you are not just ordinary girl

Nový kamarát?

Tých niekoľko týždňov ubehlo ako voda, normálne až sama neverím, že idem do Ameriky. Už o pár dní, presnejšie 3.
Aby som moc neproskakovala, tak vám ešte musím povedať, že s tou babou s ktorou sedím si fakt celkom dosť rozumiem a aj mi vysvetlila ten "vtip" čo mi povedala keď sme sa prvýkrát videli. Ide o to, že ona úplne miluje juhokórejskú kapelu s názvom BTS a jeden z členov vkuse chodí neskoro, tak ako ja, tak ju to len tak napadlo. Lenže to ešte ani netušila, že mne názov BTS nič nehovorí.
Každopádne zistila, že BTS budú v New Yorku presne vtedy kedy aj ja a to, že budú mať rovnaký hotel ako mám ja. Bolo mi jasné že bude chcieť aby som jej doniesla autogram alebo dačo také.
*O 3 dni neskôr*
Dnes konečne odlietam do Ameriky spoločne s "neznámim", ktorého meno je nakoniec Martin a s mojim ocinom sú to veľmi dobrý kamaráti, to bol dôvod prečo ocino tak rýchlo zmenil názor.
Lietadlo odlietalo z letiska vo Viedni, takže som musela vstávať o štvrtej ráno, aby som ho stihla.
Prišli sme tam a vybavili všetky blbosti, ktoré sa na letisku robia. Ešte naposledy som objala ocina a rozlúčili sme sa.
"Dávaj na seba pozor!" zakričal popritom ako sme sa chytali nastúpiť. Otočila som sa na neho a prikývla.
Cesta bola strašne dlhá mohla trvať aspoň 10 hodín. Aspoň som si mohla pospať aby som bola svieža na zápis.
Síce sa to tak nezdá, ale vážne to ubehlo strašne rýchlo o nedlho sme stáli na pôde letiska v New Yorku. Prišlo mi to ako sen, veď predsa v New Yorku som nikdy nebola, ale vždy som strašne túžila po tom aby som sa tam raz mohla pozrieť.
Pred východom z letiska nás už čakal taxi, ktorého objednal Martin, nanešťastie mi ušiel aj s Martinom. "No super." pomyslela som si, lebo som vôbec nevedela, že čo mám robiť a kde mám ísť. Išla som si preto kúpiť mapu do najbližšieho obchodu, ktorý som našla a snažila sa nájsť cestu. Do mapy som sa zahľadela až tak moc, že som si nevšimla, že na mieste predomnou je schodík. Zakopla som. Zachytil ma nejaký chlapec s rúškom na tvári.
"Prepáčte, to bolo nechtiac." začala som sa ospravedlňovať.
"To je v poriadku, slečna..." odpovedal a nenápadne si vypýtal moje meno.
"Veronika." odpovedala som mu a usmiala sa na neho. V tom okamihu si dal z tváre dole rúško a pozrel sa mi priamo do očí. Bol asi tak o 25cm vyšší než ja,tak sa prikrčil:"Teší ma, ja som Kim Taehyung, ale asi ma skôr budeš poznať pod menom V." povedal a ďubol mi prstom po nose.
"Prepáčte, ale asi vás vôbec nepoznám, to meno mi nič nehovorí, alebo počkať," na chvíľu som ostala ticho. "Vy ste jeden z tých BTS?" spýtala som sa a až potom mi došlo, že ako blbo tá otázka znie.
"Áno som a už mi prosím nevykaj, cítim sa potom moc starí a kamaráti si predsa nevykajú." povedal a drobne sa zasmial. Kamaráti, počkať od kedy sme kamaráti? Veď ma ani nepozná a videl ma prvýkrát v živote.
"No nič my už musíme ísť, rád som ťa spoznal Veronika." povedal a vybral sa aj s jeho partiou na odchod. Až teraz mi došlo, že som sa ho mala v prvom rade spýtať ma to že kde je náš hotel.
"Tak tu si, už som sa bál, že som ťa stratil." povedal hlas za mnou, bolo jasné, že patrí Martinovi. Zatvárila som sa tak, že som vyzerala, že idem plakať.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa ustarostene.
"Nie, nič len som sa bála, že už ťa nenájdem." utrela som si slzy, ktoré mi stihli stiecť po líci a nastúpila som do taxíka spolu s Martinom.
Vo chvíli keď som otvorila dvere do mojej izby, ostala som užasnutá, nikdy v živote som takú veľkú a luxusnú izbu nevidela. Zložila som si kufor a rupsak a hneď som zavolala ocinovi, že som na hotelovej izbe a všetko je v poriadku.
Hneď potom som zavolala Emme(kamoške závislej na BTS), no nedvíhala mi. Skúsila som to ešte raz a už mi zodvihla.
"Ahoj, tak ako je v New Yorku, už si stretla niekoho zaujímavého?" vo chvíli keď sa to spýtala sa mi vybavil ten moment ktorý som zažila ani nie hodinu pred týmto rozhovorom.
"Haló, Veronika, si tu ešte?" ozvalo sa z telefónu.
"Áno som, len tom ti chcela povedať, neuveríš čo sa mi dnes stalo..."