Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

10. Otázky

SIF

Zacítila som vánok čerstvého vzduchu. Pochvíli som si uvedomila s kadiaľ pochádza.

Už som nebola na tej divnej planéte ale na Ázgarde. Ležala som na pohodlnej posteli prikrytá mäkkučkou perinou.

Rozhliadala som sa po izbe. Nebola to moja komnata ale hosťovská izba. Vedľa seba som uvidel ďalšiu posteľ.

Ležala na nej Rosalind.

Zachránili sme ju? Žije? Čo sa stalo?

Bola som plná otázok na ktoré mi zatiaľ nikto neodpovedal.

Kde všetci sú?

Ako som si tak prezerala pokojnú, útulnú izbičku tak som pohľadom zavadila o môj trup.

Bola som poobväzovaná dlhými bielymi obväzmi. Na boku bola ešte červená škvrna.

Keď som sa snažila pohnúť tak som cítila bolesť. Preto som sa radšej nehýbala.

Odvrátila som pohľad od zranenia a znova som sa dívala na Rosalind.

Nebol to pekný pohľad. Oči mala privreté. Nehýbala sa. Ale dýchala. Žila.

A dúfala som že to tak aj ostane. Nezostávalo mi nič iné iba čakať na niekoho kto sem príde alebo na Rosalid kým sa zobudí. No nevyzerala na to že sa momentálne chystá zobudiť.

LOKI

Cestou do hlavnej sály sa ma Thór neustále vypitoval čo sa deje, keď sa ma to už opýtal po desiaty krát tak som mu odpevedal.

,,Za chvíľu sa dozvieš."

Dobre, možno to nebola odpoveď ktorú chcel počuť ale mne to nevadí. Nechcelo sa mi rozprávať celú históriu hľadania.

Možno to je trochu provokatívne ale rád ho držím v nevedomosti. Baví ma to.

Keď sme konečne došli na cieľ našej destinácie tak ma Thór iba prebodol pohľado. Obaja sme sa postavili na svoje zvyčajné miesta a ja som sa iba uškrnul.

Všetci stíchli a čakali ako zareaguje Ódyn.

Dobre prišli sme trochu neskoro. Už sa začala diskusia. No je tam toho!

Čakal som že na nás, pardón, na MŇA Ódyn nahučí.

Na svojho miláčika by nikdy nekričal.

No nenahučal... našťastie. Iba po mne hodil vražedným pohľadom.

,,Pokračuj Hogun." Obrátil na naspäť k jeho dialógu.

,,Ako som už hovoril. Veľa testovacích laboratórií. Zrejme sa snažia vyvinúť nejaké sérum. Neviem čo to bolo." Odpovedal poslušne.

,,Nemohol to byť nejaký liek?" Posnažil sa zodvihnúť nákladu Volstag.

,,Tým si niesom úplne istý. Thór opíš nám ako vyzerala miestnosť kde držali Rosalid."

Thór!? Prečo Thór!? Veď on tam pomaly ani nebol! Iba prišiel, Sif vymontovala Rosalind a on ju iba schytil a utekal! To my sme ho kryli! To my sme ju zachránili! Ale veď ja sa na to môžem vybodnúť.

,,No...najprv sme boli v prvej miestnosti. To bola obyčajná krátka na bielo omaľovaná chodba. Alebo čierna? Neboli tam svetlá veľa som nevidel. No a v tejto chodbe boli dvere do druhej miestnosti. Tam bola...ehm bola tam komora v ktorej bola uzatvorená Rosalind.” Nachvíľu sa zyslel. ,,A-a potom tam boli Kree v bielych plášťoch a mali tam všelijaké vecičky ako infúzie a sondy...no...veľa si nepamätám nebol som tam dostatočne dlho. Zato Loki zo Sif tam boli dlhšie." Vysypal zo seba Thór.

Asi polku vecí zabudol ale veď to nevadí, je hlavné že to hovoril Thór.

Prekrútil som očami.

,,Keďže Sif teraz vypovedať nemôže, hovor Loki." Vyzval ma Ódin.

