Nakoniec som sa rozhodla, že budem pokračovať. Dúfam, že sa vám pokračovanie bude pačiť.
Otvorila som oči a zbadala som ulice nášho mesta prechádzali sme okolo supermarketu, kruhového objazdu a zastavili na parkovisku. Postavila som sa a natiahla sa. Vzala som ruksak a vyšla z autobusu. Na parkovisku už čakal dedko s jeho autom. Objala som ho a išla skontrolovať brata. Vyberal práve môj kufor, tak som ho dotiahla k autu a ocko ho naložil do kufru. Naložili aj ostatné kufre a mohli sme vyraziť domov.
Vzadu sme sa s Lukášom a mamkou tlačili ako nakládačky v skličku. Keďže toto je len päťmieste auto, ale aj tak len na papieri. Ocko sedel v predu na mieste spolujazdca, dedko šoféroval, no a ja som si vyslúžila miesto vzadu, v strede. Lukáš rozprával dedkovi zážitky z dovolenky a ja som len mlčky sedela a sledovala cestu pred sebou.
"A ty Natálka? Nič zaujímavé nepovieš?" zapojil ma do konverzácie dedko.
Pokrčila som ramenami a opýtala sa: "A Rocky? Je už doma?"
"Áno odviezol som ho tam predtým než som šiel po vás,"povedal a ja som v diaľke už videla náš dom.
Vystúpili sme z auta a ocko s Lukášom vybrali kufre z auta. Ja som otvorila bránku a hneď nato na mňa vyskočil Rocky.
" Aww... Miláčik! Chýbala som Ti? Áno? " objala som môjho bígla a škrabkala ho za uškami. Odomkla som dvere Rocky vbehol dnu a ja za ním.
"Natália! Kufóóór!" kričal na mňa Lukáš.
Myslela som si, že bude pre zmenu gentlmen a odnesie mi kufor, ale to by som asi chcela veľa. Prišla som k autu a ťahala ho dnu. Až na schodoch som si uvedomila aký je ten kufor ťažký. Keď som sa konečne dotrepala hore po schodoch do mojej izby, tak prvé čo som urobila bolo, že som si ľahla na posteľ. Moja posteľ. Konečne som späť.
