Nezaslúžim si Ťa

K13 - Hosťka

Roderick (7. Jún, utorok 17:00)

„Žartuješ, že si sa vzdal firmy?!" pohŕdavo sa spýta Xander, majiteľ malého klubu kam chodím boxovať a napustí si vodu do športovej fľaše.

„Počul si!" odvrknem a zaviažem si šnúrku na botaske.

„Nie si normálny! Konečne si niečo mal!" hodnotiaco povie do zrkadla, v ktorom na seba vidíme, otočí sa ku mne a dodá, „musíš mať fakt dobrý dôvod, prečo skáčeš ako ti ten panák píska."
Neodpoviem, zohnem sa k vodovodnému kohútiku a napijem sa.
Opláchnem si tvár studenou vodou a poviem: „Mám! Ver mi!" Hodím do vaku boxerské rukavice, prevesím čierny vak na plece a nasadím si šiltovku.

„Zajtra odchádzam do Hämmelin. Vrátim sa o pár dní, maximálne týždeň. Drž mi miesto v klube!"

Založí ruky na hrudi, vyfúkne nosom a neveriacky pokrúca hlavou. „Maj sa!"
Mávnem mu a s oslobodenou mysľou sa vrátim domov.

~

Po sprche, ktorá mi spraví veľmi dobre ležím na gauči, bezducho sledujem nejakú reality show, kde jeden extrémista predvádza ako prežiť v divočine, keď mi zazvoní zvonček pri dverách.
Pozriem na hodiny nad stolom v kuchyni, ktoré ukazujú už pol desiatej večer. Naozaj som už nikoho nečakal a vôbec nie takto neskoro, no vstanem a idem sa pozrieť.

Neobťažujem sa ani obliekaním a idem len v čiernych boxerkách lebo dúfam, že to bude suseda Izzy, ktorá čosi potrebuje požičať alebo pomôcť otvoriť konzervu či pohár. Jej návštevy mám celkom rád. Je ukecaná, vtipná a vždy sa nejakou okľukou spýtam aj na Anneliu čo je len plus pre mňa. Nerád si to priznávam, ale zaujíma ma.

Otvorím, no na moje prekvapenie tam stojí vysoká, štíhla čiernovláska, ktorú som nevidel už vyše roka.

„Sarah?" oslovím ju nanajvýš šokovane a dlaň položím na zátylok.

„Prekvapenie!" zatiahne s úsmevom na ružových perách a z poza chrbta vytiahne fľašu šampanského.

„Nepijem!" odvrknem a pokračujem nepriateľským tónom, „čo tu robíš?"
Neodpovie len zvodne zaklipká dlhými mihalnicami a podvihne plecia. „Prosseco máš rád," dodá.

„Nie! Vážne! Čo tu robíš, Sarah?!" pohodím rukami k nej, mračím sa na ňu a dodám, „už som zabudol, že existuješ."

Jej ruka mi pristane na ramene, objíme ma, postaví sa na špičky a blízko ucha mi šepne: „Prišla som sa pripomenúť!"
Kúsok odstúpi a rozviaže si opasok na čiernom kabáte. Založí jednu ruku v bok a prejde si jazykom po perách.

V zavádzaní je naozaj profík. Vždy bola...
Má na sebe čierne čipkované prádlo, ktoré na nej vyzerá dokonale a na dlhých nohách podväzky, ktoré mi na pár sekúnd vyrazia dych.

„Pozveš ma dnu?" spýta sa a dlhým, čiernym nechtom mi prechádza po hrudi.

Ustúpim vo dverách a uvoľním jej cestu do vnútra. Vyzlečený kabát nechá pohodený priamo na podlahe a v červených lodičkách kráča priamo do kuchyne.
Kráčam za ňou a je naozaj ťažké nebyť za chuja a nepozerať jej na chutnú riťku, tak proste nie som a vychutnám si ten pohľad na maximum. Dlhé čierne vlasy, rovné ako pravítko končia tesne pod jej úzkym pásom a jej štíhle nohy v červených lodičkách vyzerajú ešte dlhšie.
Je to typ ženy, na akú sa muž ľahko chytí aj bez návnady.
Obídem priestranný ostrovček, postavím sa priamo zaň a zapriem sa dlaňami o dosku, na ktorú Sarah položí fľašu.