20

10€

22. 4. 2019

  Dni s mojimi kamarátmi sa často nevyvíjali podľa mojich predstáv. Úprimne, keď do našich hláv prišla nuda, vedeli sme vymyslieť najhoršie hlúposti, ktoré boli naozaj neočakávané.
  Jedného dňa sme sa ocitli na sídlisku na konci mesta. Boli sme tam všetci;

  Agnes, moja najlepšia kamarátka. V srdci bola vždy dieťa, myslím, že nikdy nedospeje. Aj napriek tomu sa však dokázala správať zodpovedne. Všetko však brala s nadhľadom a nič ju nedokázalo rozhodiť.
  Rhos, jej priateľ a môj kamarát. Vždy mal plnú hlavu hlúpostí a zodpovednosť pre neho neexistuje. Vždy sa dostal do problémov a riešil ich detinským spôsobom. Je hrozne nízky a veľakrát sa pri ňom rozhostilo ticho, pretože mal plnú hlavu iba futbalu.
  Edwin, môj spolužiak ešte zo základnej školy. Náš vzťah sa prehĺbil síce až teraz, na strednej, no má v mojom srdci špeciálne miesto. Ako sám povedal, poznáme sa už dve tretiny svojich životov. Na Edwina sa nikdy nedalo spoľahnúť, no vždy s ním bola zábava. Mali sme spoločné záujmy a on bol v duši vždy muzikant. Mal o všetkom prehľad a nikdy pri ňom nestála reč.
  Chika, jeho priateľka. Je to naozaj zaujímavá osoba. Má plnú hlavu rôznych vecí a záujmov, možno preto sa s Edwinom majú tak radi. Jej štýl obliekania a hudby som vždy obdivovala a myslím, že Chika je tak dobrá duša, že by dokázala vychádzať s akoukoľvek osobou na tejto planéte.
  Quentin, môj spolužiak. Úprimne, moc o ňom neviem. Boli sme v tej istej partii kamarátov, no veľakrát sme sa do spoločnej konverzácie nedostali. Viem len, že sa dá nahovoriť na každú hlúposť a s Rhosom sa poznajú už od plienok, takže majú veľa spoločných záujmov.
  Zach, o ktorom tiež neviem veľa. Príde mi, že si vždy vychádzal s jeho chlapčenskými kamarátmi, no na nás, dievčatá, sa nikdy s konverzáciou moc neobracal. Nezaujíma ho veľa vecí, no skateboard je jedna z nich.
  A nakoniec, Daniel, ktorý sa do nášho kruhu kamarátov nejako náhodou dostal. Nikdy s nikým veľa slov neprehodil, bol tak trochu introvert, čo mne vôbec nevadilo, pretože som to často mala rovnako. Úprimne, mala som pre neho vždy tak trochu slabosť. Príde mi totiž že vždy, keď niečo povedal, stálo to za to. Veľakrát sme sa len my dvaja ocitli spoločne sami a prehodili pár slov. Bol to zaujímavý človek a vždy som túžila spoznať ho lepšie.

  Bolo akurát po veľkej noci, vonku bolo teplo a nás už nenapadalo nič, čo by sme mohli robiť. Edwin s Chikou a Agnes s Rhosom sa rozhodli prejavovať si vo vzťahu lásku, na čo sme my ostatní s nechuťou prejavovali odpor.
  Nechápte to zle, nám nevadí, že spolu chodia. No pozerať sa, ako si strkajú jazyky do krku nikto nechce.
  „Vymyslite teda, čo chcete robiť a prestaneme.“ zasmial sa Rhos a otočil sa naspäť ku svojej frajerke.

  Často mi vadilo, že je teraz Agnes viac s ním, ako so mnou, no rozhodla som sa, že sa cez to nejako prenesiem. Nemôžem predsa stáť v ceste ich ako to nazývajú láske, veď ja som len kamarátka.
  „Poďme si zahrať fľašu.“ nadhodil odrazu Zach, akoby to bol ten najlepší nápad na svete.
  „Ani náhodou!“ protestovala som. Nie, na toto ma naozaj už nikto nikdy nenahovorí. Mám skúsenosti s touto hrou, keď som sa neraz musela šplhať po strome a roztrhla som si svoje obľúbené džínsy, alebo som sa musela strápňovať pred neznámymi ľuďmi a pýtať si od nich telefónne číslo.

  Všetci ostatní sa však tvárili veľmi unesene. „Nebuď decko a poď hrať, nič lepšie nás aj tak nenapadne.“ zasmial sa Rhos a už aj dával na betón medzi nás prázdnu fľašu od nápoja, ktorý práve dopil.
  Čo vám poviem, som tínedžer vonku s kamarátmi. Budem sa snažiť zapadnúť do akejkoľvek zábavy, ktorú si vymyslia, takže som si sadla do kruhu s ostatnými a napäto som čakala, ako sa bude hra vyvíjať.
  Keď Edwin prvý krát rozkrútil fľašu a dopadla na Agnes, trochu som si vydýchla. Nemám problém hrať túto hru, keď fľaša nepadá na mňa. Stačí mi prizerať sa.
  Okrem toho som po svojej pravici cítila prítomnosť Daniela a tak som sa mohla len ťažko sústrediť. Vravela som už, že na neho mám tak trochu slabosť? Ak áno, zopakujem to. Mám na neho tak trochu slabosť.
  „Agnes, choď tam za tým pánom a vypýtaj si od neho telefónne číslo.“ zasmial sa Rhos a mne v hlave len vyhrávala myšlienka, že asi rád recykluje, čo hovorí v tejto hre, pretože to isté som naposledy musela robiť ja.
  Nevyzeralo, že by s tým mala Agnes problém. Vyletela za starším pánom a keď sa za doprovodu nášho smiechu snažila získať z neho číslo, starček vyzeral veľmi zmätene. Číslo nakoniec nedostala, no mohla sa vrátiť na svoje miesto v krúžku a smiala sa spoločne s nami.
  Po pár ďalších kolách, kde musel Zach olíznuť podrážky topánok každému človeku v našom krúžku, Edwin zaspievať zamilovanú pieseň svojej milovanej Chike, Quentin zjesť celú púpavu a Rhos vyzvať do tanca najbližšie neznáme dievča, sa fľaša prvý raz otočila na moju stranu.

