Sedel som na kraji bazéna a sledoval Lunu, no jeho druhom konci. Po takmer dvoch hodinách sa mi podarilo ju presvedčiť, aby si aspoň sadla k okraju a do vody si namočila len nohy. Jej vražedný pohľad, ktorým ma obdarila predtým než súhlasila, sa mi zaryl do pamäte a sľúbil som sám sebe, že už neurobím nič čo by ho znovu vyvolalo. Keď som je ponúkol, že budem pri nej celú dobu a nedovolím, aby ju niekto stiahol do vody, namiesto odpovede ma tam sama strčila. Očividne jej bolo ukradnuté, že mám na sebe aj tričko.
Nebolo mi všetko jedno a mal som sto chutí ju stiahnuť so sebou, no keď som videl víťazoslávny úsmev na jej tvári, všetok hnev ma prešiel. Nechal som ju nech si užije víťazstvo a šiel som sa radšej venovať priateľom. Francesco aj Thomas ma hneď zavalili otázkami a vyzerali, že tak skoro neplánujú prestať. Poväčšine som im odpovedal len jednoslovnými odpoveďami, pretože som neustále podvedome strážil Lunu.
Okolo nej sa už zhromaždila skupinka ľudí, vrátane Amiry aj Aless. Nepočul som o čom presne sa rozprávajú no smiech, ktorý sa od nich ozýval počul takmer každý v záhrade. Francesco to napokon s otázkami vzdal keď som mu na otázku: ,,Robíš jej osobného strážcu?", odpovedal jednoducho: ,,Dva."
Ďalej už v rozhovore pokračoval len s Thomasom a úplne ignorovali moju prítomnosť. Spozornel som, keď sa k Lune priblížil Dominic. Celý deň stál za barom a toto bolo po prvýkrát čo odtiaľ vyšiel. V ruke držal plný pohár mne neznámej tekutiny a s úsmevom ho podával dievčaťu pred sebou. Napol som všetky svaly a nevedomky sa vystrel.
Luna sa medzi tým usmiala na Dominica a vzala si od neho pohár. Obaja sa na mňa pozreli, on s provokačným úsmevom a ona s čistým a nevinným výrazom na tvári. Pozdvihla pohár mojim smerom akoby si so mnou na diaľku pripíjala a potom sa napila.
V poslednej chvíli som zastavil potrebu rýchlo sa postaviť a dostať sa k nej skôr ako to urobí. Čakal som na to čo sa stane, akoby sa ju práve Dominic snažil otráviť. Keď sa na mňa usmiala, okamžite som si vydýchol. Až teraz mi došlo, že som celú dobu zadržiaval dych.
Kývol som na Dominica a naznačil mu, aby prišiel k nám. Jeho typický provokačný úsmev si udržal celou cestou. Mal som sto chutí mu uštedriť poriadnu ranu, no nemal som dôvod a dráma, ktorú by som tým vyvolal, by zbytočne pritiahla pozornosť.
,,Čo si jej dal?" vyhŕkol som a snažil som sa príliš nezazerať.
Zasmial sa a skrčil sa, aby bol nižšie a mohol sa tak so mnou rozprávať. ,,Myslíš si, že by som jej niečo urobil, keď si z nej dnes ešte nespustil pohľad?"
Francesco sa vedľa mňa zasmial, ale hneď na to sa tváril, že len kašle. Pretočil som očami a viac sa ani jednému z nich nevenoval, opäť som sa otočil na bod môjho záujmu pri druhom okraji bazéna, no najvytrvalejší z mojich priateľov sa ako inak nehodlal vzdať. ,,Požiadala ťa o to ona?"
,,Čo myslíš?"
,,O to, aby si jej robil strážneho psa."
Potichu som zavrčal. ,,Nič také nerobím."
,,Ale áno. Odkedy sa tu objavila, chodíš za ňou ako šteňa. Čo ti za to sľúbila?" založil si ruky na hrudi a čakal na odpoveď. Ignoroval som ho. ,,Ale no tak, pochváľ sa nám."
,,Dominic stačí." Thomas sa ho snažil zastaviť, no oslovený bol až moc tvrdohlavý na to, aby ho vypočul.
,,Určite to bolo niečo veľmi lákavé, keď si na to kývol."
,,Nič mi nesľúbila." precedil som cez zuby, a neodtrhol som z nej zrak.
,,Bolo to miesto v posteli? Alebo sa mýlim?"
Skôr než som sa stihol napriahnuť a jednu mu vraziť, Thomas ho chytil a vytiahol na nohy. ,,A dosť. Dominic, si žiadaný na bare tak tam ťahaj, nech na teba tie úchvatné dámy nemusia čakať." strčil ho dopredu a pozrel na mňa.
