Capture your heart

14. kapitola

Ben vošiel do dverí a stratil sa mi z dohľadu. Slzy sa mi rozutekali po tvári. Spustila som sa dole, no Tim ma zachytil a zdvihol. Pridržiaval ma.
Neprítomne som pozerala do zeme. 
"Si v poriadku?" spýtal sa Tim.
Ďalej som hľadela do zeme.
"Ani sa.. neotočil.." zašepkala som.
"Možno ťa len nepočul."
"Iste." vytrhla som sa mu z rúk a rozbehla som sa tam, kde som predtým videla Bena a plnou silou som vyrazila dvere. Zbehla som po schodoch a ocitla som sa na nástupišti.
Stál tam, presne ako som si ho pamätala.
Mal na sebe mikinu, na nej sako. Po prvýkrát som ho videla v teniskách.
Vlasy už nemal bláznivo strapaté a nastajlované, len voľne padnuté do očí. Zo šedých džínsov práve vytiahol mobil. Niečo na ňom ťukal.
Stála som ako prikovaná k zemi.
Vtom sa stalo niečo čo ma vytrhlo zo všetkých myšlienok.
Mobil mi zavibroval vo vrecku na mikine.
Vytiahla som ho.

Ben <3, 10:42
I know where youre standing. I could hear u, and i can c u. but please dont make it harder for me.

Ako som si zahryzla do pery, pocítila som na jazyku kovovú pachuť krvi.

Ani sa na mňa nepozrie.
Tak teda dobre.
Len jedna vec.

Cez mostík som len rýchlo preskočila a schytila som Bena. Tuho som ho objala a v nose som pocítila opäť moju obľúbenú vôňu, až na to, že teraz na tom bolo niečo iné. Tá vôňa už totižto nepatrí mne.
Ben ani nepohol rukami. No z jeho hlasu keď zašepkal, som mohla počuť všetko. Tie skrývané slzy v očiach skrytých pod ofinou.
"Prepáč."
Nepúšťala som ho. Vedela som, že už ho nikdy neuvidím. Končí sa tá najdôležitejšia etapa môjho života. Vedela som, že odchádza a ja nemám ani páru kde. 
"Musím ísť." smrkol a odtiahol sa odo mňa. Ani na mňa nepozrel. Proste odišiel a ja som tam zostala stáť.
Stála som tam a pozerala za ním do diaľky.
"Em?"
Strhla som sa od ľaku.
"Choď preč." kývla som na Tima. Utrela som si oči a zrýchleným krokom som vybehla naspäť na ulicu.
Prehodila som si kapucňu cez hlavu a rozbehla som sa domov. Zabehla som si pekných pár kilometrov, no za dvadsať minút som bola doma.
Zhodila som všetko zo seba a vliezla som do sprchy. Pustila som na seba prúd horúcej vody a chvíľu som len tak zostala stáť, cítiac kvapky na mojom tele. 

Keď som vyšla zo sprchy, takmer ma hodilo o zem od ľaku.
"TIM!"
skríkla som. Aspoňže nejdem v uteráku, ale oblečená.
"Prepáč, nevedel som, že si v sprche. Si v poriadku?"
Spýtal sa, no videla som, že v skutočnosti je mu to jedno.
Letmo som prikývla a sadla som si k počítaču.
"Nevieš kedy príde Clare?" prešiel si rukou po zátylku. Vzdychla som si.
"Nemám tušenia. Ale asi zajtra."
"Fajn. Budem u seba, keď budeš niečo potrebovať."
"..jasné." zamrmlala som, no už som aktívne mlátila klávesnicu. Vidím to tak, že tá kniha bude dokončená do týždňa.

