Devoured

KAPITOLA VIII. - Svet

Smrť nie je zlá, čo zlé je, to umieranie je

Jiří Wolker

„Vidíš tú hviezdu? Tú jasnú, presne tam?"

„Áno... áno, vidím ju!"

„Tak tam je veľký voz. Vidíš ho?"

„Nie."

„Ale no... Spojíš ju s tými dvomi a tie potom s tou hore. Použi trochu fantázie predsa."

„Ach áno, už ho vidím! A...a... je aj malý voz?"

„Samozrejme! Ten je tam. Vidíš ho?"

„Hmmmm... Tam?"

„Presne!"

„Odkiaľ to všetko vieš?"

„Z kníh predsa! Aj ty keď vyrastieš, budeš vedieť všetko to, čo ja a ešte omnoho viac!"

„Viac? Ale ty predsa vieš všetko."

„Ale kdeže, braček. Viem len máličko."

„Sofia?"

„Áno?"

„Keď vyrastiem... Chcem byť ako ty."

„Ani náhodou!"

„Prečo?"

„Keď vyrastieš, budeš oveľa lepší ako ja. Verím v to."

„Sofia?"

„Áno?"

„Kedy vyrastiem?"

„Máš len 9 rokov... počkaj pár rokov a budeš učiť ty mňa."

„Sofia?"

„Áno?"

„Koľko je hviezd na nebi?"

„Toľko, koľko dní má rok a koľko rokov má môj strom."

„A to je koľko?"

„Hmmm... asi 12 782 324."

„Paaaaaani!"

„Nie je ti zima?"

„Trošku."

„Poďme domov, aj zajtra je deň."

„Sofia?"

„Áno?"

„Mám ťa rád."

„Aj ja teba, braček."

XXX

„Toto je dub."

„Ako to vieš?"

„Podľa listov. Vidíš ten tvar? Taký má jedine dub!"

„Ten je ale krásny!"

„Však?"

„Áno!"

„Milujem stromy, milujem les... je to tu také..."

„Magické!!!"

„Áno, magické... tiché a pokojné. Človek je v lese sám sebou."

„Sofia?"

„Áno?"

„Kým som?"

„Si mojím bratom, si budúcnosť, si mladý a plný energie. Môžeš byť kým chceš a nikto ťa nezastaví!"