Takto to malo byť

Wecko

Alkohol tu naozaj tiekol potokom. Denis všetkým gratulantkám ihneď ponalieval. Ja som dostala podľa želania pohár vína. Baby si dali ponalievať rôzne, vodku s džúsom,  džin-tonic, víno.... Nemala som sa ani čas zamýšľať nad tým, čo sa pred chvíľou udialo. Denis si s nami pripil na zdravie a hneď ho odchytili ďalší chalani, že s nimi musí vypiť, lebo sa to sluší a patrí. Jedla tu bolo tiež dosť a mne  po dvoch hltoch vína akosi vyhladlo. Práve som si naberala šalát, keď do mňa Sára drgla.

"Ty, to čo bolo?!" A šalát džab ho vedľa na stôl. 

"Sára! Do kelu robím tu bordel." Snažila som sa to vziať vidličkou nazad na tanier a nejako nenápadne utrieť. 

"Hej, tebe čo je?" Obzerala sa po miestnosti, aby jej nič neušlo.

"Nič, som hladná. Daj si aj ty, lebo ťa hneď chytí. Mám chuť na ten rezeň." Zase do mňa drgla.

"Mimaaa! Aký rezeň?! Hovorím  o Denisovi. To čo bolo? Jak ťa schytil a ...."  Čo akože chce počuť? Trochu to prekvapilo aj mňa, ale ona zase uvažuje v nejakom fantazijnom móde. Musím to zastaviť ešte v zárodku, lebo keď ju to chytí, tak dopadnem ako trapka, jak minule. Dobre poznám jej neskonalé nadšenie pre romantiku, jeden chalan na výlete na nás kukal a či nejdeme s nimi do obchodu. Ona hneď, že ma chce, pokukuje po mne a nech len sa k nemu ozvem a aký je zlatý a ja som sa po hodnej chvíli prehovárania  nechala presvedčiť, tak som sa tiež usmiala a že čo chce nakupovať. Z neho vyšlo, že potrebuje kúpiť cigi a pivo, lebo majú párty na chate vedľa a krásne babenky na neho čakajú a on ešte nemá  osemnásť, tak aby sme mu kúpili my. Cítila som sa ako idiot. 

Pri vchode bolo počuť pokriky. To prišli ďalší chalani a tasili sa s fľašami v ruke. Ochutnala som šalát.

"Ty Sára, daj si. Je dobrý." Prísne na mňa pozrela. Ach. Prekrútila som očami.

"Fakt prestaň si namýšľať. Chalan sa potešil darčeku a to je všetko. Mimochodom už má vypité a zajtra si nebude pamätať ani ako sa volá. Chcela si si to tu užívať, tak čiluj a užívaj."

"Ale.."

"A žiadne konšpirácie, vieš ako to dopadlo minule." Skočila som jej do reči so  zdvihnutým prstom.

"Ale aj ty si to môžeš užiť."

"Ja si užívam. Mám papanie, pohár vínka."

"Ale chalani! Takú príležitosť len tak nemôžeš nechať ujsť."

"Ok, ok, to príde na rad po tom papaní a víne."

"Si hrozná. Jeeej ahoooj." Začala mávať Maťovi, ktorý práve pristál na gauči a volal ju k sebe. Hneď sa k nemu rozbehla a ja som bola celkom rada, že ma nechala s mojim rezňom. Sadla som si a začala jesť.

"Čo si dávaš?"  Prikvitol Erik a obzeral sa po stole.

"Šalát a rezeň, je dobrý daj si, aby sa ti nechytilo žalúdka." Naznačila som pohľadom na pohár vína.

"Nemá čoho, nepijem, som šofér." Trochu som sa zahanbila, asi sa tu nie všetci prišli ožrať.

"No, aj tak si daj je dobrý." Erik si bral tanier a naberal si. Prisadol si ku mne.

"A čo že si šofér?" Chcela som to nejako zahovoriť.

"Ta tak vyšlo. Zopár ľudí potrebuje odviesť domov, neostávajú tu spať a ja mám auto a tiež sa musím vrátiť domov." Už sa napchával. 

"A čo, že si ty tu tak sama?"

"Jedlo." Zasmiali sme sa.

"Počkaj na tortu, to je paráda. Som ju tu viezol." Pomaly sa to tu začalo plniť ľuďmi a tak som sa spratala, nech uvoľním miesto.