Nezaslúžim si Ťa

K 12 - Putá

Roderick (7 jún, utorok 14:45)

O pár dní neskôr...

Sedím na stole v kancelárii, ktorá patrí môjmu bratrancovi a prechádzam si podklady k novému projektu.

„Čo tu robíš?" spýta sa hneď ako vojde a zbadá ma.

Zamávam na neho papiermi, zoskočím dolu a buchnem nimi o vrch stola. „Stále sa pýtam či toto myslíš vážne! Je to môj projekt! Nemôžeš ho predať bez môjho súhlasu!"

Uškrnie sa pretože veľmi dobre vie kôli čomu som prišiel, obíde stôl a prejde ku mne. Pokojne si sadne na otočné kreslo a povie: „Tiež som si hovoril to isté, keď sa mi dostalo do uší, že ty a moja frajerka. Pýtal si sa ma či jej môžeš strkať jazyk do krku?"

Pohotovo ho doplním, „bývala! A buď rád, že to bol len jazyk."

„Idiot! Tvoja nikdy nebu!" Hnusne sa mi uškrnie do ksichtu.

Zatnem sánku a potlačím zlosť, ktorá napĺňa moje vnútro. „Nenávidí ma! Vďaka tebe ešte viac ako predtým."

„Nemáš zač, bratranček. Myslíš, že by ťa chcela keby vedela čo si zač? Je to len malá služba."
Prudko sa nad neho postavím, no napokon svoju päsť vrazím namiesto jeho zvedavého nosa do opierky za jeho hlavou.

Zasmeje sa a posunie ku mne papiere, kôli ktorým som za ním prišiel.
„Čo sa týka tohto, tak na tom závisí budúcnosť firmy! Mojej firmy!Opäť sa zasmeje a moja nervozita voči nemu každým ďalším úškrnom rastie viac a viac. No musím sa ovládať pretože ma má pevne v hrsti.

„Vezmi pero a podpíš to!" Zadá jasný rozkaz a pokračuje, „plná moc je pre neandertálca ako ty vlastne nevyhnutnosť!"
Zasmeje sa nad svojím primitívnym vtipom a podá mi prepisovačku.

„Je to v tvojich rukách! Chybný krok a prídeš o všetko, vieš to však?" pokračuje rovnako provokačne a hneď dodá, „bola by ťa škoda. Si celkom šikovný na basistického loosera!"

Buchnem otvorenou dlaňou do stola, nakloním sa k nemu a chladným tónom poviem: „Tak čo odo mňa chceš?!"

„To je správny prístup!" povie, poťuká ukazovákom na papiere, ktoré mám podpísať a otočí notebook ku mne.

Spravim čo chce a papiere podpíšem, aj keď prídem o všetky práva pri rozhodovaní vo firme a svoj väčšinový podiel prevediem na neho. No nemám na výber.

„Projekt hotela, ktorý si spravil, vyhral," povie a tlmene mi zatlieska.

„Povedz mi niečo nové!" frknem.

„Nemám v úmysle ti gratulovať. Proste si mal začiatočnícke šťastie!" Pokračuje.

„Aby to malo zmysel, musíš to ale dotiahnúť do konca," povie direktorsky a dodá, „chýba nám už len jediný podpis majiteľa pozemku, kde chceme stavať!" Na mape, ktorá svieti na displeji notebooka mi ukáže parcelu, o ktorú sa jedná.
Spoznám to tam a len na neho neveriacky pozriem.

„Vyborná, tichá lokalita s výhľadom na jazero. Neviem si predstaviť lepšie miesto pre dovolenkový rezort ako toto!" pokračuje sebaisto.