Takto to malo byť

Vrhni sa na neho

Najprv som sa zhlboka nadýchla, asi už tretíkrát a až potom som zodvihla.

"Ahoj."

"No konečne." Začala dychtivo. Ja som sa zase nervózne prechádzala po izbe. Povedať jej o tom bozku? Nie? Ak to vyjde najavo a ja jej to nepoviem ako prvá, zase bude vyvádzať.

"Ako bolo? No hovor, ja som ako na ihlách a ty si sa určite nemala ani v pláne ozvať." Už sú tu výčitky. A pri tom ja som úplne na prášky.

"Sára prestaň, ja mám fakt dosť. Mama mi volala, kde som, keď som ešte bola s ním. Musel ma mať za trapku. A potom sa ešte vadiť s ňou, nech mi dá pokoj, keď som došla."

"Dobre no, ale ako bolo s ním?"

"Dobre."

"Dobre?! To si akože zo mňa robíš prdel? To si myslíš, že stačí povedať dobre? To ti nezožeriem. Ako bolo? Čo hovoril? O čom ste rozprávali? Kde ste boli? Boli ste aj s jeho kamarátmi? Chodíte spolu?" Sára do frasa, teraz mi už hučalo v hlave aj z nej.

"Nie." Skoro som skríkla.

"Čo nie?"

"Nie, neboli sme s jeho kamarátmi. Prečo by sme mali?" Ako ju to napadlo? Veď ja nie som nejaká trofej, čo by sa ňou mohol chváliť. Ale čo ak sa hanbí, že sa so mnou stretáva? Nejako sa mi to v hlave mieša.

"Halooo." Vytrhla ma Sára z myšlienok.

"Bolo dobre. Boli sme v pizzerii."

"A čo? Vyjadril sa?" Vyjadril sa? Ach.

"No, povedal, že mu je so mnou dobre. Že sa so mnou dobre cíti. On je celkom normálny, keď sme sami. No, akože vôbec nepôsobí ako ťažký frajer."

"Supeeer. On ťa chce." Ma chce? To čo akože znamená? Veď pokiaľ viem, s nikým nechodil, teda aby sa o tom vedelo. Teda vážny vzťah. Tak ako ma chce? Tak ako chce človek čokoládu? Stále je okolo neho kopec dievčat.

"Sára prestaň."

"Nie, ty prestaň. Veď už si to priznaj. Chce s tebou byť, čakal na teba a bol s tebou sám. To už niečo znamená." Vrelo to vo mne. Ale čo to znamená?!

"Nevyjadril sa. Čo ak chce iba kamarátku? Nie frajerku." Hej, zjavne kamarátku s výhodami.

"Kamarátiek má kopec, veď viem, stále ho vidím s partiou v kaviarni. Ale s tebou chce byť sám, nie že iba tak, že nemá čo robiť, tak vyplní čas sedením v kaviarni." Tak to mi veľmi nepomohlo. Viem, že je stále s partiou, aj s dievčatami. To, že sa nevie, že by mal vážny vzťah neznamená, že s nikým nič nemal. Podľa toho ako sa bozkával, to dokazuje. Prešli mnou zimomriavky.

"Čo ak si iba niečo skúša?"

"Ty si taký pako Mima. " To teda som. Šúchala som si čelo o stošest.

"Sára on ma pobozkal." A je to vonku.

"Jeeeej, vravela som ti, ty pako, ty si nič nepovedala. Naťahuješ ma ako gumu v gatiach.Si šibnutaaa!" Auu, musela som dať mobil ďalej od ucha, lebo to Sárino pišťanie trhalo ušné bubienky. Keby som sa aj ja mohla z toho takto tešiť. Ale ja som z toho vedľa. Z toho bozku a ešte aj z toho, že neviem čo tým sleduje on. Má srandu z toho, že som z neho paf? Určite má.

"Aké to bolo? Vie sa bozkávať dobre, že?" Zase bum, bomba Sára, ty vždy pomôžeš.

"Prestaň. Hej vie sa bozkávať, veď si práve povedala, že nie som prvá, ktorú pobozkal. Možno má z toho iba srandu. Vravela som ti, že sa nevyjadril. Povedal, len, že fajn." Moja nervozita a šteklenie v žalúdku pri pomyslení na ten bozk, oprava bozky, bolo to na nevydržanie.

"Sára, ja neviem, čo mám robiť." Znelo to ako zúfalé zakvílenie. Aj Sára na opačnom konci sa trochu spamätala. Prestala pišťať od vytrženia a začala zmierlivo.

"Ale Mimuša, veď nebuď taká. Bude to super. Uvidíš. Vieš čo? Uvidíš v škole. Ako sa k tebe bude správať, ako sa ozve, už si budeš na istom. Pôjdem s tebou, vyhľadáme ho. Narafičíme to ako náhodné stretnutie a uvidíme ako sa zachová. Podľa mňa to bude dobré."

