Koniec zlý, všetko zlé

Deň 6

Júl 6 11:25 [Jillin byt]

Pomaly som otvorila oči. Cítila som teplé slnečné lúče na sebe. Otočila som sa na druhú stranu postele a všimla som si, že Jill v posteli nieje. Pomaly som vstala a rozhliadala som sa. Izba bola celá osvetlená slnečnými lúčmi. Záclony jemne viali v okne.

Cítila som v sebe taký zvláštny pocit... pocit kľudu. Mala som pocit akoby toto všetko čo teraz vidím bol len sen. Pošúchala som si ešte raz oči... Bola to skutočnosť.

Pomaly som vstala z postele a išla som sa pozrieť, kde je Jill. Našla som ju niečo robiť v kuchyni.

Jill si ma okamžite všimla.

„Áááá...konečne si vstala", povedala Jill natešená a s úsmevom na tvári.

„Posaď sa. Ideš práve v čas. Robím akurát raňajky", povedala Jill.

„Raňajky o pól dvanástej?", spýtala som sa ešte rozospato Jill.

„Vstala si až teraz... takže budú teraz", povedala Jill s úsmevom.

„Mohla si ma zobudiť...", povedala som jej.

„Ty si ale tak tvrdo a sladko spala, že som ťa nechala spať. Hlavne keď si hovorila, že si spala minulú noc na streche školy...", povedala Jill.

Ja som bola ticho.

Jill mi o chvíľu doniesla Omurice. Bol na tom nakreslený smajlík v srdiečku.

Keď som to uvidela, tak som sa trochu usmiala.

„Ďakujem za jedlo", povedala som a začala som jesť.

„Je to vážne dobré", pochválila som Jill.

„Vážne? To som veľmi rada, že ti chutí. Ešte som nikdy nerobila jedlo pre niekoho iného...", povedala Jill.

„Nemusíš tak rýchlo jesť. Tá omeleta ti nikam neutečie...", povedala s úsmevom Jill.

„Prepáč...pár dni som už nejedla...", povedala som ešte s plnými ústami.

„Pár dní?!", spýtala sa v šoku Jill.

„Od pondelka... ak nerátam džús...", povedala som.

„To vážne?!", spýtala sa trochu vystrašene Jill.

Ja som bola chvíľu ticho...

„Nemala som veľmi možnosť na jedenie...", povedala som potichu.

Jill si iba vzdychla a pokrútila hlavou.

„Urobím ti potom ešte, ak budeš chcieť", navrhla mi Jill.

„N-nie... nemusíš... to bude v poriadku...", povedala som.

Zároveň som sa pozrela na Jill.

„Ty nebudeš jesť?", spýtala som sa Jill.

„Ja som už jedla... Musela som si ísť ešte niečo vybaviť do práce a prišla som domov asi pred hodinou", odpovedala mi Jill.

„Vybaviť?", spýtala som sa.

„Áno... voľno na tento víkend.", odpovedala mi Jill.

„Ty pracuješ aj cez víkendy?", spýtala som sa Jill.

„Len niekedy... zrovna na tento mi to vyšlo...", odpovedala mi.

„Prečo si si teda zobrala voľno?", spýtala som sa.

„Aby som mohla byť s tebou", povedala mi a usmiala sa na mňa.