Me And Him

2

"Drew?" Keď som uvidela kto prišiel, vičaril sa mi úsmev na tvári. Hneď ako som jeho meno povedala ma objal.

Drew je môj úplne naj naj naj priateľ. Poznám ho od 7 rokov. Chodila som s ním na základnú školu. Len som naň ho tak trochu zabudla od kedy som odišla na Gymnázium. On ostal na škole a potom už som o ňom nepočula. Ale musím uznať že sa zmenil. Má úžasnú postavu, hnedé vlasy a krásne modré oči. Sú ako oceán, nádherne...

"Nehovor že si na mňa zabudla." Povedal a ja som sa mu hneď hodila do náručia. "Jasné že nie." Len som sa usmiala a silnejšie ho objala. "Nerozpuč ma!" Ako keby sa mu to nepáčilo. "Ako si ma našiel?" Ukončil naše objatie aby mohol odpovedať. "Chodím tu cvičiť pravidelne. Tak jednoducho som ťa našiel." Len sa usmial a čakal na moje ďalšie otázky ako...Ako si sa mal? Chýbala som ti? Kde chodíš do školy? Prečo si mi nenapísal?

"Prečo si mi nenapísal?" Keď som sa spýtala z tvare sa mu stratil úsmev. Pozrel sa na zem a potom späť do mojich očí. "No mal som ťažkú školu." No jasné. Tomu neverím. Ani keby to bola pravda tak stále nie. Myslím si že len nechcel začať konverzáciu. "Aha."

"Nechcela by si sa ísť niekde prejsť?" To to som nečakala. No aj tak som už celkom vyčerpaná. "Prečo nie." Hneď sa usmial keď som svoju vetu dopovedala. Povedala som mu že si sa stretneme pred vchodom do Fitka. On len súhlasil a išiel do šatní tak som išla aj ja.

Už stojím pred Fitkom asi 5 minút a on nič. Ja to nechápem. Mne to trvalo tak 30 minút kým som sa osprchovala a obliekla a on nikde.

"Načo čakáš? Však ideme." Vyšiel z vchodu a usmial sa. Dúfam že nepôjdeme do Nákupného centra. Ja to tam jednoducho neznášam. Je tam priveľa ľudí a neznášam nakupovanie! Je to otrava sa pozerať na tie všetky regáli, ktoré aj tak v sebe nič pekne nemajú.

...10 minút neskôr...

Sme v parku. Ani neviem ako sme sa sem dostali. Len sme sa rozprávali a dostali sme sa sem tak rýchlo.

"Si to!" On naozaj teraz chce hrať nahánky? Ako bola to naša obľúbená hra ale až do teraz? "Mne neujdeš!" Rozbehla som sa tak rýchlo ako sa len dalo. Niekedy som mala pocit že idem rýchlejšie ako autá. Cítila som sa tak voľne. Ten pocit bol úžasný. Ten pocit som chcela mať navždy.

Už som ho dobiehala. Už som bola len meter od neho a on si zmyslel "TimeOut". Ja som ho chcela zaškrtiť. Zrazu sa na mňa hodil. Ja som skončila pripečená na tráve. Hneď som zmenila situáciu a teraz on ležal na zemi. Len som sa mu dívala do oči. Tých nádherných modrých oči. Ale potom...

Drew

Zhodil som sa na ňu. Chcel som byť s ňou už navždy. Pozerať sa do tých dvojfarebnych očí modrej a hnedej farby, cítiť jej voňavé zlaté vlasy a mať jej dokonalo vypracované telo. Len som sa jej pozeral do jej očí ako aj ona. Boli čarovné. Nevydržal som to dlho a prilepil som sa na jej pery. Boli plné a sladké. Neodtrhol som sa od nej do kým spolupracovala. Na toto som čakal tak dlho. Už ju od sebe neodtrhnem!

"Už musím ísť." Postavila sa a bežala preč. Chcel som ju zastaviť ale už bola preč. Ale zrazu som počul niaky zvláštny zvuk. Ako keby to bol vlk...

Ahojte! Tu je ďalšia časť. Dúfam že tu nemám niake gramatické chyby ako minule 😂 No ak chce aj tretiu časť nezabudnite dať voit a comment. Tak pa v ďalšej časti!