Me And Him

9

Vyšla som pomaly z izby. Zavrela som tak dvere aby to nebolo počuť a prešla ku schodom aby som lepšie počula.

"Musíte ju vydať svorke. Je to rozkaz." tak už viem o čom sa bavia...O mne. Pomaly som sa vybrala po schodoch ale zastala som na tom schode na ktorom ma moc nebolo vidno.

"Nedám Vám ju! Ja viem čo s ňou chcete robiť. Zabudnite! A vypadnite z môjho domu! Hneď!" Potom mi povedal v myšlienkach. "Obleč sa. Odchádzame." Hneď som vyšla hore a obliekla som si tie veci čo som mala včera. Tie jeho veci som poskladala a dala som ich na posteľ. Nečakala som naň ho. Vyšla som oknom von. Bola to výška ale vôbec ma pád nebolel. V tom som sa premenila. Na to už prišiel a bežali sme niekde preč. Bežali sme dlho. Neviem prečo ale zdalo sa mi že nám niekto prenasleduje.

Keď sme dorazili na miesto premenil sa a podišiel bližšie k budove pri ktorej sme stáli. Bola to taká vysokohorská chata ktorá evidentne bola jeho. Otvoril dvere a vzápätí som sa premenila. Prešla som k nemu a on zas do domu. Keď som vošla hneď zamkol dvere, zastrel záclony cez ktoré nebolo vidno a sadol si na posteľ ktorá bola cez tú jednu izbu čo tá chata mala. Sadla som si k nemu a pozrela som sa mu do očí. Mal tak priezračné oči. Ja sa snáď nikdy neprestanem obdivovať jeho oči. Mal ich také aké som si vždy priala vidieť.

"Musíš tu ostať. Už o tebe vedia..." jeho oči presmerovali na zem s smutným výrazom.

"Kto o mne vie?" nechápala som prečo okolo mňa je taký rozruch. Tá legenda je predsa iba legendou...nikto nás musel počuť keď sme sa v jeho dome rozprávali.

"Svorka. Vieš oni ťa moc v láske nemajú." povedal a ja dom chcela vedieť zase viac. "V svorke sa hovorí že tá vlčica bude chceť prevziať miesto Alfy vo svorke. Oni si myslia že vlčica nemôže byť Alfa s preto ťa chcú...no ako to povedať...zabiť." Keď to dopovedal cítila som strach ktorý u mňa nikdy nemal miesto. Neznášam strach. Je to pocit ktorý ma vždy zneistí a neviem si potom rady. "Preto ťa musím schovať tu...doma by ťa našli."

"Takže tu v podstate budem prespávať."

"Áno. Budem ti tu nosiť jedlo aby ťa ani tu nenašli. Snaž sa čo najviac mať zatiahnuté a ak by si niečo počula zamkni dvere áno?" to to všetko pre mňa chce robiť?

"Prečo to to robíš?" Pozrela som sa mu do oči a s vážnym výrazom som čakala na odpoveď ale ked som videla že nevie co má povedať pokračovala som. "Spoznal si ma iba včera a už sa o mňa chceš starať ako keby si ma poznal už roky."

"Vieš...ehmmm...musím splniť to čo sa hovorí v prorodstve. Je to moje poslanie." tváril sa ako keby som bola niaky veľký poklad. Cítila som že cíti niečo viac. Dívali sme si do očí ako keby sme vnuci niečo hľadali. Mala som pocit že sa stane niečo viac.

Tú krásnu chvíľu prerušilo vytie vlka. On spozornel a ja tiež. Bola som vystrašená a bolo to dosť vidno.

"Našli nás! Rýchlo bež hneď teraz BEŽ!" nerozmýšľala som iba som vyšla oknom a bežala. Počas bežania som sa premenila. Snažila som sa bežať čo najrýchlejšie. Nepočula som bežanie Andruea a preto som sa zastavila. Neskôr som počula zakňučanie a preto som sa vrátila. Vedela som že sa mu niečo stalo. Keď som videla už okno z ktorého som ušla rozbehla som sa. Prebehla som presne cez to okno. Rozbila som ho no ale čo už. Pristála som rovno na posteli takže to vyzeralo epicky. Videla som tam 3 vlkov ktorý bili Andruea. Hneď Amona spatrili sa na mňa vrhli. Ja ani neviem ako ale prvý bol na zemi v prvej sekunde a druhý tak isto. Až na jedného čierneho vlka. Bol už skoro taký veľký ako ja. Mal silno zelené oči. Ako keby som ich už niekde videla. Chcela som zaútočiť ale on začal cúvať. Preto som ho nechala tak aby ušiel. Hneď ako odišiel Andrue spadol na zem. Videla som jeho rany. Asi naozaj všade mal rany od uhryznutia. Premenila som na a hneď ubehla do kúpeľne. Videla som že tam je lekárnička a preto som ju zobrala. Vybrala som z nej dezinfikáciu, obväz a nožničky. Snažila som sa zdezinfikovať každú krvavú ranu a potom ju obviazať.

"Budeš v poriadku. Počuješ ma?" povedala som trochu hlasnejšie. Na to sa premenil.

"Dúfam..." Videla som že sa snaží postaviť ale nedovolila som mu to a povedala som nech si ľahne na posteľ. "Musíš odísť. Prídu další. Mňa tu už nebudú otravovať." Vedela som že to povie a preto som len prikývla a premenila sa. Vyšla som zase oknom a bežala hlbšie do lesa. Hlavou sami premietala pesnička Gangsta-Kehlani. Stále do okola.

Bežala som až tak ďaleko že som sa dostala na moje miesto. Môj útes. Tu som už cítila že ma niekto pozoruje. Bol to ten istý vlk ako bol aj v chate. V sekunde už bol pri mne. Keď sa premenil som nevedela uveriť svojim očiam. Ten chalan z fitka. Bol to on. Mieril ku mne. Nevedela ako sa mám chovať. Ale na to bola až priliž neskoro.
Pobozkal ma. Fakt som nevedela čo mám robiť ale po niekolkých sekundách som nevedela odolať. Moje ruky som mu dala na jeho krk a on zas tie svoje na môj pás. Nechcela som prestať ale aj tak som sa odtrhla. Hneď som sa pozrela do jeho oči a on zas do mojich navzájom sme si ich skúmali. Hlavne on moje. No neskôr prerušil to ticho.

"Musel som. Prepáč." Videla som v jeho očiach ľútosť ale nechápala som prečo. Však som spolupracovala.

"Nie to je v pohode. Len by ma jedna vec zaujímala..." Trošku som od neho odstúpila a pozrela sa na dol. "Prečo si ma nezabil?" Ako som dokončila moju otázku pozrela som sa naspäť do jeho očí. Naozaj boli nádherné.

"No...ja...ja už musím ísť tak zbohom." Chcela som ho zastaviť ale nestihla som ani zareagovať a bol preč. Už som tam ostala iba ja. Sama na útese.

Už som sa chcela zobrať a ísť domov ale zastavil ma pohľad na Andruea ktorý tam celú tú dobu pravdepodobne stál...

AHOJTEEEEE! 😍💖

Prepáčte za menšiu pauzu v písaní ale musela som zase nájsť niaku tú fantáziu. 😅😂

Naozaj dúfam že sa Vám tá to nová kapitola páčila. Ak áno prosím dajte tejto kapitole voit. 😍😅💖

Uvidíme sa v ďalšej kapitole 😇😘

PAPAAAA 💕😍💖