Chvíľu som bol ticho a potom som s neprítomným pohľadom vyhlásil:

,,Thór zabudol dodať že v tej prvej miestnosti bolo obrovské okno. Cez toto okno sledovali Kree priebeh experimentu z čoho vyplýva že to nebol príjemný experiment. A potom v tej druhej miestnosti boli pripravené sondy z čoho zase vyplýva že najprv ich chceli Rosalind zavádzať. Kree boli prekvapení keď sme ich tam napadli. Nečakali to. Neboli na nás pripravení. Mysleli si že sú dobre krytý pred Heimdallom. Ale mali pripravený vysielač na posily ktorý neskôr aj použili." Na chvíľu som sa zamyslel a pokúsil si prehrať všetko čo tam bolo.

,,Bolo to pokusné laboratórium." Povedal som napokon.

,,Ďakujem Loki." Poďakoval sa mi Ódyn. Trochu nečakané. Väčšinou mi ostatný neďakujú.

,,Takže vyvíjajú sérum. No môže to byť aj liek." Pokračoval ďalej.

,,Možno vie niečo Rosalind." Ozval sa Vaughn.

,,A určite vie viac ako my. Len sa musí zobudiť. Ako je vlastne na tom?" Dal otázku otec.

,,Nie veľmi dobre." Odpovedal Thór.

,,Zavolajte liečiteľa ktorý bol pri nej!" Rozkázal a o chvíľu prišiel do sály, uklonil sa a povedal:

,,Som tu pane."

Konkrétne tento liečiteľ bol nižší, šedivý, starší pán v bielom plášti s roztraseným hlasom.

,,Povedz mi čo sa stalo Rosalind." Povedal mu.

,,Nuž. Jej tep je ešte stále od danej udalosti dosť rýchly. Jej telo utrpelo šok z bolesti. Bolesť bola vyvolaná látkou ktoré jej telo absolvovalo. Žiaľ látku ktorá sa momentálne nachádza v jej tele neviem určiť." Povedal pomaly. ,,Kree zrejme pomocou komory dostávajú do obete túto látku. Má šťastie že jej nezavádzali sondy alebo infúzie s touto látkou. Niesom si istý či by to zvládla." Hovoril ďalej. ,,A zobudí sa v tedy keď jej telo bude pripravené. Takže hádam pár hodín." Doplnil.

,,Ako zistíme látku ktorú má v tele?" Opýtal sa otec.

,,Žiaľ, nijako. Keby sme ju chceli z nej vybrať alebo nebodaj vziať iba vzorky, tak sa nám to nepodarí, pretože by sme mohli vážne poškodiť jej organizmus."

,,Ďakujem. Môžeš ísť." Poďakoval sa Ódin a liečiteľ sa iba uklonil a vykráčal von zo sály.

Nedávalo mi to zmysel. Prečo to Kree robia a kto bol ten pán ktorý im tam velil?

Vtedy som si na neho vzpomenul.

Mám to povedať?

Rozhodol som sa netrucovať.

,,Otec?" Začal som.

,,Hovor synu." Vyzval ma.

,,Teraz ma napadlo. Bol tam taký muž." Hovoril som pomaly a pozorne.  ,,Neviem kto to bol, ale nebol to Kree. Mal svetlú pleť. Velil im tam." Naťahoval som ďalej. Snažil som sa na neho rozpamätať. ,,Hneď ako sme prišli sa zľakol a zakričal na Kree nech ho dostanú do bezpečia." Zakončil som.

,,Ako bol oblečený?" Pýtal sa Ódyn.

Zrejme o ňom niečo vie.

,,Biely plášť a pod ním oblek." Odpovedal som tento raz rýchlo.

Otec sa zahľadel do blba. Rozmýšľal.

,,Vieš o ňom ešte niečo?” Spýtal sa nádejne ale ja som jeho nádej zničil lebo som naozaj už na nič nevspomýnal.

,,Môžte ísť aj vy." Vyhlásil napokon a išlo sa.

Stále som rozmýšľal nad tým pánkom.

Nevidel som ho už niekedy?

Každý kto ste sa dočítali až sem tak to znamená že sa vám príbeh do tadiaľto páčil a dúfam že ďalšie kapitoly sa vám budú páčiť tiež. ;)