Me And Him

15

*Odporúčam prečítať predchádzajúce časti pre zopakovanie
deja*

Mellody

... po 1 mesiaci ...

Som v posteli a pozerám sa cez okno na stromy ktoré obklopujú môj dom. Otvoreným oknom cítim príjemný chladný vánok a počujem spievať vtáky v okolí. Stále si prehrávam čo sa vtedy stalo. Neviem prestať myslieť na to kde asi teraz Andreu je. Čo ak sa mu niečo stalo? Čo ak ho chytili a sa mu pomstili za to čo urobil? Zdrvujúcimi myšlienkami sa takto trápim už mesiac ale z domu vyísť nemôžem lebo ak by som bola preč ďalej od domu určite by o tom vedeli. Cítim že ma sledujú. Rodičia nebudú v bezpečí keď sa vrátia. Musím niečo vymyslieť. Niečo čím by som sa ich zbavila.

Rozhodla som sa že už nebudem ďalej ležať v posteli ale niečo urobím. Mala by som byť už viac pripravená na ich další útok a preto som išla do pivnece do nášho malého fitka. Pustila som si hudbu aby ma zobudila s toľkého ležania a začala som posilňovať a trénovať kondičku. Keď som si zobrala 10kg činku do ruky tak som bola prekvapená. Zdala sa mi ako keby bola iba kilová. Našla som ocinovu 30kg činku a začala som s ňou. Po asi 20 minútach posilňovania celého tela som sa dostala na bežiaci pás. Bežala som na najvyššom doporučovanom stupni asi 30 minút a až po 20 minútach som sa začala potiť. Moja sila sa rapídne zväčšovala a cítila som sa byť aspoň o trošku viac pripravená ale stále som myslela na rodičov. Ich návrat by nemusel pre nich skočiť dobre. Keď som skončila tak som si to hneď zamierila do kúpeľne kde som si napustila vaňu. Keď už som si myslela že nič nevymyslím napadol ma jeden nápad. Hneď keď som si umyla telo a vlasy tak som si zobrala mobil aby som skúsila zavolať rodičom. Hneď po prvom zazvoní mi zdvihla mamina.

"Ahoj zlatko čo sa deje? Si v poriadku?" spanikárene zdvihla telefón ja som sa ju snažila upokojiť. Keď sa upokojila a porozprávala mi už asi všetko čo v tú chvíľu vedela tak som sa jej spýtala.

"Mami...viem že sa ti to nebude páčiť ale musíš ma vypočuť. Moja kamarátka ma pozvala na výlet do zahraničia na mesiac... áno viem že je to na dlho ale škola mi ponúkla študovanie na diaľku takže by som vlastne nič nevymeškala. Bola by som tam s ňou v jednej chate v horách ale bola by tam aj ich starká. Mohla by som ísť?" Chvíľu bolo ticho keď som začula ako sa otca pýta či už som dosť stará na cestovanie. Chcelo sa mi zasmiať ale musela som sa udržať nech to nepokazím. Onedlho mi odpovedala.

"Srdiečko a máš dosť peňazí?" Neverila som vlastným ušiam. Ona ma naozaj pustila. "Vieš ak by si ale niečo potrebovala nemohla by som ti poslať nič."

"Mami to je v poriadku. Mám ešte dosť peňazí. Už zajtra odchádzame tak by som sa mala začať baliť. Zavolám ti ak sa niečo bude diať. Ahojte!"

Zložila som s prekvapením v mojich očiach. Rýchlo som začala hľadať chatu na prenájom. Samozrejme že nikam s kamarátkou nejdem. Bola to len pomôcka na to aby som mohla vypadnúť. Ani do zahraničia sa nechystám ujsť. Potrebujem ich iba odlákať od nášho domu a naviesť tam kde budem ja.

Po asi 10 minútach hľadania som našla jednu malú chatku asi hodinu cesty vlakom. Hneď som si ju prenajala na týždeň a začala sa baliť. Ten kto ju prenajímal povedal že ju už nebude využívať vôbec a preto môžem ostať aj dlhšie ak bude treba. To je super ale nevyrieši to moj další problém a to sa dostať z domu tak aby som nalákala pozornosť na mňa a zároveň sa dostala do tej chaty živá. Chata je položená v doline medzi vrcholmi hôr a preto je táto lokalita fajn len nie je tam nikoho naokolo podľa fotiek takže aj zabezpečenie dverí budem musieť vymysieť ale to na neskôr.

Keď som bola pobalená do väčšieho batoha tak som sa hneď začala prezliekať. Dala som si hnedé maskačové rifle, svetrové tričko zelej farby a kanady. Zobrala som si kľúče a ďalšie potrebné veci a mohla som ísť. Najprv ale som sa poobzerala ako to vyzerá so svorkou. Videla som 2 v zadu ale tý by sa už mali striedať. Hneď keď som videla ich odchádzať som vyšla z domu, označila odchod z domu a odišla ku stanici. Celú cestu na stanicu som mala sklonenou hlavu aby nebolo dobre vidno že som to ja. Hneď keď som prišla na stanicu som si nasadla na vlak a išla som.

Pri jazde vlakom ale nebolo v poriadku. Poobzerala som sa po vagóne a nič som nevidela. Po 1 minúte som zase poobzerala a videla som tam niakeho muža. Sedel kolmo ku mne a mal na sebe čierny plášť. Celý čas sa pozeral na podlahu preto som jeho tvar nevedela rozpoznať. Keď som už vystúpila na stanici a išla som okolo miesta kde bol ten muž nebol tam.

Ztmievalo sa a kráčala som ku chate v lese. Započujem šúchanie lístia a preto zhodím rýchlo batoch ku stromu a premením sa na moje vlčie ja. Nazúrená sa dívam smerom kde som počula ten zvuk a mala som pravdu. Cítila som človeka.

"Vídi a ukáž sa mi. Hneď!" Povedala som mu v myšlienkach. Nemyslela som si ale že naozaj poslúchne. Pomaly vychádzal ten muž z vlaku ku mne a stále mal na sebe tú veľkú čiernu kapicňu. "Odhaľ svoju tvár." Hneď keď som to povedala si začal dávať dole kapicňu...

Ahojte! ❤️
Tak ako môžete vidieť dosť mi to trvalo napísať ďalšiu časť príbehu ale snažila som sa ísť podľa plánov. Dúfam že ste na tento príbeh nezabudli kým som nemala inšpiráciu a dúfam že ešte ostanete mojimi čitármi. ☺️

Čo si teda myslite? Kto to je? Je to cudzinec? Jeden zo svorky? Podeľte sa o názor v komentároch. ❤️

Vidíme sa ale už čoskoro takže...
Paaaaaa 🥰