23. Hrdina

26 5 0
                                    

Do triedy som vošla po zvonení, ale našťastie tu učiteľka ešte nebola. Mali sme Biológiu s triednou. Po desiatich minutách prišiel do triedy aj Peťo. Pod okom sa mu risoval monokel. Prišiel k učiteľke a ospravedlnil sa jej. Následne si sadol ku mne.

"Dúfam, že nemáš kvôli mne problém," povedala som smutne. Bolo mi ľúto, že sa len kvôli mne pobil.

"Ani nie, mám síce zápis, ale to prežijem," povedal a usmial sa.

"Natália, Peter ticho lebo každý pôjdete na svoje miesto!" okríkla nás učiteľka.

"Ďakujem," povedala som potichu a presunula svoju pozornosť na hodinu.

***

Po škole sme šli domov autobusom. Peťo ma znova otprevadil domov. Snažila som sa mu vysvetliť, že viem dôjsť domov aj sama no on trval na svojom. Prišli sme k môjmu domu. Akurát vyšiel von môj brat. Peťo ho zastavil a o niečom sa rozprávali. Nechala som ich a vyšla som po schodoch do mojej izby. Sadla som si na posteľ a napísala som Bii.

Ja
Ahoj prečo si nebola
V škole?

Ahoj
Som chorá neprídem
Do konca týždňa.

Prepáč musím ísť
Potom napíšem
Pa

Pa

Položila som mobil na posteľ a šla som vyvenčiť Rockyho. Prechádzala som sa s ním a hlavou sa mi hmýril hurikán myšlienok. Bolo to od Peťa pekné, že sa ma tam zastal. Je to môj hrdina.

***

"Tieto alebo tieto topánky?" opýtala sa ma Bia.

"Asi tie krémové," povedala som a Bia ich odniesla k predavačovi. Zaplatila ich a vyšli sme z obchodu.

"A ty si aké berieš na školský ples?" Opýtala sa Bia.

"Ja na ten ples nejdem," povedala som.

" Čo?! To ani náhodou. Necháš si kôli nejakému debilovi pokaziť taký pekný večer ideš tam a hotovo," povedala Bia. Ja som radšej nenamietala neskôr sa na niečo vyhovorím. Išli sme sa prejsť na námestie. Vial studený vietor a moje vlasy sa rozhodol, že mi zatienia celý výhľad. Celú dobu som si ich opravovala, kým vietor neutíchol.

"Skočím ešte do kníhkupectva po knihu pre mamku," povedala Bia a zmizla v dverách obchodu. Ja som sa rozhodla počkať vonku. Oprela som sa o chladný múr a sledovala ľudí na námestí. Zbadala som známu vetrovku môjho brata. Lukáš išiel po opačnej strane námestia a ani si ma nevšimol. Narazil na... to nie...

Stala sa hrozná vec mala som túto časť rozpísanú na vyše 1000 slov a ona sa mi vymazala.
To ma tak naštvalo, ale znova som ju napísala len niečo cez 400.

Chlapec z plážeWhere stories live. Discover now