Capture your heart

18.kapitola

Hneď ako som sa pozviechala na nohy, vrazila som späť do bytu, vyzula sa a sadla som si na posteľ. Clare s Timom sa rozprávali v kuchyni, zjavne robili večeru.

Úplne som zabudla, že som chcela vypadnúť.

Celý čas som uprene pozerala na obrazovku, až kým som konečne neodpísala.

Me, 18:44

no.

Ben, 18:45

Please.

Me, 18:45

NO.

Ben, 18:47

I'm just asking to talk to you, as a human being..

Me, 18:50

Please, Ben we broke up a long time ago. What do you want? NOW?

Ben, 19:00

talk. i want to talk, just like i said. i need to tell you something. won't be long, five mins, i promise.

Me, 19:03

just.. no, i dont want to..

Obhrýzala som si nechty. Vedela som, že sa chcem rozprávať, vedela som, že sa musíme porozprávať. Ale niečo mi nedovolilo napísať to, čo som chcela.

Ben, 19:07
PLEASE Emily, one little talk, you will never ever see me again.

Me, 19:07
Ur right, i won't. Bye, Ben.

Neodpísal. Znamená to, že sa vzdal a zobral ma vážne, alebo opak?
A pre ktorú možnosť vlastne dúfam?

Oh, tak jednoducho by to nešlo.

Ben, 19:55
We're not done.

Ah, už som sa zľakla, že by to s ním išlo jednoducho.

Čo si o sebe myslí? Rozpráva so mnou, ako keby som bola nejaká jeho vec. Alebo by som mu niečo spravila.

Zhasla som svetlo a bez ohľadu na to, koľko je hodín som sa zložila do postele. Na dnes toho bolo akurát tak dosť.

***
Zobudila som sa na drnčanie zvončeka. Uvedomila som si, že zvoní už pekných pár minút, len som ho predtým nevnímala.
"Clare.." zamrmlala som do vankúša.
"Clare." povedala som hlasnejšie, keď sa nič neozvalo. Rozlepila som oči a pozrela do stropu.
"CLARE!" zvrieskla som.
Stále nič. Pozrela som vedľa seba, ale Clare tam nebola.
Aha.
"Tiiim." zavyla som.
"Haaa?" začula som odvedľa.
Zvonček stále neúnavne zvonil a ozvalo sa aj klopanie.
"Choď taam." zatiahla som znova a snažila som sa prehlušiť zvonček.
Nepočula som, čo odpovedal, ale pravdepodobne to bola záporná odpoveď.

