám, pretože na jeho tvári sa neukázal ani náznak výsmechu, ktorý od neho dostávam dosť často. Tak to už medzi súrodencami býva. S Jamesom sa máme dosť radi. Je to môj obľúbený brat. Vždy si ma obraňuje a chráni. Aj na Rokforte sme toho už dosť prežili. Spolu sme v chrabromile a vďaka Jamesovi sa tam vždy cítim ako doma. To isté sa však nedá povedať o mojom druhom bratovi, ktorý má na svedomí to, ako vyzerám. Bežala som ako besná priamo do jeho izby. Sedel tam v kresle a tváril sa, že sa nič nestalo. Prekvapene sa na mňa pozrel a vybuchol do obrovského smiechu.
,,Čo sa ti , pre Merlina, stalo?" snažil sa nahodiť svoju tvár ,,akože o ničom nevie". Ale ja ho už veľmi dobre poznám a prekuknem ho jediným pohľadom. Albus je ten menej obľúbený brat. Nedá sa povedať, že by sme sa priam nenávideli, ale nemáme ani žiaden vzorný súrodenecký vzťah. Hádky sú na našom takmer každodennom poriadku. Stále si robíme naprieky a mám podozrenie, že to čo mi spôsobil tento krát bola len pomsta za kopu netopierieho trusu v jeho topánkach, ktorý som mu tam dala minulý týždeň. Albus je takou záhadou našej rodiny. Je to náš slizolinský slizáčik. Možno preto s ním nemám až tak dobrý vzťah. Veľa času na Rokforte trávi so svojimi slizolinskými priateľmi (voláme ich slizská trojka) : Albus Potter, Scorpius Malfoy a Sedrik Newholder. Traja chlapci, ktorý si o sebe myslia, že sú tí najdokonalejší a najkrajší na celom Rokforte. Občas sa aj hanbím, že je mojím bratom. Albus a James majú spolu dobrý bratský vzťah. Taktiež si pomáhajú a trávia spolu dosť času. James je proste dobrák od kosti a nedokáže mať zlý vzťah s nikým.
,,Ty sa ešte budeš tváriť, že o ničom nevieš Albus?" vyštekla som naňho a mala som pocit, že od hnevu vybuchnem. Nepovedal ani slovo, bol veľmi zaneprázdnený smiechom a ukazovaním si na mňa.
,,Myslíš si, že neviem kto to bol? Myslel si si , že keď tá guľa na mňa padne práve z tvojho okna na to neprídem? Len počkaj keď sa to dozvie mama a otec. Teraz si už zašiel priďaleko Albus." Chcela som vytiahnuť prútik a začarovať ho tak, aby sa nemohol mesiac smiať. No bohužiaľ ešte nemôžem čarovať mimo školu a rovnako ani Albus. Tento rok nastupujeme ja do piateho ročníka, Albus do šiesteho a James do siedmeho, ktorý je zároveň jeho posledným. Ach ,ako mi len bude chýbať.
,,Lily len dve slová: ukľudni sa. Veď to bola sranda. Obyčajná sranda. Proste sa choď osprchovať,"hovoril Albus s kľudnou a vyrovnanou tvárou, no videla som na ňom ako udržuje smiech. Nevydržala som to a rozbehla som sa naňho.
,,Tak sranda hej? Tebe to pripadá ako sranda? A práve teraz keď mám na sebe tie nové plavky? Mama mi už druhé nekúpi." Skočila som naňho a privalila som ho k zemi. Ťahala ho za vlasy a snažila sa ho udržať pod sebou.
,,Aha tak o to tu ide? Princeznička príde o svoje plavky," kričal na mňa a ja som mu strelila facku. Okamžite sa vzchopil a prevrátil ma na chrbát, teraz bol nado mnou on.
,,Tak toto si prehnala ty malá beštia." Chytil ma za vlasy a začal ma za ne ťahať. Kričala som a strelila mu ďalšiu facku. Takto sme sa tam mlátili ešte hodnú chvíľu. Zrazu nás od seba niečo oddelilo na opačné strany miestnosti a ani jeden z nás sa nemohol pohnúť.
,,Čo to má zase znamenať? Necháme vás na hodinku samých doma a zase sa mlátite?",uvidela som vo dverách stáť nahnevaného otca. Smiech ma rázom prešiel a vyzeralo to, že aj Albusa. Obaja sme sklopili hlavy do zeme a boli sme ticho. Pred otcom sme mali obrovský rešpekt. Bol láskavý a dobrý, ale keď sme ho nahnevali tak vedel byť aj veľmi zlý.
,,Harry ,čo sa deje?",k otcovi sa pridala aj zmätená mama.
,,Neviem Ginny, už zase sú v sebe. Našiel som ich mlátiť sa. Ja mám schôdzu s Hermionou na ministerstve. Vyrieš to prosím ťa." Otec dal mame jemný bozk na čelo a na nás hodil vražedné pohľady. Potom zmizol.
Mama sa na nás pozrela tým jej dokonale láskavým pohľadom a na všetko chcela ísť, ako vždy, pokojne. Niekedy mám toho až plné zuby. Mama proste nedokáže kričať. Aspoň ja som ju ešte nikdy kričať nepočula. Otec hovorí, že práve preto sa do nej na Rokforte zamiloval, vždy bola milá a usmievavá. Od Rose som ale počula, že na svojho brata (môjho uja) Rona Weasleho vie kričať poriadne. Vraj jej to otec hovorí vždy, keď opisuje moju mamu ako dokonalé stvorenie. Usadila nás do obývačky a chcela vysvetlenie.