Prikývol som mu na znak vďaky a on ďalej tlačil barmana pred sebou. Zachránil tým situáciu aj Dominicovu tvár, za čo by mu mali byť vďačný viacerí.
Prítomnosť neznámych ľudí som využila vo svoj prospech, presne tak ako som to robievala doma s mojimi bratmi. Zo začiatku ich otázky a námety na rozhovor neboli veľmi príjemné, no keď sa v jednej z tém spomenulo slovo mesto, dostala som nápad. Myslím, že to bola Amira, kto podotkol, že sa v meste tento víkend konajú nejaké oslavy. Tak veľmi som sa dovtedy sústredila na svoju úlohu a novovymslený plán ako doručiť otcovi odkaz, že som zabudla na veľmi dôležitú drobnosť. Toto nebolo mesto, v ktorom som vyrástla. Pravdaže, pár krát som sa tu ocitla, či už s jedným z bratov alebo priamo s otcom. No málokedy som sa pri ceste pozerala von s okna a sledovala ulice mesta. Nepoznala som to tu.
V duchu som sa karhala za to, aké medzery sa v mojom pláne objavili. Prečo som nemyslela na to, že nemám tušenia ako list dostať do jednej z poštových schránok, ak sa mi pravdaže nejakú aj podarí nájsť? A pravdaže mi nenapadlo ani to, že Vittielo ma nenechá sa túlať samotnú, bez dozoru, po meste. Mala som chuť poriadne zanadávať, no namiesto toho som sa zhlboka nadýchla a pozrela na Amiru.
,,Čo sú to za oslavy?" spýtala som sa s dostatočnou dávkou ľahostajnosti v hlase a dúfala, že mi nevedome prezradí nejakú nápomocnú informáciu. Odpila si z pohára, ktorý mala položený vedľa seba -pochybujem, že bol jej, ale očividne jej to vôbec neprekážalo- a až potom mi odpovedala.
,,Niečo spojené s letom. Vždy sa takéto oslavy konajú uprostred letných prázdnin, aby sa na nich mohlo zúčastniť čo najviac ľudí. Potom trvajú celý víkend." hovorila to tak strašne nenúteným tónom, akoby to bola najobyčajnejšia vec na svete. Potlačila som nespokojný povzdych a dala tomu ešte jednu šancu.
,,Takže nič zaujímavé? Len obyčajné oslavy-?" nenechala ma pomaly ani dohovoriť keď mi skočila do reči.
,,To som nepovedala!" videla som ako sa vedľa nej Aless uškrnula, ale nič k tomu nepovedala. ,,V tomto meste nenájdeš človeka, ktorý by mal radšej mestské oslavy ako ja." na chvíľu sa odmlčala a potom s ďalším nádychom pokračovala. ,,Teda ak nerátame Francesca, ale o ňom sa rozprávať nebudem." Alessandra sa opäť usmiala pri spomenutí mena jej brata a otočila sa preč od Amiry, aby zakryla svoje pobavenie. Vittielovi priatelia museli mať celkom zaujímavý život.
,,Oslavy začínajú v piatok skoro ráno, slávnostným zahájením. Poobede začína sprievod cez celé mesto. Vrátane nášho domu." poslednú vetu akoby zavrčala a pokračovala ďalej. ,,Po ňom sa v meste konajú koncerty a takto to pokračuje až do pondelkového rána. Všade sú opitý ľudia, turisti, ktorí sa na oslavy prišli pozrieť, obchody, jedlo, alkohol, hudba, proste všetky prostriedky, ktoré potrebuješ na zabavenie sa."
Prekvapene som zažmurkala a potom som sa snažila nasadiť si na tvár úprimný úsmev. Neboli to zrovna informácie, ktoré som očakávala, ale neboli ani na zahodenie. ,,Chodíte na tie oslavy aj vy?"
Amira prikývla. ,,Ale až po sprievode."
Nadvihla som obočie, no skôr ako som sa stihla ozvať, prehovorila Alessandra. ,,Pred niekoľkými rokmi sme si založili malú tradíciu." pri jej slovách Amira prevrátila oči a znovu si odpila z -nie jej- pohára. ,,Jej sa to nikdy nepáčilo." zašpekala Aless akoby to bolo tajomstvo. ,,Vždy keď ide sprievod popred náš Dom a dom môjho strýka, otvoríme niekoľko fliaš šampanského a vystriekame to z balkónov na ľudí po nami." s nevinným úsmevom na mňa hľadela, akoby čakala na moju reakciu.
Pohľad som jej opätovala s otvorenými ústami, až kým som už viac nemohla zadržiavať smiech. ,,Prosím?"
,,Mrhanie peniazmi." prehodila Amira a nespokojne pozrela na Aless, keď ju dotyčná udrela po ruke.
