you are not just ordinary girl

Viac než len kamarát

S Taem sme spolu išli na večeru. Veľmi som si to s ním užila a aj jedlo bolo výborné. Prišla som na to, že je úplne iný než som si ho predstavovala. Bola som ním milo prekvapená a nečakala som, že si s ním budem až tak rozumieť. Večer ubehol strašne rýchlo.

*Na ďalší deň ráno*

Zobudila som sa na to ako do mňa šťuchal Martin.
"No konečne si hore, už som sa bál, že sa nezobudíš." povedal a sadol si ku mne. Ja som sa okolo sebe rozhliadla a nechápala som ako som sa zrazu zobrala v mojej posteli. Chvíľu som si myslela, že večera s Taem bola iba sen, no napriek tomu sa sa musela spýtať :"Čo tu robím? Kde je Tae?"strašne ma začala bolieť hlava.
"O čom to hovoríš? Si vo svojej izbe a Tae vo svojej. Kde inde by mal byť? Je snáď niečo o čom neviem?" znel znepokojene.
"Nie, nie nič sa nedeje, asi sa mi len dačo snívalo a myslela som si, že je to realita. Prepáč."posadila som sa na posteľ a pomaly vstala. Strašne sa mi zatočila hlava, tak som sa radšej chytila steny vedľa mňa.
" Deje sa niečo? Si v poriadku?"vypytoval sa Martin a zo zadu ma objal.
"Všetko v poriadku, len potrebujem trochu súkromia na to, aby som sa mohla nachystať na dnešný nácvik."upokojovala som ho.
"No dobre."povedal a opustil moju izbu.

O hodinu som už bola pripravená na to ísť na nácvik. Martin zatiaľ zavolal taxík a išli sme. Hneď ako sme prišli do tej budovy začala som hľadať Taeho, aby som sa ho spýtala na to čo sa v noci stalo, no nikde nebol.
" Veronika na miesto! Švihom!" zakričal na mňa choreograf. Poslúchla som ho a šla na moje miesto. "Dnes asi máme nácvik len mi tanečníci" pomyslela som si keďže som tu nevidela nikoho z BTS. Trochu som sa o Taeho bála, dúfala som, že sa mu nič nestalo.

Po nácviku, ktorý skončil skôr, som sa vybrala na hotel, aby som sa pripravila na vystúpenie dnes večer. Hneď ako som otvorila dvere na mňa vypadla obrovská kytica s odkazom. Zobrala som si ju, vošla do izby a zatvorila dvere. Sadla som si na posteľ a začala čítať vzkaz na kytici. Bolo to od Taeho. Uľavilo sa mi, aspoň som vedela, že sa mu nič nestalo. Bolo tam napísané :"Veľmi som si tú večeru s tebou užil, dakedy musíme zopakovať, samozrejme ako kamaráti. Dúfam, že už ti je dobre a dostatočne si si oddýchla. Ešte nikdy predomnou nikto nikdy neskolaboval, tak som nevedel, že čo mám robiť. Aspoň na izbu som ťa odviedol. To je všetko, dnes večer sa vidíme. Tvoj Tae."
Ja som skolabovala? Vážne, tak preto sa cítim tak zle. Už som sa zľakla, že sa stalo dačo vážnejšie, nieže by toto nebolo dosť vážne, ale nie až tak moc.

Do koncertu zostávali ešte 4 hodiny, tak som mala dosť času na to si oddýchnuť a ešte aspoň raz si prejsť kroky aby som sa nepomýlila. Tie hodiny ubehli strašne rýchlo. Vybrala som sa pred halu, kde sme mali stretko. Všetkých nás nahrnuli do maskérne a upravili nás tak aby sme vyzerali rovnako. Obliekla som si kostým a čakala. Stále som hľadala Taeho, ale nikde nebol. Už je iba 10 minút do začiatku koncertu a mňa sa zmocnila taká tréma, že som len sedela v backstagy a snažila sa jej nejako zbaviť, lenže to nebolo také jednoduché. Ako som tak sedela niekto so ku mne prisadol a prihovoril sa mi:"Tréma, čo? To ja poznám, ale neboj bude to všetko v poriadku." bol to Tae. Otočila som sa na neho a silno ho objala :"Ani netúžiš aká rada som, že ťa vidím." povedala som mu a do očí sa mi natlačili slzy, prestala som ho objímať. Jednou rukou mi z očí utrel slzy a druhou ma silno chytil a povedal:"Ako som už povedal, všetko bude v poriadku, verím v teba." na chvíľu sa odmlčal a pokračoval:"som tu vždy s tebou to ti sľubujem."
Hneď ako dokončil túto vetu, pozrel sa mi do očí nadvihol mi bradu a dal mi pusu.
Medzitým už RM oznámil:"Za 3 minúty začíname!"
S Taem som cítila to čo pri nikom inom a dúfala som, že to tak aj dlho ostane.