"Ja sa bojím, či si nemyslí, že som naivka, čo ho žerie a teda si k nej môže dovoľovať." A moje obavy sú vonku.

"Bože, ty si ale romantička moja. Každá ho žerie, ale on nechodí s každou vonku. Sa uvoľni predsa. Čo ja by som dala za to, keby ma pozval na rande. Bozkávať sa s takým Denisom, ach. Užívala by som si každé jeho dovoľovanie. Ty máš šťastie, tak to ber. Čítaš romantické romány a ty sa správaš, ako suchár. Povedz, ktorá hrdinka z tých románov sa chovala takto skepticky? V láske treba riskovať, treba sa do toho vrhnúť." Šťastie. Rezonovalo mi to v ušiach. Nebojím sa lásky, len nemám istotu, či je to láska. Nechcem skončiť ako chudera.

"Hovoriť o láske je asi skoro."

"Nie je, veď čo si cítila, keď ste sa bozkávali?"

"Zatmenie mozgu." Zahundrala som.

"Tak a toto je láska." Skôr vzrušenie. Vzdychla som si.

"Poznám ťa, ty by si sa nenechala len tak bozkávať. Ty si sa zaľúbila. Priznaj si to." Asi mám na ňu nervy. Ona to vôbec nechápe. Áno Denis sa mi páči, a keď sme sami, aj vtedy na lyžiarskom, je s ním fajn. Možno si fandím, ale mám pocit, že z neho nie som hotová, len preto, že je známi sexi chalan zo školy. Je to preto, aký je, ale...

"Sára toto predsa neriešim. Ja potrebujem vedieť čo cíti on."

"Na tvojom mieste som šťastná ako blcha a nerozmýšľam nad kravinami." Typická Sára.

"To, že nechcem byť pre neho iba zábavka, nie je kravina."

"Byť Denisova zábavka, je stále viac, ako byť neznáma antiromantička. Vieš, že sa ma už na teba zopár ľudí pýtalo, že čo máš s Denisom?" Antiromantička, to znie skoro ako anorektička, cha.

"Ja som romantička, hej? A romantička potrebuje cítiť lásku aj z tej druhej strany." Kde sa táto debata dostala? Naťahujem sa tu so Sárou a pri tom tú otázku môže zodpovedať iba Denis. Ale aj tak ma prekvapil Sárin postoj, že by jej bolo jedno či je pre Denisa iba zábavka, hlavne, že by bola s ním.

"Joooj, priprav sa na to, že chalani až taký výrečný nie sú. Ale povedz, že to bolo super sa s ním bozkávať." Zježili sa mi vlasy na zátylku, keď som si na to spomenula. Do kelu, má pravdu.

"Bolo. Ale aj tak, potrebujem vedieť, či to so mnou myslí vážne, alebo nie."

"Keď sa s ním budeš často a dobre bozkávať, tak to zoberie vážne." Spustila poriadny rehot. To znelo ako- vrhni sa na neho a donúť ho k tomu. Toto nie je veľmi romantické. Radšej budem za slušňačku a ak ma bozkal, iba aby si niečo odskúšal, tak budem ticho a neviditeľná, ako doteraz. Ale bude mi smutno. Už teraz mi je smutno, páčili sa mi tie bozky. Pripadala som si výnimočná. Aspoň v tú chvíľu.

"Ty, Sára, nehovor to nikomu, dobre? Pokiaľ mi niečo nepovie, nebudem vedieť, tak nechcem, aby niekto vedel. Chápeš?" Znelo to krkolomne rozhádzane, presne ako moje pocity.

"Ako chceš. Ale nie len ja mám ústa, aj Denis sa môže pochváliť." Prečo by sa chválil? Trochu ma to desilo. Ale on nie je taký. Taký ako všetci? Sedela som v triede rovno za Paťom a Stanom a to boli dosť veľký grázlici. Napočúvala som sa neskutočné príbehy, čo narozprávali o dievčatách. Ale Denis by taký nemal byť, lenže poznám ho vôbec? Nemám zatemnený mozog?

"Čo si tak ticho?"

"Rozmýšľam."

"Tak nerozmýšľaj priveľa. Uvidíme zajtra a ak nie sama sa ho opýtam."

"To radšej nie." Vyhrklo zo mňa. Zase sa smiala. Aspoň ona sa baví.
"Dobre ty trdlo, tak zajtra v škole a nech sa ti sníva o Denisovi.
"Čau." To mi teda priať nemusela, vedela som, že budem mať problém zaspať a jediné na čo budem myslieť bude on.

Tak podpora dobrej kamošky je na nezaplatenie 🤣😄. Trochu schizofrénická Mima a jej úvahy a rozhovor s Denisom až na budúce.😏😎🙄