,,No aj napriek tomu sa vždy bavíš." v tej istej chvíli som zaznamenala prítomnosť niekoho nového. Od začiatku ako som sedela na kraji bazéna sa pri nás zastavilo veľa ľudí. Nikdy nezostali dlhšie ako na pár sekúnd, s výnimkou Amiry a Aless. Občas som mala pocit, že im Vittielo prikázal, aby zostali pri mne po tom, čo som ho strčila do bazéna.
Pozrela som na dotyčného a ihneď som v ňom spoznala Vittielovho priateľa, na ktorého meno som si ale nevedela spomenúť. V ruke držal pohár s neznámym drinkom a keď si sadol na zem vedľa mňa a Aless, každej z nás venoval úsmev. ,,Dominic, prišiel si ju otráviť?" zažartovala Amira, ktorá bola ako jediná z nás v bazéne.
,,Ani by som si ťa nevšimol Am, keby som nezačul tvoj otravný hlas." potlačila som smiech, ktorý sa dral von. Oslovená s urazeným výrazom vyšplechla vodu, ktorá zasiahla všetkých, ale najviac Dominica. To bolo ono. V mojom rebríčku obľúbenosti VIttielových priateľov Amira opäť postúpila o jedno miesto vyššie. Nevedome mi poskytla informáciu, ktorá ma zachránila pred celkom trápnou situáciou. ,,A ak by som ju chcel otráviť sestrička, vybral by som si iné miesto a hlavne inú chvíľu. Nikolai ju nespustil z očí odkedy prišla. Vážne netúžim umrieť jeho zavinením." otočil sa ku mne a podal mi drink, ktorý doniesol.
Vďačne som sa naňho usmiala a zobrala si ho. Zastavil ma však ešte pred tým než som sa napila. ,,Urob mi prosím ešte jednu láskavosť, innamorata. (zlatíčko)" venovala som mu jemný úsmev ako znak, že to vykonám. ,,Keď sa napiješ, pozri sa naňho. Nech ťa vidí. Celú dobu čo to budeš piť." ak by som nevedela, že chce Nikolaia vyprovokovať, myslela by som si, že ma chce zviesť alebo so mnou minimálne flirtuje. Jeho hlas bol tichý a zákerný až som z neho pocítila zimomriavky na celom tele.
Otočila som sa na teda na Vittiela, ktorý bol na druhej strane bazéna a pozdvihla k nemu pohár ako znak prípitku. Nebolo mu všetko jedno a jasne sa mu všetky obavy zračili na tvári. Pomaly som si odpila a svoj nezbedný úsmev som zakrývala pohárom. Keď bola viac ako polovica obsahu v pohári preč, nasadila som si výraz neviniatka a nespúšťala oči z Vittiela. Vytočený touto celou situáciou sa pozrela na Dominica a naznačil mu, aby prišiel k nemu.
,,Ver tomu, že teraz ťa mám ešte radšej." zašepkal Dominic tak, aby som ho počula len ja, potom sa postavil a odišiel.
,,Dala by som stovku za to, že sa od neho vráti s monoklom." zavrčala Amira a sledovala svojho brata ako kráča na druhú stranu bazéna.
,,Platí." Aless pokrčila plecami a prijala stávku svojej priateľky. Všetky tri sme bez slova sledovali výmenu názorov pred nami. Veľa sme toho nepočuli, ale všetky sme si vedeli domyslieť o čo im išlo. Nikolai si pravdepodobne myslel to isté čo Amira pri príchode svojho brata, s tým rozdielom, že jeho to vytočila omnoho viac.
Keď po chvíli ďalší z Nikolaiových priateľ chytil Dominica a odviedol ho naspať k baru Aless sa potichu zasmiala a pozrela na Amiru. ,,Kedy dostanem svojich sto eur Ami?"
---------------------------------------
Zatiaľ sa mi môj sľub darí dodržať, tak dúfam, že to tak bude aj naďalej. Nech sa páči, ďalšia kapitolka <33
Keď som ju teraz znovu čítala, zdalo sa mi, že sa tu nič moc nedeje. Žiadne zvraty ani nečakané zistenia (teraz som vám OMYLOM prezradila, čo váš čaká v ďalších kapitolách <33). No aj napriek tomu som sem nedopísala nič viac, pretože sa mi páči ako je tu vykreslený "vzťah" medzi našimi dvomi postavami. Obaja to vnímajú inak a teraz ste dostali náhľad ako to z ich pohľadov vyzerá pri rôznych situáciach. Zároveň som vybrala celkom zaujímavú situáciu, to musíte uznať <3
Ako ste si inak užili prázdniny? Rada si vypočujem o vašich zážitkoch a nových veciach, ktoré ste zažili. Budem čakať na odpovede <3
Vidíme sa opäť o tri dni <3333