Becky a Keitha

9.kapitola - Rybička

„Rodičia sa dnes poobede vrátia," vravela Keitha ráno celá rozradostená. Na veľkom okrúhlom stole pred ňou ležalo množstvo rôznych čajníkov a šálok s čajom, ktorých bolo taktiež niekoľko druhov. Dievčatko chrúmalo sušienky s orieškami a Becky ako-tak sedela na stoličke vedľa nej.
„Ale dokým sa vrátia," pokračovala ryšavka a to na jej tvári Becky zbadala šibalstvo, ktoré jej už bolo známe, „zájdeme na prechádzku."
Náhle vyskočila na nohy, oprášila si ruky od omrviniek a vybehla na chodbu, nechávajúc zmäteného ducha za sebou.
„A čo ten čaj?" zakričala na ňu Becky, veď tam bol predsa taký neporiadok!
„Ten necháme tu! Snáď nebudeme smädné," odvetila Keitha, potom sa objavila v chodbe. Obúvala si topánku a zároveň skackala na jednej nohe, takže pôsobila veľmi energicky a chaoticky zároveň.
„Dúfam, že sa ti tam bude páčiť, ja tam chodím takmer každý deň," vravela, keď si cez hlavu obliekala pulóver. Dva vrkoče vybrala spod oblečenia a nechala ich ležať na chrbte.
„Môžeme ísť!" vyhlásila a Becky opäť nadobudla podobu tieňa.
O chvíľu už kráčali uličkami pochmúrneho mesta, až kým sa nedostali pred malý obchodík.
„Je to tu," zašepkalo dievčatko a otvorilo dvere.
Ozvalo sa jemné zazvonenie zvončeka a Keitha aj so svojím tieňom vošla.
„Freddie! Freddie!" zvolala okamžite, rozhliadajúc sa naokolo spolu s Becky. Tieň si však prezeral obsah poličiek, zatiaľ čo ryšavka medzi nimi niekoho hľadala.
Odrazu sa v uličke zjavila strapatá hlava, uprostred tváre tenký nos, pripomínajúci špicatý zobáčik. Bledá tvár bola zdobená nepekným akné a úsmev vyplnený výraznými prednými zubami.
„Keitha!" zvolal a pribehol k nej. „Čakal som, že sem prídeš už v posledný deň školy."
„To áno, ale plány sa zmenili na poslednú chvíľu, no veď to poznáš- hľadanie zatúlaných mačiek a podobne," odvetila, potom začala kráčať smerom k zadnej časti obchodu a obaja jej kamaráti ju nasledovali. Becky sa ako obvykle skrývala, hľadiac na vysokého zamestnanca obchodu, na prvého človeka z Iného sveta, ktorého videla správať sa ku Keithe milo.
„Už zase? To si paní Keplyngová nevie dať pozor na svoje zvieratká?" sťažoval sa, načo Keitha zastala a prepichla ho pohľadom, ktorý mu takéto hundranie zakazoval.
„Pani Keplyngová je nešťastný stará paní, ktorá potrebuje moju pomoc a ja jej ju rada poskytnem," odvetila vážne až to znelo, akoby ho poučovala, potom jej tvár však zosmutnela, „však prosím- nepýtaj sa jej na to, jeden kocúr je ešte stále niekde tam vonku, bola by hrozne smutná, keby si jej to pripomenul."
„Jasné," sľúbil okamžite, prikyvujúc hlavou.
Tomu sa Becky pousmiala, bolo pôsobivé, ako to malé dieťa klamalo s úplnou prirodzenosťou.
„Ako sa dnes má?" pýtalo sa dievčatko.
„Stále sa jej točí hlava," zasmial sa brunet, potom sa však zatváril vážne, „ale myslím, že tvoj tip zaberá, už som ju videl chvíľu plávať rovno."
Nato sa dostali celkom dozadu, k veľkým akváriám s rybičkami. Všetky sklenené nádoby boli čisté, krásne vysvietené, vďaka rastlinkám pestrofarebné a vďaka rybičkám plné života.
Keitha predstúpila pred akváriá, uprene hľadiac na to, ktoré mala vo výške očí. V ňom bolo množstvo malých rybičiek, ktoré si plávali sem a tam, celkom bezstarostne. Keď sa však Becky lepšie prizrela, celkom vzadu zbadala rybičku, ktorá plávala hore a dole, krútila sa ako vrtuľa až sa zdalo, že nad sebou nemá žiadnu kontrolu.
Tieň ostal na toto zvláštne pokazené stvorenie hľadieť s istým zdesením. Keitha sa však usmiala, v jej očkách sa mihotali malé iskričky.
„Áno! Skutočne sa má už lepšie!" zvolalo radostne dievčatko a pozrelo na Freddieho. „Som taká rada, že to zabralo! Len ju tým nezabudni kŕmiť ešte najmenej týždeň."
„Vieš, vlastne mi čosi napadlo," začal a na jeho tvári sa zjavil široký úsmev, „už od začiatku školského roka si sem chodila kontrolovať našu malú Betu a napokon sa ti dokonca podarilo nájsť spôsob, ako ju vyliečiť. Tieto rybky nestoja viac než tri libry a navyše pre teba táto konkrétna veľa znamená. Rozhodol som sa teda, že ti ju dám."
„Dáš?" zopakovala a jej tvár sa rozžiarila celkom tak, ako dúfal. Bol veľmi rád, keď sa tešila, bolo to totiž také zriedkavé.
„Áno, vy dve patríte k sebe. Nemusím ti vravieť, ako sa o ňu starať- už dávno to všetko vieš."
„To áno," pritakala, chodila za ňou skutočne dlho. Potom sa otočila k Becky, ktorá na túto scénu hľadela s pocitom, že sa jednalo o dôležitý moment, i keď nevedela presne prečo.
„Počuješ, Becky? Budeme mať doma rybičku!" prihovorila sa jej a Freddie za jej chrbtom sa zamračil.
„S kým to hovoríš?" spýtal sa. Vedel, že Keitha bola trošku iná, no toto bolo aj na ňu príliš zvláštne. Dievčatko sa so širokým úsmevom na tvári otočilo opäť k nemu a naznačila, nech sa k nej skloní. Chlapec si tak kľakol na jedno koleno a Keitha mu do ucha zašepkala:
„Rozprávam sa so svojím tieňom."
„Ach, Keitha," vzdychol si pobavene, keď sa opäť postavil na obe nohy a pomaly kráčal do zadnej časti obchodu, „ty ma stále niečím prekvapíš!"
O chvíľku sa vrátil a to v rukách držal malé okrúhle akvárium s popletenou rybičkou, malú nádobku s krmivom a vrecúško, ktorého obsah Becky nepoznala.
„Nezabudni o týždeň prísť a povedať, či sa ti ju podarilo vyliečiť!" pripomenul jej pri obchode.
„Samozrejme! Ďakujem, Freddie!" zamávala mu na rozlúčku a už si začala poskakovať po chodníku, pričom ju Becky nasledovala.
„Celkom som zabudla, že s tebou nemôžem hovoriť medzi ľuďmi," zašepkalo dievčatko smerom k stenám domov, po ktorých si Becky poletovala.
„Postupne sa to naučíš, tak ako Persephona," odvetil tichý hlas, ktorý aj napriek Beckinej snahe vložiť doňho trochu citu stále znel chladne a desivo. Jej jediným šťastím bolo, že sa Keitha nebála.