,,Kto teda začne deti? Som zvedavá čo mi k tomu poviete. Mám však podozrenie, že to súvisí s tým, že je Lily celá zelená. A asi nie som ďaleko od pravdy, však?" Ja a Albus sme sa na seba nehnevane pozreli a potom sme mame všetko povedali. Samozrejme pri tom došlo k hádke, ale myslím si, že mama to vyriešila viac ako spravodlivo. Albus musel za trest pokosiť celý trávnik bez použitia kúzelnej kosačky a ja som (ako trest za jeho napadnutie) musela vyumývať kúpeľňu a kuchyňu, taktiež bez kúzelným pomôcok. Bývame v obyčajnom muklovskom meste v čarodejníckej štvrti. Je to zariadené tak, že domy na tejto ulici si nemôže kúpiť nik, okrem čarodejníkov. Máme obrovský dom v strede ulice a naši susedia sú, ako inak, Weasleyovci. Ron s Hermionou a ich deti ,Rose a Nikolas. Nikolas je ešte malý, má len 10 a preto na Rokfort ešte nechodí. Rose je rovnako stará ako ja a sme spolu v ročníku. Ako inak, sme aj najlepšie priateľky na život a na smrť (spolu s Jess, to je ďalšia naša najlepšia kamarátka na Rokforte, sme nerozlučiteľná trojka.) Rovnako, ako sú trojka aj Albus a jeho kumpáni zo slizolinu. Naša trojky sa navzájom, jemne povedané, nemajú radi. Stále si robíme naprieky a podpichujeme sa. Tento rok na Rokforte to asi nebude inak.
Najskôr sme sa síce s Albusom sťažovali, ale nedopadlo to až tak zle. Povinnosti sme si splnili a dokonca sme sa aj udobrili. Neviem na ako dlho, ale udobrili.
Keď otec prišiel domov, bol milo prekvapený a na našu malú hádku si už ani nespomenul. Zasadli sme všetci spolu k večeri. Mama navarila svoje dokonalé žabacie stehná na tekvicovej šťave a pustili sme sa do jedla.
,, Tak deti o týždeň sa vraciate späť do školy. Tešíte sa?" začal tému otec. A my všetci sme prikývli s plnými ústami.
,,James ty nevyzeráš veľmi nadšene. Prečo?" opýtala sa mama smutného Jamesa.
,,Je to môj posledný rok mami, neviem ako ste to mohli zvládnuť. Ja odtiaľ nechcem odísť. Nikde mi nikdy nebolo lepšie,"Povedal James a pokračoval v jedení.
,, James, uži si , že je to posledný. Sprav si z neho ten najlepší rok na Rokforte. Je to len na tebe ako sa budeš cítiť," Povzbudil Jamesa otec a on sa konečne usmial.
,,Možno aj vyhráte ten vysnený metlobalový pohár braček. Ak vám ho samozrejme ako minulý rok nepreberiem my, zo slizolinu," Podpichol ho Albus. James je totiž kapitán chrabromilského tímu. Veľmi túži po pohári, ktorý chrabromil ešte za tie roky čo je v tíme nezískal. Albus taktiež hrá, za slizolin samozrejme, vždy sa navzájom doberajú. Jamesova nálada sa konečne zlepšila a debatovali sme o rôznych veciach. Ohľadom školy a podobne.
,, Mami,oci môžem sa niečo opýtať?"povedal zrazu Albus nervózne. Netušila som čo by to mohlo byť. Čo má môj brat zase na pláne?
,,Chcel som sa opýtať, či by tu na ten posledný týždeň nemohli prísť moji priatelia... veď vieš Sedrik a no, hmm, vieš Scorpius. " Otec a mama sa na seba pozreli. To sa už úplne zbláznil? Chce nám ťahať tých svojich slizských kamarátov domov? A ešte Malfoya? Určite mu to naši nedovolia. Oni totiž ešte nezabudli na všetky tie veci ,čo im Malfoy spravil na škole. Nikdy neboli nadšení z toho,že sa Albus priatelí s Malfoyom. Vlastne ani s tým, že je v slizoline, ale na to sme si už zvykli. Albus sa nás snaží vždy presvedčiť, už od prvého ročníka, že Scorpius je iný a je dobrý a láskavý. Nikdy sme tomu doma veľmi neuverili.
,,Si si istý, že ich tu chceš na prázdniny Albus? Si si istý, že sa budú správať slušne?" povedal prísne otec. Albus s úsmevom na tvári prikývol.
,,Ja na nich dohliadnem otec. Scorpius naozaj nie je taký ,ako si myslíte, už som mal tú možnosť ho spoznať a je to skvelý chalan a Sedrik tak isto," zastal sa brata James.
,,Tak dobre teda. Môžeš ich sem k nám zobrať. Aspoň toho Scorpiusa po piatich rokov čo ste najlepší priatelia konečne spoznáme," Usmiala sa mama a ja som nemohla uveriť vlastným ušiam. Mám stráviť týždeň u nás doma spolu s tými hlúpymi slizolinčanmi a ešte keď jeden z nich je Malfoy?......Ten Malfoy, ktorého neznášam?.....
♥♥ Ďakujem za prečítanie a budem rada za každý votes a komentár, ktorým mi urobíte obrovskú radosť. Ak vás táto časť zaujala budem rada ak budete pokračovať v čítaní.♥♥