20

večery a noci

4. 5. 2019

  Všade okolo je tma a cítim na koži studený vzduch. Mama mala asi pravdu, keď mi hovorila, že som sa mal lepšie obliecť. Trochu ma strasie, no hneď potom ma prebudia hlasy okolo seba z menšieho tranzu, v ktorom som bol. Teda, skôr povedané, jej hlas ma prebudí z tranzu.
  Jej hlas ma vždy dokáže prebudiť. Nie je slovo, ktoré by som z jej úst mohol prepočuť, pretože ich chcem počuť všetky.
  „James!“ začujem, ako na mňa volá. Podvedome sa usmejem a sledujem ju, ako ku mne beží.
  Objíme ma okolo krku a zaborí si nos do môjho tela. Je to príjemné, no nečakané. Nepamätám si, že by sa ku mne niekedy správala takto. Teda, nikdy mi takto neprejavovala náklonnosť, ak to tak môžem nazvať.
  „Millie!“ vyslovím, keď ju tuho objímem okolo pása.
  Cítim, ako sa mi prudko rozbúcha srdce. Dúfam, že to necíti a že si z toho hneď nevyvodí nad slnko jasný záver.
  „Prečo si nebol s nami? Bola veľká zábava. Chýbal si mi tam.“ povie, keď sa odtiahne a skúmavo sa mi zahladí do očí.

  Viem, že Millie a jej kamarátky Sasha a Chloe boli sami pred tým, ako sme sa všetci dohodli, že sa tu stretneme. Je piatok večer a ako všetci správni študenti gymnázia sme sa rozhodli, že sa pôjdeme zabaviť niekam von.
  „Nebol som tam, pretože ste doteraz mali babskú jazdu. Vyzerám snáď ako dievča?“ odpovedám jej a ľahko sa zasmejem.
  „Nie. Ešte že nie si dievča.“ zasmeje sa a vtedy si uvedomím, že tu niečo nehrá.
  Obzerám sa dookola a vidím všetkých členov našej zvyčajnej partie. Chloe sa vešia na jej priateľa Rona a divoko sa smeje. Vyzerá ako opitá a hneď to spoznám, pretože som ju v takom stave videl už veľakrát pred tým. Vidím Sashu, ako sa hurónsky smeje s Tomom, Hugom a Benom. Niekde v diaľke vidím Petera a jeho priateľku Riley, ktorú ešte tak dobre nepoznám. No a pred sebou vidím Millie, ako sa na mňa pozerá s hviezdičkami v očiach a dôjde mi to.

  „Ty si pila?“ spýtam sa jej a očakávam odpoveď.
  Zasmeje sa a potom mi potichu odpovie, akoby nechcela, aby ju niekto iný počul. „Iba trošičku. Sasha s Chloe mi trochu dali, chcela som vedieť aké to je. Ale nikomu to nehovor, prosím, prosím, prosím, udrž tajomstvo.“ povie mi blízko ucha a musím sa zasmiať zasa ja.
  Aj napriek tomu, že je jej správanie, keď je pripitá nanajvýš roztomilé a komické, musím uznať, že mnou prechádza vlna sklamania.

  Millie nikdy nepila. Bola v tom rovnaká ako ja, ani mňa nikdy nenapadlo priblížiť sa k alkoholu. V našej partii sme boli tí, čo zvyčajne šoférovali domov alebo sa starali o to, aby ostatní nevyviedli hlúposti. Zdá sa však, že dnes je tá rola celá iba na mne.
  „Dobre, nikto sa to nedozvie,“ poviem a snažím sa, aby to neznelo moc urazene.
  „James! Ty sa hneváš.“ vysloví a zatvári sa smutne.
  „Nehnevám.“
  „Ale áno. No ja nemôžem za to, že ty si nikdy nepil. Nemôžeš mi to zakazovať len preto, že sa ti to nepáči.“ panovačne odvetila a ja si uvedomím, že má pravdu, až keď odo mňa odíde pri Chloe s ostatnými.

🍾🍾🍾🍾🍾🍾

  Všetci naokolo mňa sú pripití a ja sa snažím nájsť s niekým aspoň trochu spoločnej reči. Je to však ťažké. Keď sú pod vplyvom alkoholu, rozmýšľajú a hovoria inak. Príde mi to, akoby som s nimi ťažšie vychádzal, keď sú pod vplyvom.
  Zrazu sa pri mne objaví Millie a znovu sa na mňa spýtavo pozrie. Videl som, ako počas večera ešte pár krát okúsila alkohol, čo priniesli ostatní so sebou.
  „Ešte sa na mňa stále hneváš?“ spýta sa sadne si vedľa mňa za stôl pri letnom kine, kam často chodievame v piatkové večery. Nikdy tu nikto nebýva, teda z výnimkou večerov, keď hrávajú filmy.
  „Ja som sa nehneval. Hneváš sa na mňa ty?“ spýtam sa naspäť a dúfam, že odpovie nie.
  „Už iba trošku.“ usmeje sa.

