Zobudila som a pozrela som sa na mobil. Prišla mi správa na messengeri. Bolo to od mojej BFF Bii.
Bia Ahoj Naty tak ako
dovolenkujete?
Ja Je tu super a niekoho som aj stretla
Bia Koho?
Ja Jedného úžasneho chalana
Bia Vážne tak to máš šťastie
Bia ako sa volá?
Ja Matúš
Bia Všetko mi o ňom povedz
Ja No kde začať stretli sme sa v mori kde som doňho narazila, tak ma pozval na zmrzlinu. A včera ma zobral na niečo ako jarmok kde mi vyhral maca a strávili sme tam skoro celý deň.
Bia Tak to máš vážne šťastie, a s kadiaľ je?
Ja Neviem
Bia To je škoda keď budeš vedieť tak napíš?
Ja načo ti to je?
Bia Len tak chcem vedieť či vám to vijde, lebo keď bude bývať ďaleko tak nebudete môcť byť spolu
Ja OK keď budem vedieť napíšem a ešte nikomu to nehovor nechcem aby to niekto vedel
Bia tak už musím ísť. Pa
Ja Pa
Mama mi otvorila dvere a zavolala ma na raňajky. Všetci štyria sme sa spokojne naraňajkovali a šli sme na pláž. Slnko krásne svietilo a v mori bolo vidno nie veľmi veľké vlny. V diaľke na vlnách som zbadala malú skupinku surfistov. Vždy som sa chcela naučiť surfovať, ale nebol nikto kto by ma to bol naučil. Mamka sa opaľovala a ja som si išla požičať surf do požičovni na pláži. Vošla som do vody, ktorá mi bola po ramena a vyšperala som sa na surf. Ľahla som si na brucho a poháňala som sa rukami ako to robia vo filmoch. Priblížila sa ku mne ani pol metrová vlna a ja som sa postavila na surf. Hneď ako som to urobila podlomili sa mi nohy a ja som sapadla do vody s veľkým špľachnutím. Bolo to ťachšie ako som si myslela. Po asi ďalších desiatich pokusoch som to vzdala. Plávala som a späť s úmyslom vrátiť surf, keď ma zastavil známi hlas: "Natálka!" Bol to Matúš. Nemám rada keď ma tak niekto volá. Musím mu to povedať, ale niekedy inokedy teraz na to nieje vhodná chvíľa.
"Surfuješ?" opýtal sa ma Matúš.
"Nie len som to chcela skúsiť, ale nevišlo mi to," zosmutnela som na tvári.
"Ak chceš ja ťa to naučím," povedal mi Matúš.
"Ty vieš surfovať?"
"No som iba začiatočník,"
"Tak poďme na to!" natešene som skrýkla.
***
"Vôbec mi to neide!" nešťastne som skríkla po hodine.
"Prepáč, snažil som sa," povedal Matúš, ktorý s toho nemal o nič väčšiu radosť ako som mala ja.
"Nieje to tvoja vina. Som proste antitalent na surfing,"
"Tak mi to tu bude chýbať," smutne sa ozval Matúš.
"Aj mne, ale som tu iba tretí deň, takže mám čas," povedala som.
"No a ja odchádzam zajtra o ôsmej ráno," ešte viac zosmutnel.
Zrútil sa mi celý svet. Chlapeca, do ktorého som sa zamilovala už asi nikdy v živote neuvidím. Nechcem vyšiľovaț, ale chcem s ním stráviť každú chvíľu kým tu bude.
"Kde bývaš?" vyhrklo zo mňa.
"V Nitre," povedal a ja som si uvedomila že do Nitri je minimálne 100 km.
Pomaly sa zotmievalo a obaja sme museli ísť do bytu hlavne Matúš, aby sa pobalil.
Nastavila som si budík na siedmu aby som sa mohla s Matúšom rozlúčiť a hneď na to som zaspala.
