Crazy for This Girl

66

[Chloe]

Prehrabla som si vlasy a prešla k stolu kde sedeli Kaya a Lua. "Ahojte, vy už ste späť?" s úsmevom som sa opýtala a posadila sa oproti ním. Obe na mňa len mlčky hľadeli a napokon si len Lua povzdychla a zamračila sa na mňa. "Čo chceš Chloe?" otrávene si založila ruky na hrudi a ja som sa len sladko usmiala.

"Počula som ako Frey rozvracá vašu partu. Fakt roztomile," žmurkla som a oni sa zamračili ešte viac.

"Frey nič nerozvracá. A Jay je s ňou fakt šťastný už sa s tým zmier!" pokrutila hlavou Kaya a ja som sa rozosmiala.

"Nič neniči? Naozaj? Tak ako to že si neuživate dovolenku? Ale sedite tu obe zničene z rozchodu...zatial čo Mathew a Avalon niekde jebú a Frey si viac a viac obmotáva Jaydena okolo prsta," nadvihla som obočie. Kaya sa na mna len zostala mračiť, aj Lua až po chvili prehovorila.

"Sme skôr doma kvôli Ashtonovi. Ktorému si očividne nakazala nech ma podvedie s Freyou a nech rozvrati Kayu a Mattyho. Prečo tak nenávidíš ked sme štastný Chloe? S Freyou bolo všetko super. Jay je s ňou šťastný, skutočne šťastný a vie že ona ho len tak nezačne podvádzať a intrigovat. Freya je totiž dobry človek! A to či s ním chodí alebo nie nema žiadny vplyv na nás ostatných," postavila sa a naštvane odkráčala. Kaya však zostala sedieť a hľadela na mňa, jej oči plné zvedavosti.

"Čo vieš o Mattym a Avalon?" zašeptala a ja som sa len sladko usmiala. Keby len vieš Kaya...

[Jayden]

Usmial som sa do objektivu na snáď už miliontej fotke za toto dopoludnie. Síce som tam vyzeral zničene a unavene, Frey tam vyzerala nádherne. Slnko presvitalo cez jej zlatisté vlasy a vytvaralo niečo ako svätožiaru okolo jej hlavy. Vyzerala ako anjel. To stačilo k tomu aby ta fotka bola dokonalá.

"Som strašne unavená, poďme si nachvíľu sadnúť," vydýchla Frey a za ruku ma zatiahla k prvej voľnej lavičke čo zbadala. Len som sa zasmial a obmotal okolo nej ruku. Vtisol som jej krátky bozk na spánok, na čom sa ona iba pousmiala a oprela sa o mňa.

Bol to tak krasny a perfektny moment pokoja, jasne že ho niečo muselo zničiť.
Zvonenie jej telefonu sme začuli aj cez hluk mesta a ona sa len s povzdychom odtiahla a zložila si batoh aby v nom našla telefon. A ja už som čakal že naozaj možeme byt nachvilu spolu bez toho aby nas niekto otravoval.

"Ahoj Rebeka, ako sa máte?" ozvala sa s úsmevom a ja som len presunul ruku na jej bok priťahujú c si ju bližšie.

"Čože?" vydýchla, jej telo náhle strnulo na čo som sa na ňu len starostlivo zamračil.

"Je všetko v poriadku." zašeptal som a ona na mňa otočila tvár, slzy v jej očiach očividné.
"Prideme ako najskôr sa bude dať," hlesla a ruka s telefonom jej spadla do lona.

"Láska, čo sa deje?" stiahol som si ju do náručia a už som len zahliadol slzy stekajúce po jej licach.

"Ocko je v nemocnici. Postrelili ho," vydychla a zahrabala sa hlbšie do mojho objatia, máčajúc mi tričko slzami. A zrazu sa cítim v piči, lebo sakra fakt netušim ako utešovat ľudí. Čo jej povedať?

"Poďme, ihneď vyrazíme," zdvihol som ju spolu so sebou z lavičky a ona len prikývla.

Kým Frey balila veci prešiel som k vedľajšej chatke, pre istotu som zaklopal. "Poď dnu!" ozval sa Avin hlas a ja som teda vošiel.

Ava bola na nohách iba v plakách a Matty jej so smiechom bozkaval rameno. Až tu som uvidel aký sú spolu štastní. Lebo toto je presne niečo ako ja a Frey, viem si nás úplne predstaviť v tejto pozícii. Čo som si ale nevedel predstaviť bola Kaya v tejto pozícii s Mattym. Oni dvaja proste tieto veci nerobili. Bože Jayden to teraz nie je podstatne!

"Ideme späť, Frey otec je v nemocnici, ak chcete zostante a pridite neskôr mi aj tak pôjdeme rovno tam," vydýchol som a oni sa obaja hneď zamračili.

"Bože, čo sa stalo? Ako to Frey berie?" opýtala sa hneď Ava a ja som si len otrávene povzdychol.

"Postrelili ho. A ako to asi berie bože. My musíme ísť, tak teda zatiaľ. Užite si to tu," zamračil som sa a vyšiel von. Vbehol som do našej chatky a Frey práve zatvarala posledný kufor.

"Poďme," vydýchla utierajuc si slzy a ja som hneď zobral tašky a zamieril von.

Ava a Mat nas čakali pri našom aute, obaja hneď Freyu objali. Ava jej niečo hovorila a ona sa hneď usmiala a prikývla. Potom sme nahodili tašky do auta a len som im kývol a prudko vyštartoval. Frey hľadela von oknom, ani na mňa nepozrela. Chcel som ju chytiť za ruku ale mala ich prekrižene cez hruď a nechcel som ju otravovať. S povzdychom som pustil hudbu a len sa oprel do sedačky. Toto bude dlhá cesta.

[Freya]

Neviem ako dlho trvala cesta niekde popri mihotajucich sa obrazoch a tichom plači som zaspala a keď som sa zobudila vchádzali sme do Rye. Jayden hľadel uprene pred seba, jeho obočie nakrčene pery pevne zomknute.

"Nemocnica je doprava a potom druhá odbočka,"prehovorila som prvý krat za celú cestu.Nič nepovedal len prudko zatočil do zákruty.

Ked sme zastavili pred nemocnicou ani som naňho nečakala proste som vystúpila z auta a bežala dnu.Len čo som zbadala Rebeku rozbehla som sa k nej a vrutila sa do jej náručia.

"Operujú ho."hlesla ticho a ja som sa konečne plno rozplakala.

[Jayden]

Chvíľu som sedel v aute a hľadel pred seba. Sakra mal by som ísť za ňou. Ale ako jej pomôcť? Čo jej povedať? Sakra som taký .. bezradný. Ani som si neuvedomil, že mi zvonil telefon. Úplne mimo som ho zdvihol dokázal ma prebudiť až známy hlas.

"Chýbaš mi Jay"