Capture your heart

16. kapitola

Prešlo ďalších pár mesiacov, a odhliadnuc od toho, ako bola moja kniha všade, a pri mne sa občas zastavili nejaké divné indivíduá, či to ja som napísala tú knihu, a že sa podobám na autorku, Clare trávila čoraz viac času s Ryanom, a ja s Timom. Trávila som s ním dokonca toľko času, že som sa až začala obávať o náš vzťah. Niečo by sa mohlo naozaj pokaziť. Okrem toho Tim začínal byť naozaj depresívny a ja som  nevedela pochopiť prečo. Nemôžem uveriť, že som bola taká slepá.
"Vstáávaj!" Zakričala som Timovi do ucha a drgla som do neho.
"Mmmm." zakňučal a prevrátil sa na bok.
"Heej!"
Znova sa prevrátil a prikryl sa perinou.
"Tim! Už je takmer obed."
No, dobre, nebola som tak celkom úprimná.
"Meškáš do práce." zahlásila som.
Tim v momente vyskočil z postele a mrkol na hodiny na mobile.
"Žartuješ? Zaspal som o dve hodiny!"
Uchechtla som sa. Vymyslela som to priam úžasne.
Začal si vyzliekať tričko a skontroloval ešte aj náramkové hodinky, ako si ich nasadzoval.
"Ako to, že som sa nezobudil na budík?" mrmlal si sám pre seba v rodnom jazyku.
Odišla som preč, nech sa môže prezliecť. O chvíľu vybehol a zavrel sa do kúpeľne. Za dve minúty vyšiel s vydrhnutými zubami a nagélovanými vlasmi dokonale upravený. No, páni. Prečo to takto nerobí každý deň? Oprela som sa o stenu so šálkou čaju v ruke a uchlipla som si z neho. Čakala som, kým vypadne.
"Musím, pá!" objal ma a zmizol.
Škodoradostne som sa usmiala. Koľko mu to bude trvať? Kým príde k veži? Alebo mu to dôjde, keď bude všetko ešte pozatvárané?
Tim nedal na seba dlho čakať.
O desať minút mi zazvonil mobil na stole. Vstala som a  s úškrnom som ho zdvihla.
"Áno, Timmy?"
"Nájdem si ťa a vyšteklím ťa. Sľubujem." vhlásil vážne.
Rozosmiala som sa.
"Ako si mi to mohla urobiť? Si ku mne hnusná, mám ešte hodinu! Rozumieš? Ešte som mohol spať!"
Zadúšala som sa smiechom.
"Toto ti vrátim."
"Ale-"
Zložil ma. Smiala som sa ďalej. Toto mi vyšlo.

***Another day
"Dobré ráno!" Počula som niekoho vtrhnúť do izby.
Tim. Vstal skôr. Ako to že vstal skôr? Nikdy nevstáva skôr.
Niečo má v pláne.
Ni-
V momente ma oblial chlad a šok, ako na mňa dopadla sprcha ľadovej vody. Zvýskla som.
"TIM!"
Vyskočila som z postele. Tim sa na mne rehotal s vedrom v ruke.
"Toto si vypiješ." zahučala som naštvane po slovensky a skôr než stihol utiecť, rozbehla som sa a vyskočila som mu na chrbát, až sa striasol od chladu na tričku. Rukami som mu zakryla oči.
"To máš za tie hodiny!" zakričal, hoci mu bolo jasné, že by som ho počula, aj keby šepkal.
"Takže sme si kvit?"  odkryla som mu oči a pozrela naňho.
"Ani zďaleka."
"Fajn." rozosmiali sme sa.

***
Mohlo mi to dojsť skôr. Naozaj. 
Lenže ja sa nevyznám sama v sebe. 
Tak nejak..  Ja a Tim. Teda.. len Tim. Tim.
Asi..

Asi som sa do neho zamilovala.
No dobre, bola to dosť detinská veta.
Ale ako žart to bolo dobré, nie?
Ja a Tim? Heh, nie..

