,,No, aspoň to. Rada by som ho už videla aj ja."
,,Nehovoril, kedy príde?"
,,Bohužiaľ."
Povzdychla si a odišla do svojej izby. S Denisou sme na seba pozreli a vedeli, čo chce tá druhá povedať.
,,Musíme mu to povedať," začala. ,,Lola, už ani nechodieva s nikým von. Celé tie roky bola zatiaľ šťastná a teraz posledné mesiace. Radšej nebudem komentovať."
,,Ja viem, nič s tým nenarobím. Ani Josh, nedovolia mu, len tak na mesiac, ísť domov."
,,Ja viem, ideme?" Vstaneme, Denisa si zoberie tašku s vecami.
Keď prechádzame cez chodbu, počujeme ako Lola plače. Denisa sa rozhodne ísť dole, ale mne to nedá. Pomaly otvorím dvere a nazriem do vnútra. Vidím ako leží na posteli a hlavu má vo vankúši.
,,Lola?" Niečo zamrmle. ,,Josh s tým nič nenarobí. Nepustia ho len tak. A keď volal, pýtal sa na teba."
,,Čo sa pýtal?" Hovorila do vankúšu.
,,Ako sa máš a tak. Má len jeden hovor na týždeň. Nabudúce prídeš k nám a môžete sa rozprávať, koľko, len budeš chcieť. Dobre?"
,,Ďakujem," ihneď vyskočila z postele a išla ma objať.
,,Nie je začo."
********
,,Kde je ten Parker?!"
Sadla som si na gauč s miskou plnou pukancov. Začali mi z nej vyjedávať, zazvonil zvonček a ja som sa musela postaviť a ísť otvoriť, pretože oni museli žrať ako prasatá. Otvorila som dvere a uvidel v nich, ako inak, Parkera.
,,Meškáš!" Odstúpila som od dverí a on vošiel dnu.
,,Je presne.... pol ôsmej. Dobre, polhodinka hore dole," zavrela som za nim dvere a poriadne nimi buchla.
,,Žiadne hore dole. Čakáme, len a len na teba!"
,,Trocha sa to vybavovanie predĺžilo."
,,Poď si dať veci do izby a ideme pozerať. A vy dvaja, nechajte niečo aj na pozeranie."
Zaviedla som ho do bratovej izby. Povlečenie má maskáčové ladené s hnedým nábytkom a tmavými parketami.
,,Tu sa hrávate na vojakov?" Zasmial sa.
,,To je bratová izba, v podstate áno. Hrajeme sa na vojakov."
,,Nevedel som, že máš brata."
,,Ako hlava tej vašej crew, ktorá ma vystopovala, by si to mal vedieť," sadla som si na jeho posteľ. Vždy ju mal mäkšiu ako ja.
,,Kde je teraz?"
,,Kto?" Zdvihla som obočie.
,,Pretident spojených štátov," povedal s iróniou. ,,Tvoj brat!"
,,Jáj, na vojenskej škole."
,,Aha."
,,No," teraz nastalo to trápne ticho, ktoré nechce nikto nikdy zažiť. ,,Ideme? Už určite čakajú."
Prikývne a spoločne ideme do obývačky. Pustila som film LOL, smiali sme sa na tom, plakali, proste všetko. Za tým sme si pustili Divergenciu, ktorú zbožňujem, dokonca aj Parker, ale Denisa a George ju moc nemajú v láske.
,,Sme u mňa, tak bude po mojom!" Zahlásila som a pustila Divergenciu.
Potom sme si ešte pustili Rezistenciu, kde na začiatku Denisa a George odišli, pretože ich to nebavilo. Nechápem, ako ich to nemôže baviť?! Však to sú najlepšie filmy! Skončila Rezistencia a v miske už neostal ani jeden pukanec. Občerstvenia trocha ostalo, ale nechcelo sa mi to odniesť. Išli sme si ľahnúť a zistili, že na mojej posteli leží Denisa a v hosťovskej George. No super!
,,Teraz ako?" Opýtal sa Parker.
,,Nijako, idem do spálne."
,,Nechceš si zopakovať bitku o perinu?" Uškrnul sa, sadol si na bratovú posteľ a potľapkal miesto vedľa seba.
,,Lákavá ponuka, ale nie. Prepáč," uškrnula som sa. Počula som odomykanie dverí. Však otec je na služobke. ,,Počkaj, niekto ide. Poď so mnou dole."
Všade bola tma a my sme svietili baterkami. Vzbudzovalo to vo mne vyššiu hladinu adrenalínu. Na chodbe bolo zažnuté. Videla som len nejakú siluetu. Čierna vysoká silueta, mal na sebe čapicu, skôr šiltovku. Keď som uvidela maskáčovú tašku na zemi, srdce mi prestalo tĺcť. Dala som svoju pravú ruku pred Parkera, čím som ho zastavila a naznačila, aby ostal na mieste. Sama som išla do chodby. Hladina adrenalínu bola čoraz vyššie a vyššie. Keď som ho zbadala ako tam stojí a dáva si dole boty, moje srdce búchalo o život šťastím, že tu je. On je tu. On.
