𝕭𝖔𝖞 𝖋𝖗𝖔𝖒 𝖙𝖍𝖊 𝖋𝖔𝖗𝖊𝖘𝖙

Tma

Začínajú sa prázdniny a ja si môžem v kľude ľahnúť na postel bez toho, aby som sa strachovala,či nebude písomka alebo ma proste nevyskúšajú. Skoro všetci moji kamaráti idú na dovolenky ja však nie, nie preto že by som nechcela ale vedela som že toho brat už má aj tak veľa. Nechcem ho zaťažovať, viem že by so mnou určite šiel ale je to ťažké keď nemáte rodičov a jedine peniaze mame z Kai(ovej) práce a čo nam ostalo po mame, nie že by sme boli chudobný to nie, ale je to komplikované.

Rozhodla som sa že pôjdem do lesa, áno už sa stmievalo ale rada tam chodím. Zamierila som krížom cez les, poznala som to tu už, aspoň teda cestu k jazierku. Sadla som si na skály a prezerala som si pomaly tečúcu vodu, ukludňovalo ma to,toto miesto bolo obľúbené miesto mojej mamy to bol aj jeden z dôvodov, prečo som sem tak rada chodila. Stmievalo sa až kým nebola úplná tma, hľadala som mobil vo všetkých vreckách už som si začínala myslieť že som ho stratila, ale potom som si spomenula na to, že som si ho cestou zo školy vložila do tašky. Poznala som cestu naspäť ale v tme, keď nevidím ani na krok pred seba sa mi zdalo všetko rovnaké.... Aj by nie! Keď je všetko čierne. Strhla som sa a narazila som do stromu, po tom čo som začula zvuky.,, Neboj. "chytil/a ma za ruku,, pomôžem to dostať sa späť." mal tak jemné ruky no za to hlas taký že by z neho mal každý zimomriavky zároveň tak jemný a hlboký. Chcela som sa dostať domov, takže som nemala inú možnosť ako ho nasledovať. Po chvíli kráčania som zazrela v diaľke svetlo, ktoré vychádzalo z môjho domu. Chlapec ma pustil a zostal stáť, otočila som sa,, Ďalej už budeš vedieť kadiaľ máš ísť. "otočil sa na odchod,, Počkaj!" zastal,, Môžem vedieť tvoje meno? "vyzerá ako by rozmýšľal či mi ho má povedať,, Felix." usmiala som sa,, Ja som Rose. ",, Viem." toto boli jeho slová pred tým ako zmizol. Chvíľu som pozerala na miesto kde doteraz stál. Ako tak rýchlo mohol odísť?

Prišla som do domu,, Kai, si doma? "zakričala som,, Áno." odpovedal mi.

Vošla som do izby a unavená som sa hodila na postel. Aj keď som mu tvár nevidela kvôli tme ten jeho hlas si zapamätal navždy...