***

"Em?"
"Hm?"
"Môžeš sem na chvíľu prísť?"
"Mhmmm..." vstala som od počítača a prešla za ním do izby. Rozvalila som sa vedľa neho na posteľ.
"Čo je?"
Tim bol ticho a hľadel do steny ako v tranze.
"Tim?"
Stále nič.
"Tim!"
Strčila som doňho.
Striasol sa a pozrel na mňa tým istým neprítomným pohľadom. Oči mal červené, ako keby práve plakal.
"Čo sa deje?!" dožadovala som sa odpovede.
"Clare.. už to nezvládam... Nemôžem sa na ňu proste len pozerať ako je dokonale šťastná s Ryanom.. vôbec sa so mnou nebaví.. ignoruje ma.."
To bol ten moment, kedy mi to všetko došlo. 
Tim je odzačiatku zamilovaný do Clare. To je to, prečo sa prisťahoval. To bol celý jeho cieľ.
Takže som len zastávka na ceste? Som jeho mostík ku Clare? Alebo ma naozaj potrebuje? Čomu môžem teraz veriť?
Celý jeho zámer celý čas smeroval ku Clare a ja som len niekto, kto mu zavadzal v ceste.
Niečo sa vo mne zlomilo. Niečo čoho som sa tak bála sa stalo. Ja som mala Tima naozaj rada.. možno, že aj viac než rada..
A on ma sprosto využil.
Lenže keby ma využil, nechcel by teraz odo mňa podporu.
Alebo áno?
Nie, určite nie. Tim taký nie je.
Zrazu sa vo mne začala prebúdzať stará nenávisť ku Timovi. Ako to, že sa pocity vo mne menia tak rýchlo?
Bolo to celé len zástierka, pretože som sa chcela dostať cez Bena?
Nájsť si nového "frajera"?
Naozaj som taká povrchná?
Alebo mi tu niečo uniká?

Späť k Timovi. Potrebuje moju pomoc. Aj keď si ju možno nezaslúži, aj keď mu možno neviem pomôcť. On pomohol mne. Možno neúprimne, možno áno. Ale viem, že niekoho potrebuje a ja ho tu nenechám sa samého len tak mučiť.
"Tim, myslím, že Clare ti za to nestojí." povedala som. Áno, bolo mi jasné, že to je úplne mimo, a navyše zrádzam svoju najlepšiu kamarátku a spolubývajúcu.
"Máš na niekoho, kto ťa bude naozaj milovať a čakal na teba celý život. Myslím si, že Clare nie je tá pravá."
Objala som ho a on sa zlomil v slzách.
"Celý svoj život čakám na Clare." vzlykol.
"Ja viem.. ja viem.." tíšila som ho.
"Len si myslím, že ona nie je tá pravá.. A ty to dobre vieš."
"Čo mám robiť, Em? Kde mám niekoho nájsť? Myslíš, že by sa niekto zamiloval do niekoho, ako som ja? Prečo..kto by bol taký slepý a hlúpy.." Odtisol sa odo mňa a pozrel do zeme.
Túto situáciu som dobre poznala. Ešte pred rokom som to bola ja, kto mal tieto myšlienky. Potom som si myslela, že sú chybné..
No v skutočnosti.. teraz som sama nevedela.
Verím tomu? Že aj na mňa čaká niekto špeciálny?
A že to nie je len niekto taký ako bol Ben?
Niekto lepší, kto ma bude milovať cez všetko?

Samozrejme že áno.
Bez nádeje by nebol svet, no nie?

"Tim, už teraz ťa niekto miluje .. ani to netušíš.. A samozrejme, že na niekoho takého ako si ty, už dávno niekto čaká. Na teba by všetky dievčatá stáli rad." usmiala som sa povzbudivo.
Vzápätí ma Tim chytil za ruku a zdvihol ku mne zúfalé oči.
"Stála by si v ňom aj ty?"