you are not just ordinary girl

Deň na ktorý nezabudnem

Po skončení telefonátu s Emmou som sa ešte chcela na dačom dohodnúť s Martinom, tak som sa rozhodla, že pôjdem za ním do jeho izby, ktorá bola hneď vedľa mojej.
Otvorila som dvere od mojej izby a spravila jeden krok na chodbu. Zrazu som zazrela ako sa oproti snaží Taehyung otvoriť dvere od jeho izby. Vzlikla som, nanešťastie ma počul a otočil sa na mňa. Spravil ku mne asi 4 kroky. Spanikárila som, tak som mu zavrela dvere priamo pred nosom. Oprela som sa o ne a rozmýšľala som, že čo spravím.
"Haló Veronika si to ty?" ozvalo sa z druhej strany dverí. Otvorila som ich a zbadala tam Taehyunga, v tomto svetle bol ešte krajší ako keď som ho videla dnes na ulici.
"Áno som to ja, ako si si už asi aj všimol." pokúsila som sa o vtip, aby zabudol na to, že dom mu zavrela dvere priamo pred nosom.
"Dobre, už som sa zľakol, že si nejaká vyšinutá fanynka." povedal a ja som zatiaľ zavrela dvere.
"O to sa nemusíš báť, ja som do nedávna ani nevedela, že existuješ až kým mi to kamoška nevysvetlila." to som asi vravieť nemala.
"Kamoška nás počúva a ty nie?"
"Nedá sa povedať, že nie sem tam si pustím Idola." pokúsila som sa ho upokojiť, ale moc mi to nešlo. "Prepáč, asi by som radšej mala ísť." povedala som smutne a vybrala sa pred Martinove dvere.
Taehyung ma chytil za ruku a otočil ma ku sebe. "Som rád, že nie si ako ostatné baby, nebojíš sa so mnou rozprávať aj keď vieš, že kto som." nevedela som, že čo si to tom mám myslieť, radšej som nemyslela na nič. Z ničoho nič sa otvorili dvere od Martinovej izby a vyšiel odtiaľ. Tváril sa dosť prekvapene a zároveň natešene.
" Príma, takže už sa poznáte, som rád, že som to nemusel zariaďovať ja." uľavilo sa mu.
"O čom to hovoríš?" nechápavo som sa ho spýtala.
"Veronika, toto nie je žiaden tanečný kurz, ale nácvik, pretože budeš s Taem a ostatnými členmi tancovať na ich koncerte tu v New Yorku na ich pesničky." povedal úplne ako keby to nič nebolo. Nechápala som tomu. Čo sa to tu práve teraz stalo? Asi môžem aj byť rada, že ich až tak nepoznám, lebo keby sa toto stalo Emme tak neviem, neviem.
" Čože!?"povedali sme s Taehyungom naraz. Otočili sme sa pri tom na seba, až teraz som si všimla jeho krásne oči a nevedela som sa od nich odtrhnúť.
" Vyzerá to tak, že sa uvidíme častejšie Slečna nemotorná."povedal a zasmial sa.
" Ha ha."povedala som sarkasticky.

Po tejto vete na neho už zavolal jeho kamarát, tak sa s nami rozlúčil a vrátil sa späť do jeho izby. Martin spravil to isté. Nakoniec som ostala stáť na prostriedku chodby úplne sama. Stále mu nešlo do hlavy, že čo sa to tu práve stalo.

Nastal ďalší deň a ja a Martin sme sa vybrali priamo do tej budovi v ktorej sa mal konať nácvik. Bolo tam najmenej 100 ľudí. Nikoho som tam nepoznala tak som sa postavila bokom a len tak pozorovala, že čo robia. Vtom ma niekto chytil za ruku a potiahol ma za ním až ku dverám. Otvoril ich a prestrčil ma cez ne. Vyzeralo to tam ako v bufete, bolo tam toľko jedla, že by tam prežilo 8 ľudí aspoň 10 dní.
V miestnisti sa nachádzalo 6 chlapcov, alebo skôr chlapov. Všetci vyzerali takí dôležití a boli aj pekne upravení. Vlasy mali každý inej farby.
"Chlapci pozrite sa sem!" zakričal hlas nachádzajúci sa za mnou, bol to Taeho hlas. Všetci sa otočili priamo na mňa a začali sa usmievať.
Tae pokračoval:"Toto je tá Veronika o ktorej som vám vravel, ocenil by som kebyže ste sa ku nej chovali milo keďže je tu nová." usmial sa na mňa a chytil ma za ruku,chcela som mu ju vyvliecť, ale jeho stisk bol až moc silný. Všetci ma privítali a ponúkli ma ich jedlom.
Nácvik sa začal, všetci vedeli úplne presne kde majú stáť a čo majú robiť, iba ja nie. Choreograf ma preto postavil medzi Taeho a Jimina, aspoň myslím, že to bol Jimin. Nácvik trval asi hodinu a pol a zajtra už mal byť koncert. Všetky kroky sa mi plietli, nevedela som, že čo ide kedy.

Prišla som na hotel a na chodbe som si prechádzala kroky, keď tu zrazu vyšiel Tae na chodbu ku mne a pridal sa ku mne. Takto sme to zopakovali asi desaťkrát. Na konci desiateho pokusu ma zastavil, pozrel sa mi priamo do očí a povedal:"Počúvaj ty máš ale výdrž, ale bolo by dobre keby si si aj trochu oddýchla a zajtra sa to ešte doučila, tak ma napadlo, že či by si so mnou nešla na večeru?"
"Ehmm ja ti neviem." trošku som zaváhala.
"Len takú kamarátku, len ako dvaja kamaráti." tejto vete som neverila a vedela som, že ani on...