Takto to malo byť

Rande?

"Zdržala som sa na obede. Vieš aký tam bol rad?" Rýchlo som zareagovala na Sárin pohľad a hneď sa nenápadne otočila na profesorku.

"A? Denisa si nestretla?" 

"Nestretla." Otvorila som zošit  a vzala do ruky pero. Prečo jej klamem? Ach, je to blbé a cítim sa hlúpo, ale aj Sára mi predsa nerozprávala úplne všetko čo sa dialo, napríklad aj s Maťom. Vraj sú len kamaráti. Veď ja s Denisom nie som ani to. Už sa viac nepýtala. Uf. Iba dlhý výdych prezrádzal, ako mi odľahlo. 

Zo školy som išla rovno domov a zavrela sa vo svojej izbe. Moja prirodzená zvedavosť ma prinútila, pozrieť sa do skupiny, ktorú vytvoril Denis na svoju narodeninovú párty. Veľa toho tam nebolo. Pár konverzácii, ako sa fajne ožrali, niečo o tej bitke. Zopár fotiek, chalanov, ako spia v úplne krkolomnej polohe. Ak aj niekto niečo pridal na story, už to bolo dávno fuč.  Dobre Mima, robíš  somariny, príliš stresuješ. Tak pôjdete na tú kávu a tým to hasne. A o čom sa tam budeme baviť?! Hodila som mobil do vankúšov a potom sa sa tam hodila aj ja. Ach ostatné dievčatá s tým určite nemajú problém, sedia v partiách po kaviarňach vkuse,  to len ja som taká  trápna.  No nič, čaká ma prezentácia, prídem na iné myšlienky. Cha,cha, ja sa kvôli nemu snáď viac začnem venovať škole.

***

Sára už vyfukovala obláčiky dymu, keď som  k nej dokráčala.  Už so Zuzou preberali iný pálčivý problém, tak sa na Denisa nepýtala. Až keď sme sa prezuli sa ku mne ozvala.

"Ty čo si taká nahodená?" 

"Nahodená?" 

"No bežne máš mikinu a dnes, hmm." 

"Dnes som mala čas a chuť na niečo iné." Prehnala som to? Veď mám iba červený  rolák a čierne vypasované rifle s výšivkou na stehne. Dala som si dokonca aj náušnice a náhrdelník. Chcela som si dať aj sukňu, ale nakoniec som to zamietla. Asi som to fakt prehnala.

"Chceš sa niekomu páčiť?" Povedala potmehúdsky. Prekrútila som očami.

"Ale prestaň, veď ty takto chodíš stále."

"Ja hej, ale ty nie." Ja ju zastrelím. Prečo do mňa rýpe? Najviac mi vadí, že sa veľmi nemýli, do kelu.

"Jooj, veď som normálne."

"Dobre, dobre, vyzerá to dobre."

"Tak dik."  

"Niečo nové s Denisom?"

"Nie, veď som bola doma."

"Noa? Mohol ti napísať, alebo čo."

"Ale prestaň, prečo by to robil?" No to teda mohol, preto som bola celý čas ofline, pre istotu. Ach zase si niečo nahováram, ale  Sára je  tá čo tu podporuje kadejaké fantázie a ja som z toho potom mimo.

"Lebo s tebou niečo chce prebrať, ako ti povedal a ja sa neviem dočkať, čo to bude." Hej a ja sa toho bojím. 

"Hmm, tak sa ho opýtaj." Hneď mi došlo, čo za sprostosť som vypustila z huby. Veď Sára je schopná hneď za ním bežať a opýtať sa ho rovno.

"Nie, nie, žartovala som. " Keď som videla, ako jej zaiskrili oči., už som v duchu videla ako za ním beží.

"Neopováž sa." Dvihla som varovne prst. Asi to znelo vydesene. Sára spustila poriadny rehot.

"Nejako sa bojíš." Sára nevedela, že ma dokopal ísť s ním na kávu, ale áno, celkom som sa bála ako to celé dopadne a čo odo mňa vlastne chce.

"Si paknutá." Neprestávala sa smiať. Zamierila som radšej do triedy.  

"Čaute." Až so mnou hrklo.