Nezaslúžim si Ťa

K11 - Vadí, nevadí

Annelia (26. Máj, piatok, podvečer)

„Už si rozmýšľala čo si oblečieš?" spýta sa Izz, keď kráčame po ulici ešte za svetla a vraciame sa na motel kôli špeciálnej akcii.

„Nie, ale isto niečo čo sa hodí k tomuto!" Poviem a ukážem na chodidlá, na ktorých mám obľúbené čierne tenisky.

„Chceš si na prvé rande obuť tenisky od farby?" spýta sa zhrozená mojím plánom.

Vzdychnem si. „Dobre. Umyjem ich!"
Doobeda sme totiž ešte poriadne zamakali a vymaľovali sme obývačku aj kuchyňu na čistú, no fádnu snehobielu, ktorá mi zanechala spomienky na oblečení.

„Potrebuješ štekle a červené šaty! Poďme niečo vybrať do nákupáku," povie s obrovským nadšením, vytiahne mobil zo zadného vrecka bledých džínsov a dodá, „osem minút pešo! Hogue Shopping center."
Teší sa, poskočí až ma zamrzí, že jej to šťastie musím zničiť.

„Izz, nerada ti to pripomínam, ale všetky moje peniaze som vrazila do tvojho bytu a platím aj motel," poviem so všetkou citlivosťou sveta, no vidím ako to Izz zraní.

„Zavolám majiteľke! Sľúbila, že to preplatí. Ostatné ti vrátim hneď po prvej výplate," zahlási sklesnuto a objíme sa rukami, akoby sa za svoju finančnú situáciu hanbila.

„Nehovorím to preto, aby si jej volala. Ani nechcem, aby si mi niečo vracala. Robím to rada, len naozaj nemám na zbytočné rozhadzovanie," ozrejmím jej s vľúdnosťou v hlase a usmejem sa na ňu.
„Radšej zavolaj Rodoví, že dnes nemusí chodiť," dodám.

„Je strašné byť švorc," prizná sa odľahčene s úsmevom na ružových perách a v zápätí dodá, „veď ja mám hromadu šiat a máme aj rovnakú veľkosť. Ale na tvoju popoluškovskú pidi nohu črievice nemám!"

Zasmejem sa a ľahostajne mávnem rukou. „To je jedno, Izz. Hovorím, že tieto botasky nevyzujem!" Potom konečne vezme do ruky mobil a vytočí jeho číslo.

~

„Choď si dať sprchu! Ja ti zatiaľ niečo vyberiem," zadá jasný príkaz a hodí po mne ružovú tubu, ktorú keď chytím zistím, že je to sprchový gél s opojnou vôňou magnólie.
Hodím na ňu pohľad, to ako vážne a otvorím ho, aby som ho ovoňala kým sa ním napatlem.

„Týmto akurát tak nalákam na seba všetky komáre!" zafrflem, zatvorím prehnane sladký gél a sklesnuto odkráčam do kúpeľne.

Keď ich o pár minút sfetovaná opojnou vôňou sprchového gélu len v spodnom prádle a s uterákovým turbanom na vlasoch opäť otvorím zbadám na mojej posteli kopu šiat, ktoré Izz prichystala.

„Toto všetko mám skúsiť?" reagujem zdesene a pozriem na hodiny či mám dosť času. No našťastie ešte je len pól siedmej.

Ona mi však neodpovie a len si ma obzerá. „Nemáš inú podprsenku?" pokrútim hlavou a pozriem na moju pohodlnú, športovú smaragdovo zelenú favoritku.

„Potrebuješ push-upku," zhodnotí a začne sa prehrabávať v halde oblečenia v kufri. „
Za krátko po mne hodí čiernu, hladkú podprsenku a zavelí: „Skúšaj. Máme asi rovnaké."

„Načo, Izz?!" spýtam sa znechutene.

„Lebo to čo máš na sebe ti bude trčať z každého výstrihu!" S hlbokým povzdychom sa otočím a hoci to vnímam ako zbytočnosť, podprsenky si napokon vymením.
„Nechcem výstrih! Je to prvé rande, Izz!" frflem.