Takto to malo byť

Prológ

Pozeráte americké teenagerské komédie a seriály a  pomyslíte si, že sú vymyslené, že to takto u nás nefunguje. Predsa nemôže! Len si zoberte, jedna krásna baba, čo ju všetci žerú? Väčšinou zazobaní rodičia, aby samozrejme mala na tie značkové veci. Všetci sú do nej a obdivujú ju? Predsa každý má iný vkus, či už dievčatá, alebo chalani a každému sa páči niečo iné. Niekomu veľké prsia, inému fajny zadok. Niekomu elegantné baby, inému baby v mikinách  XXL. Keď sa pozriete po ulici, je to pestré. A pekných dievčat je u nás veľa.  A chalani? Prečo by mal byť nejaký playboy a prečo by ho mali všetky žrať? 

Alebo také intrigy a ohováranie, čo všetci vezmú ako realitu. Veď máme aj vlastný rozum a oči, nie? Nebudeme predsa závislí len na tom, čo niekto povedal.  Alebo, že vyspať sa s niekým je také ľahké ako podanie ruky a ešte sme všetci kamaráti. To sa mi zdá najsmiešnejšie. A čo zásady slušného správania? Znie to akoby hovorila stará pani, viem. Podľa mňa to nie je  také ľahké. Čo potom? Tváriť sa, že sa nič nestalo? Pri sexe predsa človek odkrýva nie len telo, ale aj dušu. Nie je to len zopár brušákov, ako v posilňovni. Veď nie sme zvieratá. Ešte aj tie žijú v pároch, aspoň niektoré. Alebo to robiť len tak zo zábavy? Alebo sa opiť a vyhovárať sa, že za to môže alkohol? Alebo sa snažiť, aby o to čím skôr prišli?

Príde Vám to ako hlúposť? Alebo iba hlúpe úvahy?

No, neviem, či som blbá, alebo som prečítala veľa romantických kníh s gentlemanmi, kde si chlap váži ženu, alebo to bolo romantickými filmami? Ale mala som predstavu, že láska predsa musí byť pekná, zaľúbiť sa a tešiť sa, keď ho uvidím. Byť v siedmom nebi, keď ma pobozká. Mať vlastný jazyk, ktorým rozprávate, skratky, prezývky. Pohľady, úsmevy, čo iba pre vás niečo znamenajú. Keď sa  na to pozriem cez prsty, trochu to okrešem, ja som to zažila.Len....

 Niekedy vás život prekvapí. Stávajú sa veci, dejú sa bez toho, aby sa vás niekto opýtal, zvládneš to? Srdce vie bolieť, tak, že si ho máte chuť vytrhnúť. Reči a pohľady vedia robiť hlboké rezné rany. Ocitnete sa na dne a zmeníte pohľad. Pozitívne rady do života, ako napríklad: to sa zrovná, všetko bude dobré, nič hrozné sa nestalo, máte chuť ich vziať a vyfliaskať  nimi toho, čo ich vymyslel, povedal ako prvý. Poriadne naivné, že? Zažila som, že veci nie sú aké sa zdajú, princ nepríde na bielom koni, ľudia sa vedia zmeniť na nepoznanie a niečo čo nečakáš a nechceš sa  po čase stane tým najlepším, čo ťa stretlo.

Klišé? Trápnosť? Neviem, nazvite to ako chcete. Ja tomu hovorím život s prekvapením a tento je môj.

Ja viem silné odhalenie tu neponúkam, len malý náhľad do myslenia hlavnej hrdinky. 😏Trochu romantička na strednej a jej príbeh. 🙂Kto čítal moje predošlé príbehy vie, že časový dej je pomalý, podrobný na každý deň, nejak mi to takto ide lepšie, ako skákať po dlhých úsekoch. Akoby som mala pocit, že keď to podrobne neopíšem, niečo vám ujde. Toľko asi pohľad do mojej duše. 😀😀 Takže príbeh možno jedného roku? Uvidím ako mi to pôjde a ako sa to zamotá.😁😁