you are not just ordinary girl

Koniec?

Vrátila som sa na izbu po pikniku s Taem. Už bolo fakt neskoro, no spať sa mi vôbec nechcelo, stále som myslela na to čo mi Tae dnes večer povedal. Nevedela som ho dostať z hlavy. Nakoniec som si predsa len ľahla a chytala sa spať. Zrazu mi zazvonil telefón, bola to Emma.
"Haló si tu, neruším?" opýtala sa.
"Som tu a nerušíš, čo potrebuješ?" spýtala som sa jej.
"Ja len tak, že sme sa už dlhšie nevideli a ani nepočuli a potom mi zrazu zavoláš, ale niekto to zrazu zruší."znela dosť naštvane, ale ja som nemohla za to, že sa tam Tae zrazu zjavil. "A kto to vlastne bol ten chlapec čo ma zrušil? Znel mi dosť povedome."
"To bol..." na chvíľu som mlčala a rozmýšľala či jej to mám vôbec povedať, nakoniec som jej to povedala. "Tae"
V telefóne sa ozval vreskot, horší ako na koncerte BTS.
"To bol vážne Tae? Akože z BTS?!" Emma znela nadšene.
"Áno, bol to on, ale už je tu noc a som unavená tak čo keby som sa ti ozvala, keď vstanem?" hlas mi začínal znieť čoraz slabšie.
"No dobre, ale povieš mi úplne všetko a nič nevynecháš." dodala ešte nakonci Emma.

Nastal ďalší deň, pomaly som otvorila oči a posadila sa na posteľ.
"No konečne, už som si myslel, že nevstaneš." povedal nejaký hlas.
Zľakla som sa, no potom som videla, že je to Jungkook.
"Čo tu robíš?" nechápavo som sa ho spýtala.
"Noo len tak ma napadlo, že sme nevykročili zrovna správnou nohou a Tae je do teba vážne zamilovaný, tak ma napadlo, že sa s tebou aj ja trochu zblížim, kvôli Taemu samozrejme." povedal sebaisto.
"Takže preto si prišiel o 7:30 ráno do mojej izby bez toho aby si mi to oznámil?"stále mi to nešlo do hlavy.
" Presne tak a možno"potiahol ma za ruku k sebe a nechcel ma pustiť. "by sme sa zblížili ešte viac."uškrnul sa.
" No tak to teda n... "chcela som to dopovedať, ale zrazu sa otvorili dvere do mojej izby, stál tam prekvapený Tae. Skôr než som stihla dačo povedať otočil sa a odchádzal pomaly na chodbu.
Vytrhla som sa z Jungkookovho stisku a rozbehla sa za ním.
" Tae! Tae! Stoj, vysvetlím ti to." kričala som na neho a dúfala, že sa otočí. Napokon zastal a otočil sa. Nevedela som či je skôr naštvaný alebo smutný.
"Takže ja ti tu vyznám lásku, vezmem ťa na moje obľúbené miesto a ty si v pohode začneš s Jungkookom?!"začal na mňa kričať.
" Nie, nie, tak to nie je. On ku mne ráno proste prišiel do izby, že ma chce spoznať, kvôli tebe."povedala som mu a pokúsila sa ho chytiť ta ruku, lenže on ju odtiahol.
" Čakáš, že tomu akože uverím?"znel čoraz naštvanejšie."Vieš ty čo Veronika, je koniec, nehovor na mňa a nechaj ma na pokoji."povedal otočil sa mi chrbtom a skôr než som stihla dačo povedať sa vydal na odchod. Tá veta mi stále znela v hlave. Začali sa mi tlačiť slzy do očí. Spadla som na zem a začala plakať. V tej chvíli ku mne prišiel Jungkook, objal ma a povedal :" Mrzí ma to, toto som nechcel spraviť, ale sľubujem, že to napravím."
Jeho hlas sa zrazu zmenil z cool na nežný. Nedokázala som mu nič povedať tak som ho len objala a ostala tak...