***
"Kedy to má vyjsť? Ako sa to bude volať? O čom to je? Kedy si to stihla? Bude to dobré?"
"Clare, prosím ťa."
"Bude nová kniha?" Nakukol Tim do izby. Prevalila som očami.
"Dajte mi pokoj, dokázala som ju napísať za dva týždne, chcem teraz aspoň mesiac hibernovať." Zvalila som sa naspäť do postele.
"No dobre, necháme sa prekvapiť." žmurkol Tim na Clare. Tá sa len hanblivo naspäť stiahla a ja som sa rozosmiala.
"Hej, čo je tu vtipné?" zamračil sa, prešiel až ku mne  a začal ma štekliť. Zvíjala som sa na posteli od smiechu. Takto hlasno som sa snáď v živote nesmiala.
Pridala sa k nemu aj Clare a ja som už plakala od smiechu.
"Nie, prosím!"
"To máš za to tajnostkárstvo!"
"Dosť, prosíím!" zvíjala som sa na posteli chrániac sa pred ich rukami.
Tim sa na mňa zvalil a ja som zaskučala. Clare sa samozrejme zvalila ešte na neho. Vštci sme sa rozosmiali.
"Mám vás rada." usmiala som sa, aj keď ma nemohli vidieť.
"Aj my teba." zvýskli obaja.
"My snáď nie sme normálni." zasmiala sa Clare.
"No dovoľ, neurážaj ma. Ty si si myslela, že som normálny?" vyčítavo povedal Tim.
Všetci sme sa rozrehotali.
"Nie Tim, neboj sa, nikto si to nemyslel." zahlásila som.
Prevalila som sa na posteli a všetci sme popadali na zem.
"Au!"
"Em!"
"Ups."
Chvíľu sme pozerali do stropu a rozmýšľali.
"Som hladný. Kto je na rade s varením?"
"TY!" skríkli sme obe s Clare.
"Ale nie." zakvílil.
Zdvihol sa zo zeme a prehrabol si blond vlasy. Zamračil obočie nad modrými očami a vyceril dokonale biele zuby. Usmiala som sa naňho.
"Takže čo bude na obed?"
"Špagety."
"Ale nie, už zase?!" zakvílila Clare.
"Palacinky nevieš?" spýtala som sa ho.
"Áno palacinky!" vystrelila Clareina päsť do vzduchu.
"No dobre.." súhlasil Tim, ale nie moc nadšene. Zažmúrila som naňho zospodu.
"Vieš ich vôbec robiť?" 
"No jo." zamyslel sa a omylom to povedal v češtine.
Zamračila som sa, ale keď odišiel, otočila som sa ku Clare. Jej ryšavé vlasy ma šteklili na tvári. Tak veľmi ich jej závidím.
"Si v poriadku?" zmazala úsmev z tváre. Už sme sa nemuseli pred Timom pretvarovať.
"Jasné, že som."
"Neklam." zamračila sa.
"Neklamem." pozrela som na svoje bosé nohy.
"Emily..."
"Čo je?!" skríkla som.
Clare na mňa pozerala s doširoka otvorenými očami.
"Prepáč.." zamrmlala som.
"Ja len, nemusíte sa to všetci stále pýtať. Už som v poriadku. Bol to idiot."
V hlave som si odfrkla. To teraz klamem samej sebe, alebo čo?
"Samozrejme, že nie si v poriadku, Em."
Unavene som zdvihla obočie.
"Smeješ sa až moc." pozrela za mňa.
"Čože?" nechápala som.
"Smeješ sa až príliš."
"Takže už sa nemôžem ani smiať?"
Clare si vzdychla.
"Nechaj to tak. Z toho sa dostaneš."
"Mhm." zamrmlala som, no v skutočnosti som si len vzdychla.
Keby len..

"Necítiš niečo?" pozrela na mňa Clare spoza mobilu.
Prekrútila som očami.
"Tim." vzdychla som si.
Prebehla som do kuchyne.
"Čo to tu zase vystrájaš?" 
Na dvoch panviciach boli palacinky a Tim sa ich snažil obe odlepiť. No podľa toho ako sa tváril, moc sa mu to nedarilo.
Schytila som prvé čo som videla a nadvihla som panvicu od ohňa. Šikovne som plesla palacinku na tanier. Bola trošku prismažená, ale nebolo to také strašné.
"Ukáž, daj mi to." zobrala som mu panvicu z ruky a urobila som to znova.
"Hej, nepotreboval som pomoc."
Nadvihla som obočie.
"Ale nehovor."
"No, možno trošku."
Plesla som mu po čele.
"Trúba.."
"Už je to hotové."
"Aspoňže tak."
Vytiahla som taniere a príbory a prestrela som na stôl.
"Clare!" zakričala som do izby.

Prišla, neustále majúc oči na displeji.
"Clare! Nemôžeš vydržať tých pár hodín? Veď sa s ním uvidíš."
Zdalo sa mi to, alebo keď som to povedala, Tim nenápadne sklopil oči?
"Ale.."
"Žiadne telefóny pri stole!" zahlásila som a vzala jej ho z ruky.

***
Sedela som na posteli. Neprítomne som hľadela na svoj pracovný stôl, kopu listov o knihe a papierov. Vtom som si všimla zavesenú ružu na stole.
Nemožné..
Ako to, že som ju tam nechala?
Suší sa tam už takmer pol roka.
Skrivilo mi úsmev na tvári.
"Emily?" zaznelo z vedľajšej izby.
Zadívala som sa na ružu.
"Em!"
Zdvihla som sa z postele a odopla som ju.
"EM!"
"Už idem." zamrmlala som.

Privoňala som k ruži. Stále voňala ako on.
Prišla som ku košu.
"Tak ideš?" znova na mňa Tim zakričal.
Zakrútila som ňou v rukách. 
Otvorila som kôš.
"Stačilo." zašepkala som.
Zlomila som ju napoly a sledovala som obe časti dopadnúť do koša. Uškrnula som sa.
Stačilo.