Odfrkla som si a pretrela som si oči, že tam pôjdem, ale to už som počula Tima vyjsť z druhej izby. V strede klopania násilne otvoril dvere. Pozorne som počúvala, čo sa tam deje, ale počula som Tima, druhý hlas bol príliš tichý.
"Čo tu robíš?" spýtal sa Tim prekvapene a nahnevane zároveň.
"Prečo?" spýtal sa znovu, keď neznámy človek odpovedal. Natiahla som na seba tepláky s mikinou (pretože už zase ma mrazilo, samozrejme).
"Mal by si odísť." Počula som Tima hovoriť. Druhý človek ho silou mocou presviedčal o opaku.
"Vypadni." začal sa Tim hnevať.
Bol pre mňa akurát čas zakročiť. Prišla som ku dverám. Stál v nich kupodivu Ryan, smrteľne bledý a vystrašený.
"Počkaj, Tim." odsunula som ho a podišla som k Ryanovi.
"Čo si chcel?" spýtala som sa ho a Tima som v podstate odsekla z obrazu. Začal chytať paru, a to dosť vážne.
"Nie je tu Clare?" spýtal sa v rýchlosti, treštiac na mňa oči.
"Nie, len teraz som sa zobudila, niekam išla. Prečo?"
"Chcel...chcel som sa s ňou porozprávať. Prídem teda neskôr." otočil sa na päte so sklonenou hlavou. Vyšla som na chodbu za ním a zavrela som za sebou dvere.
"O čom si sa chcel porozprávať?"
Vzdychol si a hľadal niečo v mobile.
"Rozišla sa so mnou. Cez telefón. Cez správu." stál mi otočený chrbtom.
Toto som nečakala. Myslela som, že mu to povie osobne.
"To je mi ľúto. Myslím, že urobila chybu, najprv ste sa mali porozprávať." stála som pre dverami.
"To je jedno. Rád som ťa videl, ale už musím ísť, Emily."
Rozlúčila som sa s ním a zamyslene som vošla do bytu. Uvidela som Tima, opretého o kuchynský stôl. Zamračila som sa.
"Čo to malo znamenať? Prečo si bol taký hnusný?!"
Mykol plecom a pozeral do zeme.
"Tim.."
Začala som, ale nevedela som pokračovať. Mávla som rukou a odišla som do svojej izby. Moje myšlienky sa o chvíľku prestali točiť okolo tej dvojice, čo mám v byte a okolo Ryana, a plynulo prešli k Benovi. Čo mám s ním robiť? Nenechá to len tak.
To je jedno, vyriešim to neskôr.
Vzdychla som si.
Tim vošiel do izby a jemne zaklopal.
"Môžem?"
"Mmm."
Vošiel, ale nepozrel sa na mňa. Oprel sa o okno, čelom do izby.
"Prepáč. Je mi ľúto, že som sa tak k nemu správal. Praskli mi nervy, keď som si na ňu spomenul." smutne sa usmial.
"To je v pohode, Tim, ale ja nie som správna osoba, ktorej sa ospravedlňovať." uprela som na neho zrak. Otočil sa, a vyzeral von oknom.
"Ja len že-"
Zasekol sa. Odhrnul záclonu a zostal stáť s otvorenými ústami.
"To dnešok bude celý prebiehať takto, o vás dvoch a vašich chalanoch?" zamrmlal si popod nos.
"Čože?" spýtala som sa, mračiac sa nad tou vetou.
"Niekto ťa čaká vonku, Em."
Vystrelila som z postele a odsunula som Tima od okna. Vonku nestál nikto iný ako Ben, samozrejme.
"To si snáď zo mňa robí žarty." prešla som si rukou po tvári. Ben držal v ruke mobil a zúrivo niečo písal. Mobil mi zabzučal ako Ben oznámil, že stojí pred dverami.
Čo je mňa po tom, že ty stojíš pred dverami.
"Som doma, spachtoši!"
S Timom sme sa naraz strhli. Clare vošla do izby a my sme na ňu len nemo hľadeli.
"Čo je? Stalo sa niečo?"
"Kade si prišla?" zamračila som sa na ňu. Ako to, že sme ju nevideli z okna?
"Zadným vchodom, prečo?"
Tim mávol rukou smerom k oknu. Obaja sme sa uhli a Clare odhrnula záves. Prekvapene na mňa pozrela.
"Čo tu TEN robí?"
Beznádejne som pokrútila hlavou.
"Tim, ospravedlníš nás?" usmiala sa naňho Clare. Stále som nechápala tú jej výbornú náladu. Čo nevidí čo sa tu deje?
Bezpečne sa vzdialil a Clare zavrela dvere. Zamyslene som na ňu hľadela.
"Teraz naozaj Emily, čo tu robí?
Mykla som plecami. Mobil znovu zabzučal, Ben si sadol na lavičku.
"Chce druhú šancu, že?"
Prikývla som.
Clare zvesila plecia a privrela oči.
"Em, urob mi láskavosť a choď za ním."
Prekvapene som na ňu pozrela.
"Mala by si za ním ísť. Je zbytočné aby ste sa trápili jeden pre druhého, keď dobre viete, že sa milujete."
Nič som neodpovedala.
"Neklam sama seba. Dobre vieš, že ho ľúbiš, a on sa vrátil, čo by si ešte chcela?"
"Clare, on sa so mnou rozišiel, pretože... no, pre nič." Prehovorila som konečne.
"Rozišiel sa s tebou, pretože si myslel, že je to s tebou márne, a to ho bolelo najviac."
"Áno, pretože presne tak som vyzerala, keď som za ním bežala do metra ako taký idiot, a pred všetkými ho ako taká hysterka objala."
"Nerád ruší svoje rozhodnutia. Je to brit, Em. A myslím, že je to to najlepšie, čo živote môžeš dostať. Ben je hotový sen!" Podišla ku mne.
Vyzrela som oknom. Sedel na lavičke a hlavu mal v rukách.
"Netráp ho." zašepkala Clare.
"Choď, a daj mu druhú šancu." dodala.
Otočila som sa k nej.
"Ja neviem." vzdychla som si.
"Emily, skús to. Uvidíš, bude to tá najlepšia rada, akú som kedy zo seba vydolovala."
Rozosmiala som sa a objala som ju.
"No, a teraz bež!" postrčila ma.
Rýchlo som zbehla po schodoch a otvorila som dvere.
Bol tam, presne ako so si ho pamätala, len s miernym dvojdňovým strniskom. Nemusím sa skrývať sama pred sebou. Viem, že s ním chcem byť, a že nám mám dať druhú šancu.
Otázka je, ako.