Toto je príbeh o šestnásť ročnom dievčati menom Kaede Kayano. Zachytáva jej posledných sedem dní.
Kaede je dobré dievča. Nikdy nikomu nič zlé nespravila. Aj tak sa k nej každý správa ako ku chybe, ktorú nejde odstrániť. Kaede sa to snaží zvládať, a...
Trhlo so mnou. Neviem prečo alebo z čoho. Možno už iba zo zvyku alebo zo strachu...
Snažila som sa vstať z postele, ale nechcelo sa mi. Iba som si sadla na okraj. Mala som v sebe taký divný pocit. Neviem. Akoby bolo všetko zrazu na okolo prázdne. Alebo možno inak povedané som to cítila ako keby mi bolo už všetko jedno.
Pozrela som sa na hodiny a bolo 07:45. Chvíľu som sa dívala na tie hodiny. Po chvíli som si povedala, že do školy nejdem. Aj tak načo... Nemá to žiadny zmysel aby som tam už išla.
Ľahla som si znovu do postele a premýšľala som. Čo mám vlastne teraz robiť.
Po niekoľko minútach som sa nakoniec rozhodla. Vstala som. Zobrala som si batoh, dala si doň zopár vecí a vyrazila som.
Júl 4 08:10 [Niekde v uliciach mesta]
Pomaly som kráčala po ulici. Okolo mňa chodili hore dole ľudia, študenti a ľudia prácou povinný. Nevedela som ani kam vlastne idem. Rozhodla som sa, že pôjdem niekde von z mesta, kde nieje toľko ľudí.
Po nejakej chvíli som sa ocitla pri rieke. Mesto už bolo ďaleko a ja som pomaly kráčala po chodníku pri rieke. Vedľa mňa občas prešiel niekto na bicykli alebo len obyčajný študenti mieriac do školy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zbadala som menšie schodíky, ktoré mierili dole do rieky. Sadla som si na ne a pozerala sa na rieku.
Fúkal jemný vietor do vlasov a voda sa ligotala od lúčov slnka. Bol to taký kľudný, príjemný pocit.
Z ničoho nič som sa rozhodla, že si namočím nohy do vody. Dala som si dole tenisky a ponožky a sadla som si na okraj schodov a trochu si namočila nohy. Voda bola príjemná. Pomalý prúd mi unášal nohy na stranu. Vybrala som si sluchátka a pustila si jednu z mojich obľúbených ukľudňujúcich skladieb -[Saiko Powder]-
Pozerala som sa pritom na mesto ktoré bolo za obzorom rieky. Cítila som sa v tú chvíľu taká volná.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po nejakej chvíli mi už bola trochu zima na nohy. Vytiahla som si ich a usušila. Vôbec som nevedela kam mám teraz ísť. Deň bol ešte dlhý a ja som nevedela čo mám robiť.