,,Josh," povedala som potichu a čakala, kým sa otočí.
Otočil sa a jeho prenikavo modré oči sa na mňa pozreli a leskli sa šťastím. Okamžite som za nim vyštartovala a objala ho. Konečne po polroku je tu. Slzy mi tiekli ako vodopád a stekali po líciach ako búriaca sa voda po uliciach pri záplavách. Boli to slzy od šťastia. Odtiahol sa odo mňa a poutieral si slzy. Ja som ich nechala voľne tiecť naďalej. Chytil ma za plecia.
,,Tuším si sa zmenila, sestrička," to oslovenie ,sestrička' mi tak od neho chýbalo. Počula som ho, len cez telefón. Nie naživo, ale teraz áno.
,,Aj ty, braček," spoločne sme sa zasmiali. Počula som kroky na schodoch. Asi Parker išiel do izby.
,,Koho tu máš?" Opýtal sa so šibalským úsmevom.
,,Kamarátov, taká ,prespávačka'."
,,Iba prespávačka?" Buchla som ho do ramena a zasmiala sa.
,,Iba, je tu Denisa a taký dvaja chalani, ktorý...." čo mu poviem? Sakra! ,,ktorých sme spoznali na párty," nervózne som sa usmiala.
,,Tak ty takto! Otec je doma?"
,,Je na služobke."
Presunuli sme sa do obývačky. Sadli sme si na gauč a rozprávali sa o všetkom. Jeho výcviku, ubytovaní, kamarátoch a potom ohľadom mňa. Pýtal sa na nejakú veľkú novinu, ale naozaj neviem, čo mu povedať.
,,Žiadna novina."
,,Neklam."
,,Neklamem. Inak, Lola sa na teba pýtala," ako som vyslovila jej meno, ako keby sa zamrazil a prestal rozmýšľať. ,,Zavolaj jej."
,,Teraz? Je polnoc, určite spí," zdá sa mi to alebo jej nechce zavolať? Jasné, chce jej zavolať len si myslí, že spí! Ach....
,,Zavolaj jej! Odkedy si odišiel nie je ako predtým. Pár mesiacov, už ani nechodieva s nikým von!" Zdvihla som sa a išla po mobil. Vytočila som jej číslo, či sa mu to páčilo alebo nie.
,,Lola? Ahoj tu je Melissa."
,,Čo sa stalo? Denisa chce domov?" Povedala uplakaným hlasom.
,,Nie, tá spí ako poleno. Mám pre teba prekvapenie!"
,,Aké? Čo sa Josh vrátil?" Povedala sarkastickým tónom.
,,Ako si to vedela?" Zahrala som sa na prekvapenú a začala sa smiať.
,,To vážne?!" Začala pišťať. ,,Daj mi ho! Prosím!"
Podala som mu mobil. Asi z toho výskania ohluchne, pretože ho bolo počuť aj bez reprodúktora. Išla som do jeho izby a uvidela ako Parker zaspal na posteli. Teraz asi budem spať s Joshom v spálni. Zišla som dolú a videla ako sa obúva.
,,Kam ideš?"
,,Za Lolou. Bude tu spať."
Čo?!?!?!!????!????!!!! Kde mám akože potom spať ja?!
,,A kde budete spať?"
,,V hosťovskej," usmial sa, zobral kľúče a už išiel po ňu.
Utekala som hore zobudiť Georga.
,,George, vstávaj! Haló! Vstávaj!"
,,Čo je?" Zamrmlal a prehodil sa na druhú stranu, aby ma videl.
,,Musíš za Denisou! Prišiel môj brat."
,,Čo?! Dobre, idem."
Rýchlo sa postavil a išiel za Denisou do mojej izby. Ešte, že máme toľko izieb. Išla som za Parkerom, ktorý sa práve prebudil.
,,Dobré ránko," zasmiala som sa a sadla si mu k nohám. ,,Nejdeš na záhradu? Strašne sa nudím a brat prišiel. Teraz ide po Denisinu sestru a budú tu spať," pretočila som očami, načo sa zasmial.
,,Idem," usmial sa a išiel rovno na záhradu sám, ani ma nepočkal!
Privítal nás Don svojim vrtením chvostom a skákaním. Sadli sme si na lehátka a pozorovali hviezdy. O chvíľu sme počuli ako buchli dvere. Strhla som sa a Parker tiež. Išli sme za nimi. Smiali sa o dušu ako za starých čias.
------------------------------
Naozaj sa ospravedlňujem za to, že som dlho nič nepridala :/ samú ma to štve!
Budem rada za votes aj komentáre ❤️
Pozrite si môj profil, kde som napísala, ako to bude prebiehať ;)
S lalalalááááskou miminnie305 ❤️