  „Konečne sa aj ty dočkáš nejakej zábavy,“ zasmiala sa Chika.
  „Hej, zábavy.“ sarkasticky som zopakovala a napäto som počúvala, čo si na mňa Zachary z druhej strany vymyslí.
  „Vieš čo, keďže ani Daniel si ešte nič v tomto kole neskúsil, čo keby ste si dali pusu?“ vyslovil a vyslúžil si z celého krúžku smiech a súhlasné pokriky.
  Neviem, odkiaľ sa v jeho hlave zrodil tento šialený nápad, no vedela som, že sa mi ani trochu nepáči. Nie, žeby som sa nechcela bozkávať s tým atraktívnym chlapcom vedľa seba, no myslím, že od nervozity by som to nedokázala a asi by som sa zosypala.
  „Ani náhodou.“ nesúhlasila som a pozrela som sa na Zacharyho z najväčším odporom v očiach.
  „Ale no ták, nemôžeš kaziť zábavu. My ostatní sme všetko, čo nám prikázali urobili.“ osopil sa na mňa Edwin a ja som sa na neho pozrela s prekvapením.
  „Jasné, to pretože ste mali len jesť púpavy a olizovať topánky!“
  „No a ty olízneš Dana, čo je na tom?“ zasmiala sa Agnes. Nečakala som takýto podraz aj od nej, keďže dobre vedela, že sa mi Daniel tak trochu páči.
  „Proste to neurobím a hotovo.“ odvetila som.
  „Dám ti 5€. Čo ty na to?“ zasmial sa Edwin a mne prišlo až moc divné, že si chce kúpiť divadielko s názvom pobozkám vám kamaráta.
  „Tak toto si naozaj nekúpiš.“ odsekla som a v hlave som sa sama seba pýtala, ako to, že Daniel neprotestuje spoločne so mnou? Nie je mu divné, že sa tu takto hádame, keď je zainteresovaný aj on?
  „Ale no. Viac nemám.“ naoko smutne sa ozval Edwin znovu a ja som si vydýchla, pretože možno sa nakoniec s tichým Danielom bozkávať nebudem musieť.

  „No vidíš, a ja som chcela, že za 10€ to urobím.“ ironicky som sa zasmiala, „môžeme teda pokračovať?“ rýchlo som sa snažila preletieť to a už som sa rukou naťahovala za fľašou, že ju zasa roztočím.
  „Počkaj!“ začula som odrazu zamatový hlas vedľa seba. Jeho vlastníkom nebol nikto iný ako Daniel a moje srdce sa znovu rozbúchalo rýchlosťou svetla.
  „Čo?“ nechápavo som sa k nemu otočila.

  Daniel totiž z vrecka vytiahol 10-eurovku a hodil mi ju do lona. Práve v tej chvíli môj mozog akoby prestal fungovať a nevedela som, čo robiť. Daniel to však vzal do svojich rúk, nedal mi šancu nijako reagovať a vzal moje líca do svojich rúk.
  Pritiahol si ma bližšie a rýchlo, akoby sa bál, sa prisal perami na tie moje. Keď som si myslela, že môj mozog prestal pracovať pred tým, mýlila som sa, pretože presne to prestal robiť práve v tomto momente. Keď sa jeho pery dotkli mojich, nechala som sa unášať dlho skrývanými citmi a pritiahla som si ho bližšie. Chytila som ho okolo krku a nechala som, nech ma bozkáva a po chvíli som mu bozky opätovala.
  Asi vám nemusím opisovať, ako mi vybuchli v bruchu motýle, ako to bol najlepší bozk môjho života a ako som si túto chvíľu predstavovala celý svoj život, pretože to ste už miliónkrát počuli. Opíšem vám teda moment hneď po tom, a to, že si oprel čelo o moje a zadíval sa mi do očí a ja som sa cítila, akoby to všetko už dávalo zmysel.
  Spoza mňa sa ozvalo len Quentinovo otrávené, no spokojné zvolanie.
  „Halelúja! To ste museli kvôli tomuto robiť takúto ceremóniu?“
  Pridal sa k nemu aj Zach, ktorý toto celé vlastne začal. „Som to ja ale dohadzovač.“
  Rozhodla som sa, že bude lepšie im neodpovedať. Radšej som zašepkala úprimne slová Danielovi. „Moje bozky si nemusíš kupovať.“
  „To je dobre, tak ťa za toto,“ zobral si svoje peniaze naspäť z môjho lona, „môžem pozvať na kofolu.“ usmial sa.