Koniec zlý, všetko zlé

Deň 2

Júl 2 07:15 [Dom rodiny Kayano]

Trhlo ma zo spánku... Mala som pocit ako keby na mňa niekto kričal. Keď som sa nejak spamätala, tak som už nikoho nepočula.

„Ach, asi sa mi to našťastie len zdalo...", povedala som si v tichosti.

Pozrela som sa na mobil a bolo 7:15. Aspoň som vstala skoršie než včera. Musím sa ísť rýchlo pripraviť. Nechcem aby to skončilo ako každé ráno...

Keď som bola už pripravená, tak som vyrazila. Pomaly som išla ku dverám a zistila som, že nikto nieje doma. Zrazu som si všimla malý lístok položený na stole. Bolo na ňom napísané „Museli sme ísť skôr do práce, ale keď prídeš zo školy, tak sa porozprávame".

V tej chvíli som stuhla. Začala som sa úplne triasť...

„Nie...nie, prosím len to nie!", kričala som so slzami v očiach.

„...Prosím nie! Keď mi naposledy nechali takýto lístok... tak... tak... Nie! Nechcem to znovu zažiť!!! ", kričala som a zároveň plakala na kolenách.

Po nejakej chvíli som sa snažila ukľudniť. Veľmi rýchlo som dýchala a nedalo sa mi prestať. Po pár minútach som sa už nejako ukľudnila.

Radšej už rýchlo pôjdem.

Rýchlym krokom som sa ponáhľala do školy. Nechcem mať väčšie problémy než mám teraz...

Júl 2 07:45 [Stredná škola Kunahama]

Keď som prišla do školy, tak som si ako obvykle nikoho nevšímala. Prezula som sa a zamierila do triedy. Keď som do nej vkročila, tak samozrejme už tam boli skoro všetci. Snažila som sa ísť nenápadne pomaly k svojej lavici, ale aj tak som si všimla ako niektorý po mne pokukujú alebo si niečo medzi sebou hovoria.

Zložila som si tašku, sadla si a pripravila si veci na danú hodinu.

„Trieda teraz vyzerá úplne rozdielne a horšie než keď som tu bola včera", hovorila som si v duchu.

Dneska máme bohužiaľ veľa hodín a veľa nečakaných testov ako som zistila.

Deň ubiehal pomaly a vôbec som sa nedokázala na nič sústrediť. Strašne som sa bála čo bude keď prídem domov...

Zazvonil zvonček na veľkú prestávku. Ostatný si začali vyberať obedy a začali jesť buď sami alebo v skupinkách. Ja som vôbec nebola hladná, aj keď som už niekoľko dní poriadne nič nejedla. A ani som radšej nechcela lebo ma bolelo brucho asi zo stresu a mala som pocit, že ak by som niečo zjedla, tak by som sa okamžite dozvracala.

Rozhodla som sa, že si aspoň kúpim nejaký ovocný džús za pár drobných. Nech ma to aspoň trochu osvieži.

Vypila som ho rovno cestou späť do triedy.