  Zostane medzi nami chvíľa ticha. Počujem ostatných, ako sa zabávajú a rozprávajú sa o najväčších hlúpostiach. Millie vedľa mňa zostáva a hľadí na nebo. Znovu ma strasie od zimy.
  „Je ti zima?“ spýta sa.
  „Iba trošku.“ zasmejem sa nad skutočnosťou, koľko krát sme už toto slovné spojenie za tento večer použili.
  Po mojej odpovedi sa veselo usmeje a pohrabe sa v svojom vaku, ktorý si zavesila z pleca. Po chvíli na mňa hodí svoju obrovskú bledoružovú  mikinu s logom Adidas, ktorú mám na nej tak rád.
  „Na, obleč sa. Mne nie je zima a mala by ti byť dobrá.“ povie, akoby to bola samozrejmosť, že dievčatá požičiavajú svoje mikiny chlapcom a nie naopak.
  „To je dobré, netreba.“ zasmejem sa a snažím sa jej ju vrátiť, no nedovolí mi to a tak po chvíli rezignujem a prevliekam si ju cez hlavu.
  Je veľmi pohodlná a vonia ako ona. Zahreje ma príjemné teplo toho všetkého, čo sa práve udialo no aj toho, že už mi konečne nie je zima.
  Po ďalšej chvíli ticha sa ku mne Millie pritúli a objíme ma okolo pásu. Cítim jej jemné ruky aj cez tú hrubú mikinu a cítim, ako si opiera hlavu o moje plece. Neviem, prečo sa odrazu odo mňa nechce ani pohnúť, no nesťažujem sa, aj keby to malo byť príčinou alkoholu v jej krvi.
  Pozriem sa jej do tváre a vidím, ako ma zblízka skúma. Napodobním ju a nechám sa unášať jej krásnou tvárou, keď si uvedomím, že sa ku mne približuje perami a ja jej to nemám v pláne zabrániť.
  Bozkáva ma horúcimi bozkami a ja jej ich s radosťou opätujem. Jemne ma pohryzne do pery a vtedy sa preberiem z tohto tranzu.

  Cítim sa, akoby som ju podviedol. Akoby toto všetko nebolo reálne, pretože bola opitá a určite nevedela, čo robí. Vždy som sa s ňou chcel bozkávať, no nikdy v takejto situácii.
  „Čo sa stalo?“ spýta sa a vidím v jej očiach slzy.
  „Nerob to. Si opitá a nevieš, čo robíš.“ vysvetlím jej a trochu sa od nej odtiahnem.
  „Ja presne viem, čo robím.“ namieta a vzdorovito sa mi zahladí do očí.
  „Nie.“ je to jediné, na čo sa teraz zmohnem. Tak veľmi chcem, aby sme sa vrátili k bozkom, ale nechcem, aby to bolo za takýchto okolností. Chcem, aby boli úprimné, aby boli triezve.

  „James! Tak ja sa odhodlám urobiť konečne prvý krok a ty ma odmietneš iba preto, že som na to potrebovala trochu povzbudenia? Ty nechápeš že ťa ľúbim? Mal by si ďakovať alkoholu, že mi pomohol sa k tebe takto priblížiť, ale ty ma odtláčaš.“ povie a v očiach znovu vidím jej slzy. Uvedomím si, že sa nespráva o toľko inak ako keď je triezva, čo ma trochu povzbudí, no aj tak mám stále pochybnosti.
  Neviem, čo jej odpovedať, tak jej len hľadím do očí. Po chvíli sa zase precitnem na to, že sa bozkávame. Z pier jej cítim len malý náznak alkoholu, no ani trochu mi to momentálne nevadí.
  Potom sa však znovu preberiem a odtrhnem ju od seba. „Millie, vráť sa keď budeš triezva.“ zašepkám jej a očakávam, že odíde, no ona ma iba objíme okolo krku a pokojne mi odpovie.
  „Vrátim, ale nechaj ma najprv toto dokončiť.“ a potom už iba cítim, ako sú jej jemné pery na mojich a uvedomím si,

  že nemá zmysel jej odporovať.